Ľudia, ktorým môžete veriť

Keď Santiago, argentínsky taxikár, našiel vo svojom taxíku zabudnutú tašku, nemusel dlho rozmýšľať, čo má urobiť. Jednoducho ju vrátil majiteľovi. Zdalo by sa, že nejde o nič výnimočné, až na to, že v taške bola suma zodpovedajúca vyše 24 000 eur!

DOKÁŽETE si predstaviť svet, v ktorom by žili len dôveryhodní ľudia? Život by vyzeral úplne inak! Bez obáv by ste mohli nechať svoje dieťa s opatrovateľkou. Nepotrebovali by ste kľúče od domu ani zámky na dverách. Je niečo také iba snom?

Vplyv morálnych hodnôt

Apoštol Pavol povedal o sebe a spolukresťanoch: „Prajeme [si] správať sa vo všetkom poctivo.“ ​(Hebrejom 13:18) O to isté sa usilujú aj Jehovovi svedkovia. Ich cieľom je žiť v súlade so vzorom opísaným v Izaiášovi 33:15: „Je ten, kto chodí stále v spravodlivosti a hovorí, čo je priame, kto zavrhuje nepoctivý zisk z podvodov, kto si otriasa ruky, aby sa nedotkol úplatku.“ Ako sa v živote niektorých prejavili tieto vlastnosti?

● „Hovorí, čo je priame.“ Domingo, ktorý patrí k Jehovovým svedkom, pracuje na jednej filipínskej plantáži, kde získava z kokosových orechov kopru, sušenú kokosovú dužinu. „Mnohí sú k svojim zamestnávateľom nepoctiví,“ vraví. „Napríklad im nepovedia, koľko vriec kopry v skutočnosti majú. Potom ich môžu predať a zisk im ide do vrecka.“

Domingo bol aj s rodinou takmer vykázaný z plantáže, lebo ani pre svojho zamestnávateľa nechcel skresľovať údaje o produkcii. Rozpráva: „Povedali sme zamestnávateľovi, že i keby nás poslal preč, nebudeme klamať. Nakoniec nám povedal, že Jehovovi svedkovia sú dobrí ľudia, ktorým sa dá veriť, a dal nám na starosť aj ďalšiu pôdu.“

● „Zavrhuje nepoctivý zisk.“ Pierre, vedúci daňový pracovník pôsobiaci v jednej časti Kamerunu, mal veľa možností, ako prísť ľahko k peniazom. Keď dostal za úlohu vyplácať dočasných pracovníkov, všimol si, že čosi nesedí. „Na výplatnej listine boli aj ľudia, ktorým sa skončila platnosť zmluvy alebo boli mŕtvi,“ vysvetľuje. „Nepovedal som si, že by som si nevyplatené peniaze mohol nechať, ale starostlivo som viedol finančné záznamy a spolu s týmito peniazmi som ich uchovával v trezore.“

 K čomu to viedlo? „Po dvoch rokoch sa konal audit, ktorého cieľom bolo skontrolovať, ako je to s výplatami,“ vraví Pierre. „Musím povedať, že som bol veľmi hrdý na to, že môžem predložiť presné záznamy a odovzdať príslušné peniaze, ktorých teraz už bolo nemálo. Audítori ma nadšene chválili za moju čestnosť.“

● ‚Neberie úplatok.‘ Ricardovi, ktorý pracuje ako notár v Riu de Janeiro v Brazílii, bolo pri jeho práci ponúknutých veľa úplatkov. „Raz sa ma pokúšal uplatiť jeden právnik,“ spomína. „Bez môjho vedomia mi poslal domov CD prehrávač. V tých dňoch to bola luxusná novinka.“

Čo urobil? „S manželkou sme sa rozhodli, že balík ani nerozbalíme,“ hovorí. „Šiel som za právnikom na jeho pracovisko a balík som mu položil na stôl. Vôbec to nečakal. Mal som vynikajúcu príležitosť vysvetliť mu, prečo ho vraciam. Zvlášť na jeho sekretárku to urobilo veľký dojem.“

Aj keď Jehovovi svedkovia nie sú jediní, ktorí sa usilujú byť čestní, ako skupina si získali povesť dôveryhodných ľudí. Z tohto dôvodu sa pred istým časom jeden poľský  reťazec obchodov s odevmi rozhodol, že prácu ponúkne len Jehovovým svedkom. Obchodná vedúca uviedla: „Poctivých ľudí je veľa. Ale svedkovia majú zásady, ktorých sa pevne držia.“

Dôveryhodní napriek chudobe

Veľa ľudí zastáva názor, že chudoba je ospravedlnením pre nečestné konanie. Napríklad v jednej správe CNN sa hovorilo o 14-ročnom chlapcovi z Nigérie, ktorý trávi celé dni tým, že robí internetové podvody. „Čo mám podľa vás robiť?“ snaží sa ospravedlniť svoje konanie. „Živím našu rodinu — sestru, mamu, otca. Človek musí z niečoho žiť.“

Samozrejme, Biblia nesľubuje, že tí, ktorí sú stále čestní, budú bohatí. Ale uisťuje, že budú mať to, čo je nevyhnutné pre život. V Izaiášovi 33:16 sa píše: „Istotne mu bude daný jeho chlieb; jeho zásoba vody nezlyhá.“

Niekto sa však môže spýtať: ‚Čo majú ľudia v krajnej núdzi z toho, že sú dôveryhodní? A čo tí, ktorí si ledva zarobia na jedlo?

