Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Návšteva u „lesného muža“

Návšteva u „lesného muža“

Návšteva u „lesného muža“

V ŠERE džungle sa na nás uprene zadíval pár zvedavých očí. Bol to obrovský orangutan. Visel na konári, ktorý sa nám zdal príliš tenký, aby udržal jeho mohutné telo. So zatajeným dychom sme aj my hľadeli naň. Zjavne ho to nevyrušilo. No my sme boli vo vytržení. Takto sme sa ocitli zoči-voči najväčšiemu zvieraťu žijúcemu v korunách stromov.

Orangutany patria s gorilami a šimpanzmi medzi ľudoopy. Tieto mierne, samotárske tvory žijú v hustej džungli na Borneu a Sumatre, dvoch najväčších ostrovoch v juhovýchodnej Ázii. Názov orangutan je odvodený z dvoch indonézskych slov orang hutan, ktoré znamenajú „lesný muž“.

Chceli by ste sa dozvedieť viac o týchto fascinujúcich veľkých ryšavých opiciach? Ak áno, môžete s nami ísť na výlet do ich prirodzeného prostredia v hlbokých lesoch Bornea.

Stretnutie s orangutanom

Za orangutanmi sme sa vybrali do Národného parku Tanjung Puting, ktorý je domovom mnohých rozmanitých živočíchov. No jeho najväčším lákadlom sú tisícky orangutanov.

Naša cesta sa začala v malom prístave Kumai, kde sme nasadli do dreveného motorového člna nazývaného klotok. Ako sme sa plavili proti prúdu hadiacej sa rieky, dostávali sme sa čoraz hlbšie do zužujúceho sa tunela džungľovej zelene. Brehy lemovali húštiny z nipy, ktorá vyzerá ako palma bez kmeňa, a v pokojných tmavých vodách číhali nebezpečné krokodíly. Všade naokolo sa ozývali čudesné zvuky, čo robilo tento výlet ešte dobrodružnejším.

Keď sme vystúpili z člna, natreli sme sa repelentom a les sa za nami zavrel. O niekoľko minút sme zazreli prvého orangutana, statného samca opísaného v úvode. Jeho hustá hrdzavá srsť sa v lúčoch poobedňajšieho slnka leskla ako vyleštená meď. Svojimi napnutými svalmi vzbudzoval rešpekt.

Dospelé samce žijúce vo voľnej prírode, ktoré sú vysoké okolo 1,7 metra a vážia asi 90 kilogramov, sú dvojnásobne ťažšie ako samice. Dospelým samcom sa na tvári vytvoria veľké kožné záhyby rozširujúce tvár. Na hrdle majú vak, pomocou ktorého vydávajú rozličné zvuky, napríklad „dlhý rev“, čo je séria postupne sa zintenzívňujúcich zvukov. Tento rev môže trvať aj päť minút a počuť ho do vzdialenosti vyše dvoch kilometrov. Samce ho využívajú hlavne na to, aby privábili vhodné samice a vystrašili rivalov.

V korunách stromov

Ako sme kráčali lesom, zazreli sme orangutany hojdajúce sa na stromoch. Silnými, ohybnými rukami a nohami dokážu pevne uchopiť predmety, a to aj vďaka tomu, že majú dlhé prsty a krátke palce tak na rukách, ako aj na nohách. Ľahko sa chytia konára a pohybujú sa ladne a uvážlivo a zdá sa, že nikdy nemajú naponáhlo.

Orangutany sú odborníkmi na maskovanie; v korunách stromov dokážu majstrovsky uniknúť zraku pozorovateľa. Na zemi sa pohybujú pomaly a ľudia ich bez väčších problémov predbehnú.

Takmer celý život strávia v korunách stromov, čo je medzi ľudoopmi výnimočný jav. Skoro každý večer pri západe slnka si nájdu pevný vidlicovitý konár, nazberajú vetvičky a postavia útulný pelech vo výške 20 metrov nad zemou. Niekedy, keď sa chcú ukryť pred dažďom, pridajú si akúsi ochrannú „striešku“, čo gorily a šimpanzy nikdy nerobia. Toto všetko dokážu urobiť asi za päť minút!

Na stromoch orangutany nachádzajú svoju obľúbenú pochúťku, ovocie. Majú vynikajúcu pamäť a presne vedia, kedy a kde nájdu dozreté plody. Nepohrdnú ani listami, kôrou, výhonkami, medom a hmyzom. Občas, keď chcú vybrať z dutín stromov med alebo hmyz, pomôžu si paličkou. Na jedálnom lístku orangutanov je vyše 400 druhov jedla!

Ako sme kráčali ďalej, naskytol sa nám iný zaujímavý pohľad: orangutany napchávajúce sa banánmi. Tieto orangutany boli vychované v zajatí a pustené do voľnej prírody. Keďže nemajú vyvinuté také schopnosti ako orangutany vyrastajúce vo voľnej prírode, dostávajú stravu na prilepšenie k tomu, čo si nájdu samy.

