Pozorujeme svet
Pozorujeme svet
Podľa prieskumu uskutočneného Britskou rozhlasovou a televíznou spoločnosťou na vzorke 13 000 ľudí žijúcich v 26 krajinách, je „svetovým problémom, o ktorom sa najviac hovorí, korupcia“. Avšak za najzávažnejší problém sveta je považovaná chudoba. (BBC NEWS, VEĽKÁ BRITÁNIA)
„Vo všetkých častiach Spojených štátov sú v kostoloch na sochy zobrazujúce malého Ježiša v jasliach upevňované GPS prístroje, ktoré umožňujú monitorovať ich polohu. V posledných rokoch bola po celej krajine zaznamenaná séria krádeží týchto sôch.“ (THE WEEK, SPOJENÉ ŠTÁTY)
„Poradný výbor amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv odporučil, aby bolo ľuďom so syndrómom chronickej únavy zakázané darovať krv, pretože jedným z činiteľov spôsobujúcim túto chorobu môže byť istý druh retrovírusu.“ (THE WALL STREET JOURNAL, SPOJENÉ ŠTÁTY)
Svetlo zabíja odolné baktérie
V škótskom Glasgowe na Strathclydeskej univerzite vyvinuli novú technológiu, ktorá na odstraňovanie odolných baktérií v nemocniciach používa svetlo vysokej intenzity. Pri použití tejto metódy je odstraňovanie patogénov oveľa účinnejšie, ako len pri umývaní a dezinfekcii. Technológia je „založená na použití úzkeho spektra vlnových dĺžok viditeľného svetla, ktoré vybudí molekuly baktérie do excitovaného stavu. V tomto stave vznikajú vysoko reaktívne látky, ktoré baktérie usmrcujú,“ vysvetľuje mikrobiológ profesor John Anderson.
Výrub lesov a malária
Vyrubovanie tropických lesov sa spája s takmer 50 percentným nárastom prípadov malárie. Takto sa vyjadrili výskumníci, ktorí porovnávajú údaje z 54 zdravotníckych oblastí Brazílie so satelitnými snímkami zachytávajúcimi ťažbu dreva. Hlavným prenášačom malárie v skúmanej oblasti je komár známy ako Anopheles darlingi. „Odlesnené plochy majú viac otvorených priestranstiev a vodných plôch, na ktoré dopadá slnečné žiarenie, a tie, zdá sa, poskytujú tomuto druhu komára ideálne prostredie pre život,“ hovorí vedúca kolektívu autorov správy Sarah Olsonová. Zistilo sa, že oblasti s najväčším výskytom malárie sa nachádzajú na miestach s najviac zničenými lesmi.
Lietajúci kalmar
Nedávne fotografické dôkazy potvrdili, že niektoré druhy kalmarov dokážu lietať za pomoci prúdového pohonu. Morskí biológovia pozorovali, ako sa „kalmar veľký asi 20 centimetrov vymrštil do výšky asi dva metre nad morskú hladinu a mávaním plutiev a točivým pohybom chápadiel sa poháňal do vzdialenosti až 10 metrov,“ píše sa v časopise Scientific American. Tým, že tieto mäkkýše naberú vodu a potom ju zo seba vypudia, dokážu vyvinúť dostatočnú hnaciu silu na to, aby sa vymrštili nad morskú hladinu. Fotografie naznačujú, že počas letu používajú svoje plutvy ako krídla.