Všimnite si, ako je to s Berthe, vdovou z Kamerunu, ktorá vo svojom stánku predáva maniokové pikantné tyčinky nazývané miando. „Je zvykom, že v každom zväzku je 20 tyčiniek miando. Predavači ich tam však bežne dávajú iba 17 alebo 18. Ale ja si nechcem na seba zarábať tak, že by som klamala druhých.“

Idú Berthe obchody? Nie vždy. „Často za celý deň nepredám nič,“ vraví. „Ale keď poprosím  stánkarov o nejaké jedlo a poviem im, že som ešte nič nepredala, dajú mi. Vedia, že im zaplatím, hneď ako budem mať nejaké peniaze. Je to vec dôvery a tá sa získava časom.“

Boh, ktorý je hoden našej dôvery

Naša dôvera v druhého rastie, keď vidíme, že koná v súlade s tým, čo hovorí. Jozua, vodca starovekého Izraela, o Bohu povedal: „Nezlyhal ani jeden sľub z celého dobrého sľubu, ktorý Jehova dal... všetko sa splnilo.“ ​(Jozua 21:45) Máme aj my opodstatnené dôvody, aby sme dôverovali Bohu?

Božie sľuby sú také spoľahlivé, že on sám ich prirovnáva k dažďu. (Izaiáš 55:10, 11) Skutočne, čo by mohlo dažďu zabrániť, aby padal na zem, nasýtil ju a pôsobil rast rastlinstva? Nič! A rovnako je to s Božími sľubmi. Nič nemôže zabrániť, aby sa splnili.

Jeden z týchto sľubov je zaznamenaný v 2. Petra 3:13: „Sú... nové nebesia a nová zem, ktoré očakávame podľa jeho sľubu, a v tých bude bývať spravodlivosť.“ Boh sa rozhodol, že zbaví zem všetkých, ktorí vykorisťujú blížnych. Chceli by ste sa dozvedieť viac o tom, ako Boh toto svoje predsavzatie uskutoční? Tak potom sa skontaktujte s Jehovovými svedkami vo svojom okolí alebo napíšte na niektorú z adries uvedených na 5. strane tohto časopisu.

[Rámček/obrázok na strane 8]

ODMENENÁ POCTIVOSŤ

Lucio, Jehovov svedok z Filipín, sa mohol zachovať nepoctivo. V kancelárii, ktorú mal upratať, našiel v starej skrini 27 500 dolárov. Kancelária a peniaze patrili jeho vedúcemu, ktorý bol na služobnej ceste. „Bolo to prvýkrát, čo som vôbec videl doláre!“ rozpráva Lucio.

Keď sa vedúci vrátil, Lucio mu peniaze odovzdal. K čomu to viedlo? „Dostal som zodpovednejšiu prácu,“ vraví. „Vedúci mi dokonca dal miestnosť, kde som mohol aj s rodinou bývať. I keď je život na Filipínach ťažký, som presvedčený, že Jehova Boh sa o nás stará, lebo sa držíme jeho zákonov.“

[Rámček/obrázok na strane 9]

VÁHY, KTORÉ NEKLAMÚ

Moïse predáva ryby na trhu v kamerunskom meste Douala a jeho stánok všetci dobre poznajú. Rozpráva: „Svoj stánok som nazval Váhy, lebo moje váhy patria k jedným z mála na trhu, ktoré sú presne nastavené. Viem, že ľudia si pravidelne overujú, či ich neklamem. Napríklad si u mňa kúpia kilo rýb. Potom si nájdu cestičku, ako si nákup prevážiť niekde inde. A zrazu zistia, že majú viac než kilo! Tak vedia, že sa ich nepokúšam oklamať. Mnohí mi hovoria: ‚Chodíme k vám, lebo ste čestný.‘“

[Obrázok na strane 7]

„Povedali sme zamestnávateľovi, že i keby nás poslal preč, nebudeme klamať.“ ​(Domingo, Filipíny)

[Obrázok na strane 7]

„Audítori ma nadšene chválili za moju čestnosť.“ ​(Pierre, Kamerun)

[Obrázok na strane 7]

„Raz sa ma pokúšal uplatiť jeden právnik... S manželkou sme sa rozhodli, že balík ani nerozbalíme.“ ​(Ricardo, Brazília)

[Obrázok na strane 7]

Berthe často za celý deň nepredá nič. Ale druhí stánkari jej dajú jedlo, lebo vedia, že im zaplatí, hneď ako bude mať peniaze.