Rodiny, ktoré úspešne zvládajú ťažkosti — druhá časť

Ako ukázala prvá časť série „Rodiny, ktoré úspešne zvládajú ťažkosti“, biblické zásady môžu byť pre rodiny kotvou, ktorá im pomôže vo chvíľach, keď sú zmietané ťažkosťami. * Každému, kto žije podľa Božích noriem, Jehova Boh sľubuje: „Spôsobím, aby si mal pochopenie, a budem ťa poučovať o ceste, po ktorej by si mal ísť. Ja budem radiť s okom upreným na teba.“ ​(Žalm 32:8)

Finančné ťažkosti. Finančné ťažkosti často vedú medzi manželmi k prudkým hádkam. Biblické zásady však môžu pomôcť rodinám udržať si správny pohľad na peniaze. Ježiš povedal: „Prestaňte byť úzkostliví o svoje duše, pokiaľ ide o to, čo budete jesť alebo čo budete piť, alebo o svoje telo, pokiaľ ide o to, čo si oblečiete... Váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete.“ ​(Matúš 6:25, 32)

Na 23. strane Issachar zo Spojených štátov rozpráva, ako s rodinou prekonával finančné ťažkosti, keď hurikán Katrina zničil ich dom.

Vážna choroba. Prakticky každý z nás občas ochorie. Často to však netrvá dlho a rýchlo sa zotavíme. Ale čo ak u člena našej rodiny prepukne chronická choroba? Biblia hovorí, že Jehova podporuje tých, ktorí sú pre chorobu pripútaní na lôžko. (Žalm 41:1–3) Ako môže Jehova poskytovať takúto podporu prostredníctvom rodiny?

Na 24. strane Hadžime z Japonska opisuje, ako jeho rodina spojila sily, aby pomáhala jeho manželke Noriko, ktorú postihla ochromujúca choroba.

Smrť dieťaťa. Smrť dieťaťa je jednou z najhorších tragédií, aké môžu rodinu postihnúť. Jehova sľubuje, že v budúcnosti zotrie všetky slzy spôsobené takouto hroznou stratou. (Zjavenie 21:1–4) A už aj teraz poskytuje útechu ľuďom, ktorí niečo také zažili. (Žalm 147:3)

Na 25. strane Fernando a Dilma zo Spojených štátov opisujú, ako im Biblia dáva silu vyrovnať sa so smrťou ich dcérky, ktorá zomrela krátko po narodení.

Ako uvidíte zo životných príbehov na nasledujúcich stranách, Biblia je spoľahlivým zdrojom rád pre rodiny, ktoré zápasia s ťažkosťami.

[Poznámka pod čiarou]

 [Rámček/obrázky na strane 23]

Finančné ťažkosti

Rozpráva Issachar Nichols zo Spojených štátov

„Po hurikáne Katrina zostala z nášho domu len betónová základová doska. A škola, v ktorej som pracoval, bola jeden a pol mesiaca zaplavená vodou.“

S MANŽELKOU Michelle a našou dvojročnou dcérkou Sydney sme v lete 2005 žili v Bay St. Louis v americkom štáte Mississippi. Ako Jehovovi svedkovia sme s Michelle mali cieľ čo najplnšie sa zapájať do kresťanských aktivít. Bol som učiteľom v jednej škole v neďalekom meste New Orleans v štáte Louisiana. Môj rozvrh hodín mi umožňoval pracovať len tri dni v týždni. Veľkú časť zostávajúceho času som venoval tomu, že som učil ľudí o Biblii. Boli sme spokojní s týmto spôsobom života. Potom zrazu prišiel oznam, že sa blíži hurikán Katrina a hrozí, že zasiahne našu oblasť. Hneď sme sa pripravili na evakuáciu.

Keď búrka utíchla, náš dom v Bay St. Louis bol preč a zničená bola aj škola v New Orleans, kde som učil. Peniaze od poisťovne a od vlády nám pomohli získať strechu nad hlavou, ale bolo ťažké nájsť si stabilnú prácu, ktorá by bola stálym zdrojom príjmu. Ako by to ešte nestačilo, manželka dostala z kontaminovanej vody vírusovú infekciu. Jej imunitný systém zoslabol, a keď ju neskôr uštipol komár, nakazila sa západonílskym vírusom. Medzitým prudko vzrástli životné náklady i výdavky na poistenie.

