Pozorujeme svet

Na jedného lekára v Tanzánii pripadá priemerne 64 000 ľudí. (THE CITIZEN, TANZÁNIA)

„Prinajmenšom jedna miliarda chudobných ľudí je chronicky podvyživených a Miléniový rozvojový cieľ Organizácie Spojených národov... výrazne znížiť do roku 2015 počet hladujúcich sa nepodarí dosiahnuť.“ ​(SCIENCE, USA)

„Sto najväčších spoločností vyrábajúcich zbrane“ malo v roku 2008 obrat 385 miliárd dolárov, čo oproti roku 2007 predstavuje nárast o 39 miliárd. (ŠTOKHOLMSKÝ MEDZINÁRODNÝ ÚSTAV NA VÝSKUM MIERU, ŠVÉDSKO)

Primálo mikróbov?

„Z nášho výskumu vyplýva, že keď je dieťa v superčistom, superhygienickom prostredí, môže to v dospelosti viesť k intenzívnejším zápalom, čo v konečnom dôsledku znamená väčšiu náchylnosť na široké spektrum chorôb,“ uviedol Thomas McDade, docent na Severozápadnej univerzite v Illinois (USA). Pri výskume porovnávali deti z Filipín a z Ameriky a zistili, že filipínske deti mali vo všeobecnosti oveľa častejšie infekčné choroby. Na prekvapenie však dospelí Filipínčania mali v krvi oveľa nižšiu hladinu C-reaktívneho proteínu (CRP), ktorého množstvo v krvi stúpa pri zápale. Čo z toho vyplýva? Keď deti viac prichádzajú do styku s bežnými baktériami, v dospelosti ich to vlastne chráni pred smrteľnými chorobami.

Úbohá pracovná morálka

Veľa zamestnávateľov vo Fínsku je zhrozených z novej generácie uchádzačov o prácu, ktorí zjavne nemajú potuchy, ako sa správať, aby si udržali zamestnanie. „Nováčikovia si vysvetľujú pracovnú dobu po svojom a myslia si, že môžu prísť a odísť, kedy sa im zachce,“ vraví Anne Mikkolaová, majiteľka reštaurácie, s ktorou viedla interview fínska národná televízna a rozhlasová spoločnosť. Ťažkosti majú tiež s pravidlami slušného správania a obliekania. Zvlášť v sektore služieb musia zamestnávatelia často upozorňovať svojich zamestnancov, aký spôsob úpravy zovňajška nie je vhodný. Stiera sa tiež hranica medzi pracovným a súkromným životom, čo sa prejavuje tým, že za novými zamestnancami sa zastavia na kus reči ich priatelia.

Hádka o územie sa vyriešila

Dlhoročné hádky medzi Bangladéšom a Indiou o malý ostrov v Bengálskom zálive sa vyriešili — tým, že stúpla hladina mora. Toto neobývané územie, ktoré Indovia nazývali ostrov New Moore a Bangladéšania ostrov Talpatti, nikdy nevyčnievalo nad hladinu mora viac ako dva metre. Na satelitných záberoch však vidno, že more ho nedávno zalialo. „Čo tieto dve krajiny nedokázali za roky rozhovorov, vyriešilo globálne otepľovanie,“ povedal profesor Sugata Hazra z Oceánografickej fakulty Džadavpurskej univerzity v Kalkate.