Čo o tom hovorí Biblia?

Dá sa milovať svojich nepriateľov?

„Ja vám hovorím,“ povedal Ježiš Kristus, „stále milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú; aby ste dokázali, že ste synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach, lebo on pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo nad zlými a nad dobrými a dáva dážď na spravodlivých a nespravodlivých.“ ​(Matúš 5:44, 45)

MYSLÍTE SI, že náboženstvo podnecuje ľudí k láske a pokoju alebo k nenávisti a násiliu? Dnes sú mnohí toho názoru, že náboženstvo podnecuje skôr k tomu druhému, hlavne keď sa spája s politikou či s nacionalizmom. No ako vidíme z Ježišových slov, ľudia, ktorí sú skutočne ‚synmi Boha‘, napodobňujú Boha v tom, že prejavujú lásku aj svojim nepriateľom.

Ďalší Boží služobník vyriekol tieto slová: „Keď je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; keď je smädný, daj sa mu niečoho napiť... Nedaj sa premôcť zlom, ale stále premáhaj zlo dobrom.“ ​(Rimanom 12:20, 21) Ale je v dnešnom nejednotnom svete takáto láska skutočne možná? Jehovovi svedkovia sú úplne presvedčení, že áno. Zamyslite sa nad príkladom Ježiša a jeho raných nasledovníkov.

Milovali svojich nepriateľov

Ježiš vyučoval ľudí pravdu o Bohu a mnohí ho radi počúvali. No iní sa proti nemu stavali, čo bolo niekedy zapríčinené ich nevedomosťou. (Ján 7:12, 13; Skutky 2:36–38; 3:15, 17) Ježiš napriek tomu oznamoval životodarné posolstvo všetkým, aj svojim odporcom. (Marek 12:13–34) Prečo? Lebo vedel, že niektorí zmenia svoj postoj, uznajú ho za Mesiáša a upravia svoj život podľa právd z Božieho Slova. (Ján 7:1, 37–46; 17:17)

Ježiš prejavil svojim nepriateľom lásku aj v tú noc, keď ho nespravodlivo zatkol ozbrojený dav. Uzdravil jedného muža zo zástupu, ktorého apoštol Peter zranil mečom. Pri tejto príležitosti vyslovil dôležitú zásadu, ktorou sa riadia jeho praví nasledovníci dodnes. Povedal: „Všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“  (Matúš 26:48–52; Ján 18:10, 11) Asi o 30 rokov Peter napísal: „Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste verne nasledovali jeho šľapaje... Keď trpel, nevyhrážal sa, ale ďalej sa odovzdával [Bohu].“ ​(1. Petra 2:21, 23) Peter sa zjavne naučil, že charakteristickou črtou Kristových pravých nasledovníkov je láska, nie pomsta. (Matúš 5:9)

Všetci, ktorí ‚verne nasledujú Ježišove šľapaje‘, napodobňujú jeho milujúci a láskavý postoj. V 2. Timotejovi 2:24 sa píše, že ‚Pánov otrok nemá bojovať, ale má byť ku všetkým jemný a ovládať sa za zlých okolností‘. Druhí by mali vidieť, že kresťan žije v súlade s týmito slovami, lebo kresťanský spôsob života sa vyznačuje pokojom a zmierlivým konaním.

‚Vyslanci Krista‘ usilujúci sa o pokoj

Apoštol Pavol napísal spolukresťanom: „Sme vyslancami zastupujúcimi Krista... Ako Kristovi zástupcovia prosíme: ‚Zmierte sa s Bohom.‘“ ​(2. Korinťanom 5:20) Vyslanci sa nemiešajú do politických a vojenských záležitostí krajín, v ktorých pôsobia. Zostávajú neutrálni. Ich úlohou je reprezentovať a obhajovať vládu, ktorej sú hovorcami.

To isté platí o Kristových vyslancoch a posloch. Za svojho Kráľa považujú Ježiša a zastávajú sa jeho nebeského Kráľovstva, keď pokojne oznamujú dobré posolstvo. (Matúš 24:14; Ján 18:36) Preto Pavol napísal kresťanom žijúcim v jeho dňoch: „Nebojujeme podľa toho, čo sme v tele. Lebo zbrane nášho boja nie sú telesné, ale mocné od Boha na borenie silných opevnení. Lebo boríme úvahy a všetko povýšené, čo sa pozdvihuje proti poznaniu Boha.“ ​(2. Korinťanom 10:3–5; Efezanom 6:13–20)

V čase, keď Pavol písal tieto slová, kresťania boli na mnohých miestach prenasledovaní. Určite mali príležitosť pomstiť sa. Ale oni svojich nepriateľov stále milovali a posolstvo o zmierení s Bohom odovzdávali všetkým, ktorí počúvali. Encyclopedia of Religion and War uvádza: „Najranejší nasledovníci Ježiša odmietali vojnu a vojenskú službu,“ pretože si uvedomovali, že by to bolo „nezlučiteľné s Ježišovým princípom lásky a príkazom milovať svojich nepriateľov“. *

Tak ako prví kresťania, aj Jehovovi svedkovia uznávajú Ježiša za svojho Kráľa. Uznávajú ho tiež za Kráľa Božieho Kráľovstva — nebeskej vlády, ktorá onedlho zabezpečí na zemi trvalý mier a bezpečie. (Daniel 2:44; Matúš 6:9, 10) A preto ako vyslanci a poslovia oznamujú, aké znamenité je toto Kráľovstvo. Zároveň sa snažia byť dobrými občanmi krajín, v ktorých žijú, tým, že platia dane a poslúchajú zákony, ktoré nie sú v rozpore s Božími zákonmi. (Skutky 5:29; Rimanom 13:1, 7)

Žiaľ, napriek tomu všetkému sa Jehovovi svedkovia podobne ako prví kresťania niekedy stretávajú s nepochopením, očierňovaním a prenasledovaním. No nikdy sa nemstia. Snažia sa ‚zachovávať pokoj so všetkými ľuďmi‘ a veria, že niektorí odporcovia sa ‚zmieria s Bohom‘ a získajú vyhliadku na večný život. * (Rimanom 12:18; Ján 17:3)

[Poznámky pod čiarou]

UVAŽOVALI STE UŽ NAD TÝM?

▪ Ako by sa mali kresťania správať k svojim nepriateľom? (Matúš 5:43–45; Rimanom 12:20, 21)

▪ Ako reagoval Ježiš, keď bol prenasledovaný? (1. Petra 2:21, 23)

▪ Prečo sa prví kresťania odmietali zapájať do vojen a násilností? (2. Korinťanom 5:20; 10:3–5)