Museli sme sa prispôsobiť týmto novým okolnostiam a naučiť sa šetriť, a to aj na nutných veciach. Nemohol som si veľmi vyberať, akú prácu prijmem.

Priznávam, že to pre nás nebolo ľahké, keď sme prišli o majetok. No boli sme vďační, že sme zostali nažive. A táto skúsenosť nám ešte jasnejšie ukázala, že hmotné veci nie sú všetko. Pripomenula nám Ježišove slová: „Aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ ​(Lukáš 12:15)

Uvedomovali sme si tiež, že aj keď sme prišli o veľa, mnohí ľudia prišli o viac, niektorí dokonca o život. To bol jeden z dôvodov, prečo som sa ihneď po katastrofe naplno zapojil do poskytovania pomoci iným postihnutým a utešoval som tých, ktorí utrpeli nejakú stratu.

Počas tohto ťažkého obdobia nás zvlášť povzbudzoval Žalm 102:17. Hovorí, že Jehova Boh sa „istotne... obráti k modlitbe tých, ktorí sú zbavení všetkého, a neopovrhne ich modlitbou“. My ako rodina sme cítili, že Jehova nám pomáha!

[Rámček na strane 23]

Keď hurikány Katrina a Rita v roku 2005 zasiahli americké pobrežie Mexického zálivu, Jehovovi svedkovia rýchlo zriadili 13 krízových centier, deväť skladov a štyri stanovištia na dopĺňanie paliva a pohonných hmôt. Do postihnutej oblasti prišlo bezplatne pomôcť takmer 17 000 svedkov nielen zo Spojených štátov, ale aj z ďalších 13 krajín. Opravili tisícky domov.

 [Rámček/obrázky na strane 24]

Vážna choroba

Rozpráva Hadžime Ito z Japonska

„Kým Noriko neochorela, voľný čas sme radi trávili pri spoločnom varení. Teraz sa nedokáže najesť ani napiť a nemôže ani rozprávať. Je pripútaná na invalidný vozík a dýcha pomocou respirátora.“

V MÁJI 2006 sa u mojej manželky Noriko objavili ťažkosti s rečou. V lete toho roku pribudli aj problémy pri jedení a pití. V septembri jej diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS) — rýchlo postupujúcu chorobu, ktorá postihuje nervové bunky v mozgu a mieche. Za štyri mesiace sa náš život od základov zmenil. A jej ťažkosti sa ešte len začali.

Po čase jej ochrnul jazyk a pravá ruka. Urobili jej gastrostómiu, vďaka ktorej môže prijímať potravu cez trubičku priamo do žalúdka. Ďalší zákrok nazývaný tracheostómia — chirurgický otvor na krku, ktorým sa vzduch dostáva do priedušnice — jej znemožnil rozprávať. Ani si nedokážem predstaviť, aké to musí byť pre ňu ťažké, keďže predtým bola vždy veľmi aktívna. Sme Jehovovi svedkovia a manželka s dcérami sa celým časom venovali kresťanskej službe. Teraz je Noriko odkázaná na respirátor a väčšinu času strávi na lôžku.

No nevzdáva sa! Napríklad navštevuje kresťanské zhromaždenia, hoci na invalidnom vozíku a s respirátorom. Keďže sa jej zhoršil aj sluch, dcéra jej cez zhromaždenie píše podrobné poznámky, aby mala z programu úžitok. A aj keď sa Noriko už nemôže celým časom venovať kresťanskej službe, naďalej učí ľudí o biblickej nádeji tak, že píše listy na špeciálne upravenom počítači. (2. Petra 3:13; Zjavenie 21:1–4)

Všetci v rodine spolupracujeme, aby sme Noriko pomohli. Obe dcéry zmenili zamestnanie, takže môžu byť viac doma a pomáhať. Každodenné domáce práce, o ktoré sa predtým starala Noriko, sú teraz na nás troch.

