Čo o tom hovorí Biblia?

Je veda a Biblia v súlade?

„Zmysel môjho vedného odboru si uvedomujem v tých vzácnych okamihoch, keď odhalím niečo nové a poviem si: ‚Teda takto to Boh urobil‘, a pociťujem radosť.“ ​(HENRY SCHAEFER, PROFESOR CHÉMIE)

VEDA nám vo veľkej miere pomáha pochopiť svet prírody, keď nám zjavuje jeho usporiadanie, presnosť a dômyselnosť. Pre mnohých sú to zároveň dôkazy, že Boh je nekonečne múdry a mocný. Hovoria, že veda nám neodhaľuje iba podrobnosti o okolitom svete, ale i jednotlivé stránky Božej mysle.

Tento názor pevne podporuje aj Biblia. V Rimanom 1:20 sa píše: „[Božie] neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo.“ Niečo podobné môžeme čítať aj v Žalme 19:1, 2: „Nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk. Deň za dňom pôsobí, že prekypuje reč, a noc za nocou ukazuje poznanie.“ No napriek tomu, že svet okolo nás je plný obdivuhodných vecí, nemôže nám o Stvoriteľovi povedať všetko.

Čo veda nemôže odhaliť

Mnoho skutočností o Bohu sa nedozvieme prostredníctvom vedy. Na znázornenie: Vedec môže opísať každú molekulu v čokoládovej torte. No dokáže z tejto analýzy zistiť, pri akej príležitosti bola upečená a pre koho? Aby sa dozvedel odpovede na tieto otázky, ktoré by väčšina ľudí považovala za najdôležitejšie, musí sa opýtať človeka, ktorý ju upiekol.

Rovnako aj veda „poskytuje veľa faktov,“ napísal rakúsky fyzik a nositeľ Nobelovej ceny Erwin Schrödinger a dodal: „Ale neoblomne mlčí o všetkom... čo je blízke nášmu srdcu, na čom nám skutočne záleží.“ K tomu podľa jeho slov patrí „Boh a večnosť“. Napríklad iba Boh môže poskytnúť odpovede na otázky: Prečo jestvuje vesmír? Prečo je na našej planéte hojnosť živých organizmov včítane inteligentných tvorov? Prečo Boh toleruje zlo a utrpenie, ak je všemohúci? Je pre mŕtvych nejaká nádej?

Poskytuje Boh na tieto otázky odpovede? Áno, na stránkach Biblie. (2. Timotejovi 3:16) No azda sa spýtate: ‚Ako môžem mať istotu, že Biblia je kniha od Boha?‘ Keď sa na to pozrieme z hľadiska vedy, to, čo hovorí Biblia o svete okolo nás, by malo byť v súlade s vedeckými faktmi, lebo Biblia i stvorenie pochádzajú od Boha, a tak si nemôžu protirečiť. Nachádzame v Biblii tento súlad? Zamyslite sa nad niekoľkými príkladmi.

Vo vedeckých záležitostiach predbehla dobu

V čase, keď bola písaná Biblia, mnohí ľudia verili, že svet obývajú bohovia, ktorí ovládajú slnko, mesiac, počasie, úrodnosť a podobne. Teda neverili, že to všetko sa riadi prírodnými zákonmi. No v prípade Božích prorokov v starovekom židovskom národe to bolo inak. Vedeli síce, že Jehova  Boh môže priamo ovplyvniť dianie v prírode a že to niekoľkokrát urobil. (Jozua 10:12–14; 2. Kráľov 20:9–11) Napriek tomu John Lennox, profesor matematiky na Oxfordskej univerzite v Anglicku, napísal, že títo proroci „sa nemuseli vo svojich predstavách zbaviť [mýtických] božstiev... a to z jednoduchého dôvodu, že neverili v bohov. Pred týmito poverami ich chránila viera v jedného pravého Boha, Stvoriteľa neba a zeme.“

V akom zmysle ich táto viera chránila pred poverami? Pravý Boh im zjavil, že riadi vesmír istými ustanoveniami, čiže presne stanovenými zákonmi. Napríklad pred vyše 3 500 rokmi sa Jehova Boh opýtal svojho služobníka Jóba: „Spoznal si ustanovenia nebies?“ ​(Jób 38:33) A v siedmom storočí pred n. l. prorok Jeremiáš písal o ‚ustanoveniach neba a zeme‘. (Jeremiáš 33:25)

Vďaka tomu všetci, ktorí žili v staroveku a verili inšpirovaným spisom Božích prorokov, mohli vedieť, že vesmír neriadia mýtickí, náladoví bohovia, ale logické zákony. Preto sa zbožní ľudia neklaňali vytvoreným objektom, ako je slnko, mesiac či hviezdy, ani si okolo nich nevytvárali povery. (5. Mojžišova 4:15–19) Na Božie diela sa pozerali ako na objekty skúmania, z ktorých sa dá vnímať Božia múdrosť, moc a iné vlastnosti. (Žalm 8:3–9; Príslovia 3:19, 20)

Tak ako mnohí dnešní vedci, aj starovekí Hebreji verili, že vesmír mal začiatok. „Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem,“ čítame v 1. Mojžišovej 1:1. Boh tiež svojmu služobníkovi Jóbovi zjavil, že zem ‚visí na ničom‘, inými slovami, vznáša sa vo voľnom priestore. (Jób 26:7) A pred viac ako 2 500 rokmi prorok Izaiáš zaznamenal, že zem je kruh, respektíve guľa. (Izaiáš 40:22) *

Teda ako sme mohli vidieť, Biblia je v súlade s vedeckými faktmi o svete okolo nás. Obe odvetvia výskumu sú nielenže zlučiteľné, ale sa aj pekne dopĺňajú. Keby človek jedno zamietol, vlastne by si tým zatvoril jedny dvere k poznaniu Boha. (Žalm 119:105; Izaiáš 40:26)

[Poznámka pod čiarou]

UVAŽOVALI STE UŽ NAD TÝM?

● Čo nám môžu stvorené veci povedať o Bohu? (Rimanom 1:20)

● Ktoré informácie o Bohu nám veda nemôže odhaliť? (2. Timotejovi 3:16)

● Prečo nemali starovekí proroci pravého Boha poverčivý pohľad na stvorené veci? (Jeremiáš 33:25)

[Zvýraznený text na strane 23]

Vesmír sa riadi presne stanovenými zákonmi, ‚ustanoveniami neba a zeme‘. (JEREMIÁŠ 33:25)