Objavte rozmanitosť horských kmeňov v Thajsku

Na trhoch v meste Chiang Mai je živo. Ľudia sa predierajú davom pomedzi rady stánkov plných exotického tovaru. Kupujúci zjednávajú s obchodníkmi cenu, prekrikujúc pouličný hluk. Tu, v rušnom severnom Thajsku, môžu návštevníci stretnúť ľudí z rozmanitých horských kmeňov.

MEDZI 65 miliónov obyvateľov Thajska patria príslušníci 23 malých etnických skupín označovaných ako horské kmene. Väčšina z nich obýva sever Thajska, oblasť hôr, riek a úrodných dolín, ktorá siaha k Mjanmarsku a Laosu.

Veľa týchto horských kmeňov prišlo na územie Thajska za posledných 200 rokov. Najväčší zo šiestich hlavných kmeňov, Kareni, pochádzajú z Mjanmarska. Lahuovia, Lisuovia a Akchovia prišli z provincie Jün-nan, čo je hornaté územie na juhozápade Číny. A Hmongovia a Mieni pochádzajú zo strednej Číny. *

Kmene opustili svoj pôvodný domov hlavne pre vojny, sociálnu nespravodlivosť a nedostatok úrodnej pôdy. * Severné Thajsko im poskytovalo ideálne útočisko, lebo bolo odľahlé, hornaté a zväčša neobývané. Okrem toho im tu Thajsko dovolilo zostať. Onedlho na tomto území vyrástli dedinky, v ktorých žili vedľa seba rôzne kmene, takže vznikla nádherná spleť kultúr a jazykov.

Osobitý odev a zaujímavé zvyky

Každý horský kmeň má svoj typický odev. Napríklad ženy z kmeňa Akchov nosia predĺžené vyšívané strieborné čepce, ktoré sú  ovešané strapcami a mincami. Niektoré ich pokrývky hlavy pripomínajú prilby vyrobené z drôtených krúžkov a sú zdobené ligotavými gombičkami, korálikmi a guľôčkami. Mienskym ženám veľmi pristanú ich ozdobne vyšívané nohavice, ktoré sa niekedy vyrábajú aj päť rokov. K ich nádhernému odevu tiež patria štýlové turbany, dlhé, po členky siahajúce tuniky s červenými naberanými goliermi a tmavomodrá šerpa.

Tieto ženy nosia k svojim krásnym šatám aj rozličné cinkajúce a trblietavé ozdoby zo striebra, ktoré ľuďom naokolo, prípadne potenciálnym nápadníkom, prezrádzajú niečo o ich postavení a majetku. K ďalším módnym doplnkom patria predmety zo skla, dreva a priadze.

Väčšina ľudí z horských kmeňov je hrdá na svoje tradície. Napríklad karenskí tínedžeri sa najviac vyparádia, keď idú na pohreb. Prečo? Mnohí to považujú za príležitosť stretnúť svojho budúceho manželského partnera. Po západe slnka sa mladí muži a ženy pochytajú za ruky, potom pomaly v kruhu obchádzajú zosnulého a celú noc spievajú tradičné ľúbostné piesne.

Dospievajúci Hmongovia sa o seba uchádzajú pri nevšednej hre spojenej s oslavami Nového roka. Chlapci a dievčatá, ktorí sa jeden druhému páčia, utvoria dvojice a postavia sa tvárou k sebe do dvoch radov vzdialených niekoľko krokov. Potom si hádžu ľahkú látkovú loptičku. Keď jednému z nich spadne, či už zámerne, alebo náhodou, dá tomu druhému do zálohy malú ozdobu. Neskôr večer ju môže získať späť, ak zaspieva nejakú pieseň. Pekný spev môže prilákať veľa pozorovateľov a v neposlednom rade pomôcť mladému človeku získať si srdce toho druhého.

Ako sa prispôsobujú zmenám

Kedysi väčšina horských kmeňov klčovala a vypaľovala nedotknuté lesy, aby mohli pestovať plodiny a chovať dobytok. To spôsobilo vážne ekologické problémy. Dnes sa však o svoje územie starajú zodpovednejšie, čo prináša dobré výsledky.

V Zlatom trojuholníku, do ktorého spadá určitá časť Thajska, Laosu a Mjanmarska, bolo bežné pestovať mak na výrobu ópia, a tak sa tým v minulosti zaoberali aj mnohé horské kmene. V súčasnosti však pestujú kávovníky, zeleninu, ovocie a kvety. Prispeli k tomu programy na podporu pestovania náhradných plodín, sponzorované thajskou kráľovskou rodinou a organizáciami medzinárodnej pomoci. Vďaka rozvoju turistického ruchu majú  mnohí títo ľudia príležitosť predávať tovar, služby a tradičné výrobky turistom.