Niekedy, keď sa ráno pozriem na Noriko, vyzerá unavená. Pomyslím si: ‚Keby sa mi tak podarilo presvedčiť ju, aby sa dnes šetrila.‘ Ale ona sa chce podeliť s inými o to, čo vie z Biblie. Keď pre ňu začnem pripravovať počítač, oči sa jej rozžiaria. Keď píše, cíti sa lepšie. Uvedomil som si, aké dôležité je mať „vždy hojnosť práce v Pánovom diele“. (1. Korinťanom 15:58)

Skúsenosť Jasona Stuarta, kresťana s rovnakou chorobou, uverejnená v Prebuďte sa! z januára 2006 Noriko veľmi pomohla, aby neprepadla skľúčenosti. Keď sa jej nemocničný personál pýtal, čo jej pomáha mať taký pozitívny postoj, povedala im o tom článku a my sme im ho priniesli. Moju manželku veľmi posilňuje, keď môže učiť iných o tom, čomu verí.

S Noriko sme svoji už 30 rokov, ale za posledné tri roky som si na nej začal ceniť veci, ktoré som predtým považoval za samozrejmé. Som veľmi šťastný, že mám takú skvelú manželku!

 [Rámček/obrázky na strane 25]

Smrť dieťaťa

Rozprávajú Fernando a Dilma Freitasovci zo Spojených štátov

„Trauma zo smrti dieťaťa sa jednoducho nedá opísať. Nič nie je bolestnejšie ako smrť vlastného dieťaťa.“

NAŠA dcérka, ktorej sme dali meno Precious (čiže Drahocenná), zomrela 16. apríla 2006. Mala len desať dní. Niekedy na konci tretieho mesiaca tehotenstva lekári zistili, že naše dieťatko má vážnu srdcovú chybu. Ako sa blížil čas pôrodu, bolo zjavné, že krátko po narodení zomrie — ak sa vôbec narodí živé. Bolo nesmierne ťažké zmieriť sa s tým. Máme tri zdravé deti. Nemohli sme uveriť, že dieťatko, ktoré čakáme, zomrie.

Keď sa Precious narodila, jeden skúsený špecialista na chromozómové anomálie jej diagnostikoval zriedkavú poruchu nazývanú trizómia 18, ktorou trpí len jedno z 5 000 detí. Bolo zrejmé, že nebude dlho žiť. Cítili sme sa úplne bezmocní, lebo sme nemohli robiť takmer nič. Jediné, čo sme mohli, bolo byť s ňou po celý jej krátky život. A to sme aj urobili.

Sme veľmi vďační za tých desať dní, ktoré sme s našou malou Precious strávili. Za ten krátky čas sme si my i naše tri dcéry vytvorili k nej blízke puto. Držali sme ju na rukách, rozprávali sme sa s ňou, objímali ju, bozkávali a urobili sme toľko fotografií, koľko sa len dalo. Dokonca sme sa rozprávali o tom, na koho z rodiny sa najviac podobá. Špecialista, ktorý určil jej diagnózu, nás v nemocnici každý deň navštevoval. Plakal s nami a povedal nám, že je mu to veľmi ľúto. Dokonca keď sa s nami raz rozprával, nakreslil si Precious, aby na ňu mohol spomínať. Kópiu svojho obrázku dal aj nám.

Ako Jehovovi svedkovia máme plnú dôveru v biblický sľub, že Boh obnoví na zemi rajské podmienky a že túži vzkriesiť k životu na zemi tých, ktorí zomreli — vrátane dojčiat ako Precious. (Jób 14:14, 15; Ján 5:28, 29) Tešíme sa na deň, keď ju opäť vezmeme do náručia. Vždy, keď počujeme slovo „raj“, zahreje nás pri srdci! Kým sa táto nádej stane skutočnosťou, čerpáme útechu z vedomia, že Precious je v Božej pamäti a už netrpí. (Kazateľ 9:5, 10)