Rodinný život

Videli sme aj, ako sa maličké orangutany až úzkostlivo držia svojich matiek a ako nezbedné staršie mláďatá vystrájajú na zemi alebo na stromoch. Samice žijú až 45 rokov. Keď v 15 či 16 rokoch dospejú, sú schopné každých sedem či osem rokov priviesť na svet potomka. Priemerná samica nemá za život viac než tri mladé. A tak sa orangutany radia medzi cicavce, ktoré sa najpomalšie rozmnožujú.

Medzi matkou a mláďaťom je pozoruhodne silné puto. Samica sa o potomka stará a vychováva ho osem i viac rokov. Prvý rok sa mláďatko od matky takmer nepohne. A ani potom sa od nej nevzďaľuje, až kým sa nenarodí jeho ďalší súrodenec. Dospievajúce samice niekedy zostávajú pri matke a pozorujú, ako sa o malé stará.

Ale mladého samca matka odoženie krátko nato, ako privedie na svet ďalšie mláďa. Mladé samce sa potom potĺkajú po lese na území s rozlohou 15 a viac štvorcových kilometrov. Iným samcom sa zväčša vyhýbajú a so samicami sa stretajú iba v čase párenia.

Samice sa väčšinou celý život zdržiavajú na menšom území lesa. Občas sa na jednom strome kŕmia s inými samicami, ale ani vtedy si jedna druhú nevšíma. Takéto samotárstvo je medzi ľudoopmi ojedinelé. Keďže sme sa však chceli o tomto obyvateľovi lesa dozvedieť viac, zavítali sme aj inam.

Na pokraji vyhynutia

V národnom parku je pre výskum a ochranu orangutanov, ako aj pre ich návrat do voľnej prírody zriadené centrum Camp Leakey, pomenované po antropológovi Louisovi Leakeym. Orangutanov tu netreba hľadať. Niektoré sa prišli na nás pozrieť samy a predvádzali rôzne kúsky. Jedna dospelá samica dokonca vzala môjmu kamarátovi kabát! Boli sme celí bez seba, že sme tak blízko týchto krásnych tvorov!

Camp Leakey však poukazuje aj na jednu vážnu hrozbu: orangutanom hrozí vyhynutie. Niektorí environmentalisti sú presvedčení, že dni orangutana v divočine sú spočítané, a dávajú mu maximálne desať rokov. Pouvažujte o troch veciach, ktoré ich ohrozujú najviac.

Výrub lesov. Za posledných 20 rokov orangutany prišli asi o 80 percent vhodného životného priestoru. V Indonézii sa každý deň zničí v priemere 51 štvorcových kilometrov lesa, čo sa rovná piatim futbalovým ihriskám každú minútu.

Pytliactvo. Keď ľudia ničia lesy, orangutany sa stávajú ľahšou korisťou pytliakov. Lebka orangutana, ktorá sa ilegálne predáva ako suvenír, môže stáť až 50 eur. Niektorí vidia v orangutanovi škodcu úrody. Iní ho zabíjajú pre mäso.

Obchod so zvieratami. Na čiernom trhu môže mláďa stáť od niekoľko stoviek po niekoľko desiatok tisíc eur. Odhaduje sa, že každý rok sa ich predá asi tisíc.

Vládne a súkromné organizácie sa snažia zabrániť tomu, aby orangutan vyhynul. Zakladajú centrá pre jeho návrat do voľnej prírody, pomocou vzdelávacích programov ľudí informujú o jeho situácii, zakladajú národné parky a rezervácie a obmedzujú nelegálny výrub.

Biblia ukazuje, že Boh zakrátko ‚privedie skazu na tých, ktorí kazia zem,‘ a na celom svete vytvorí rajské podmienky. (Zjavenie 11:18; Izaiáš 11:4–9; Matúš 6:10) V tom čase sa splnia slová žalmistu: ‚Nech prepuknú radosťou všetky stromy lesa.‘ (Žalm 96:12) Takým zvieratám, ako je orangutan, indonézsky „lesný muž“, sa potom bude dariť a nebude im hroziť, že ich ľudia vyhubia.

[Mapa na strane 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

MALAJZIA

Borneo

INDONÉZIA

Sumatra

AUSTRÁLIA

[Obrázok na strane 16]

Dospelý samec má typické kožné záhyby na bokoch tváre

[Prameň ilustrácie]

© imagebroker/​Alamy

[Obrázky na strane 17]

Orangutany sa s ľahkosťou pohybujú po stromoch, na zemi sú však oveľa pomalšie

[Pramene ilustrácií]

Hore: © moodboard/​Alamy; dole: Orangutan in the Camp Leakey of Tanjung Puting National Park, managed by BTNTP, UPT Ditjen PHKA Dephut

[Prameň ilustrácie na strane 15]

Orangutan in the Camp Leakey of Tanjung Puting National Park, managed by BTNTP, UPT Ditjen PHKA Dephut

[Prameň ilustrácie na strane 18]

Orangutan in the Camp Leakey of Tanjung Puting National Park, managed by BTNTP, UPT Ditjen PHKA Dephut