Ale chudoba, nehygienické podmienky a negramotnosť dnes mnohým strpčujú život. Nezanedbateľným problémom je aj úbytok prírodných zdrojov, kultúrne zmeny, rasové predsudky, drogy a zneužívanie alkoholu. Pred podobnými problémami utiekli predkovia horských kmeňov do Thajska. Ale kde možno nájsť útočisko dnes?

Bezpečné útočisko

Mnohí ľudia z horských kmeňov našli to najlepšie útočisko: pravého Boha, Jehovu. V Biblii sa v Žalme 34:8 píše: „Okúste a viďte, že Jehova je dobrý; šťastný je telesne schopný muž, ktorý ho robí svojím útočišťom.“ Džaulaj z kmeňa Lahuov hovorí: „Keď som sa ako 19-ročný oženil, opíjal som sa a bol som závislý od drog. Bez nich som nedokázal pracovať a bez práce som nemal peniaze. Moja manželka Anotchaj sa cítila zanedbávaná a nemilovaná. Sústavne sme sa hádali.

Keď sa nám narodila Suphawadí, Anotchaj začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Vždy keď k nám prišli svedkovia, utiekol som do lesa. Onedlho sa však manželkino správanie zmenilo k lepšiemu. Úctivo sa so mnou rozprávala a viac sa starala o domácnosť. Preto keď mi navrhla, aby som študoval Bibliu, súhlasil som.

Biblické učenie zapôsobilo na moje srdce a postupne som začal robiť pokroky. Nakoniec sa mi s Božou pomocou podarilo prekonať závislosť. Dnes je moja rodina skutočne šťastná, lebo sme našli ten najlepší spôsob života! Okrem toho sa tešíme, že môžeme hovoriť o vzácnych biblických pravdách aj ďalším z horských kmeňov.“

Džaulajove slová nám pripomínajú proroctvo zaznamenané v biblickej knihe Zjavenie, ktoré hovorí, že v posledných dňoch súčasného zlého sveta bude „večné dobré posolstvo“ oznamované „každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu“. (Zjavenie 14:6) Jehovovi svedkovia si nesmierne vážia výsadu zúčastňovať sa na tomto diele, ktoré je prejavom Božej lásky k všetkým ľuďom vrátane rozmanitých horských kmeňov v Thajsku. (Ján 3:16)

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 16]

PREDLŽUJÚ OBRUČE KRK?

Mnohé ženy z kmeňa Kajan chcú dosiahnuť oslnivý vzhľad, a tak nosia na krku lesklé mosadzné obruče, ktoré môžu mať spolu výšku až 38 centimetrov. * Dievča dostane prvé obruče vo veku asi päť rokov. Každých niekoľko rokov jej obruče nahradia väčšími a ťažšími, až v dospelosti nosí aj 25 obručí, ktoré môžu vážiť približne 13 kilogramov! Nie je však pravda, že by sa žene krk predlžoval, hoci to tak vyzerá. Obruče tlačia nadol kľúčne kosti a stláčajú hrudný kôš.

[Poznámka pod čiarou]

[Prameň ilustrácie]

Hilltribe Museum, Chiang Mai

[Rámček na strane 17]

LEGENDY O VEĽKEJ POTOPE

U Lisuov a Hmongov sa tradujú legendy o veľkej potope. V jednej hmonskej legende sa hovorí, že „Pán oblohy“ varoval dvoch bratov pred potopou, ktorá mala zakrátko zaplaviť zem. Násilnému staršiemu bratovi povedal, aby si urobil železný čln, a miernemu mladšiemu povedal, aby urobil drevený. Neskôr tomu mladšiemu prikázal, aby do člna vzal svoju sestru, ako aj samca a samicu z každého živočíšneho druhu a po dve semená zo všetkých druhov rastlín.

Keď prišla potopa, železný čln sa potopil, ale drevený zostal na vode. Potom drak v tvare dúhy vysušil zem. Napokon si mladší brat vzal svoju sestru za manželku a ich potomkovia opäť zaľudnili zem. Všimnite si podobnosti medzi touto legendou a presne zdokumentovanou správou, ktorá je zaznamenaná v Biblii v 1. Mojžišovej 6. až 10. kapitole.

[Obrázok na stranách 16, 17]

Ženy z horského kmeňa vo svojich nádherných šatách

[Prameň ilustrácie]

Hilltribe Museum, Chiang Mai

[Obrázky na strane 17]

Džaulaj s rodinou

[Prameň ilustrácií na strane 15]

Obe fotografie: Hilltribe Museum, Chiang Mai