Prečo sa bojíme smrti?
Prečo sa bojíme smrti?
„Najhroznejšia zo všetkého je smrť, pretože je to koniec.“ — Aristoteles.
JEJ rovesníci ju považovali za pobožnú ženu, pravú veriacu. Niektorí o nej dokonca hovorili, že je „oporou svojej náboženskej komunity“. Učili ju, že smrť v skutočnosti nie je koniec, ale prechod do posmrtného života. No keď sa blížila jej smrť, zachvátil ju strach. Trápili ju pochybnosti, a tak sa spýtala duchovnej poradkyne: „[Názorov na to, čo sa stane po smrti] je tak veľa. Ako viete, ktorý je správny?“
Takmer v každom náboženstve a každej spoločnosti sa stretneme s myšlienkou, že po smrti ľudia ďalej existujú alebo budú opäť existovať. Ktorý z tých mnohých názorov je správny? Veľa ľudí pochybuje, či je život po smrti vôbec možný. A čo vy? Učili vás, že človek po smrti žije ďalej? Veríte, že žije? Bojíte sa smrti?
Strach z neexistencie
V posledných desaťročiach sa strachu zo smrti venovalo veľa kníh a vedeckých štúdií. No i tak väčšina ľudí o smrti radšej neuvažuje. Prítomnosť smrti nás však skôr či neskôr prinúti, aby sme sa nad ňou zamysleli. Ľudský život je veľmi krehký — každý deň zomrie priemerne vyše 160 000 ľudí! Každý človek bez výnimky môže zomrieť a to mnohých znepokojuje.
Odborníci zaradili strach zo smrti do rôznych kategórií. K týmto kategóriám patrí strach z bolesti pri umieraní, strach z neznámeho, strach zo straty milovaného človeka a strach z toho, aké negatívne následky pocítia pozostalí.
Ľudia sa najčastejšie boja toho, že sa skončí ich existencia. Mnohých bez ohľadu na ich náboženské presvedčenie desí predstava, že smrť je úplný koniec. A veda prispieva k tomuto strachu. Veď väčšina funkcií ľudského tela sa dnes dá vysvetliť vedeckými pojmami. A žiaden biológ, fyzik či chemik ešte nenašiel dôkaz, že by v nás bola nejaká neviditeľná časť, ktorá by bola schopná prežiť smrť hmotného tela. Preto veľa vedcov vysvetľuje smrť človeka len ako obyčajný biologický proces.
Neprekvapuje teda, že mnohí ľudia, ktorí sú navonok presvedčení o existencii
posmrtného života, sa môžu vo svojom vnútri desiť predstavy, že smrťou sa dostanú do stavu neexistencie. Je zaujímavé, že staroveký kráľ Šalamún vo svojich spisoch označil smrť človeka za koniec, ktorý by mohol niektorých desiť.‚Prach‘ — konečné miesto?
V knihe Kazateľ, ktorá je stará 3 000 rokov, Šalamún napísal: „Živí si uvedomujú, že na nich príde smrť, ale mŕtvi si neuvedomujú nič a už nemajú odmenu, pretože sa na nich nepamätá. Ich láska a ich nenávisť a ich žiarlivosť sa už pominuli.“ Dodal: „Čokoľvek môžeš robiť, rob celou svojou silou, pretože nie je práce ani myšlienok, ani poznania, ani múdrosti na mieste mŕtvych, na ktoré ideš.“ — Kazateľ 9:5, 6, 10, The Bible in Basic English.
Šalamún pod inšpiráciou povedal, že „sa stáva to isté ľudským synom a to isté sa stáva zvieratám, a všetkým sa stáva to isté. Ako umiera jeden, tak umiera druhý... niet nadradenosti človeka nad zvieraťom... Všetci idú na jedno miesto. Všetci pochádzajú z prachu a všetci sa vracajú do prachu.“ — Kazateľ 3:19, 20.
Hoci tieto slová napísal kráľ Šalamún, sú inšpirované Bohom a sú súčasťou Božieho písaného Slova, Biblie. Tieto verše, ako aj mnohé ďalšie verše v Biblii nepodporujú populárny názor, že niečo v nás prežíva smrť a žije ďalej v nejakej inej forme. (1. Mojžišova 2:7; 3:19; Ezechiel 18:4) Teda hovorí Boh, že ‚prach‘, čiže neexistencia, je definitívny koniec pre všetkých ľudí? Vôbec nie!
Biblia neučí, že nejaká časť človeka prežíva smrť. Napriek tomu tým, ktorí umierajú, poskytuje jasnú nádej, ktorá nepovedie ku sklamaniu. V nasledujúcom článku sa dozviete, prečo sa nemusíte báť, že smrť je úplný koniec ľudského života.
[Rámček na strane 3]
NEÚPROSNÝ NEPRIATEĽ
Smrť bola označená za nepriateľa človeka. Je to skutočný nepriateľ, o čom máme dôkazy všade okolo nás. Podľa jedného odhadu zomrie každý rok asi 59 miliónov ľudí — priemerne dvaja každú sekundu. Ako si smrť vyberá svoju daň?
▪ Každých 102 sekúnd zomrie jeden človek ako obeť vojny.
▪ Každých 61 sekúnd je jeden človek zavraždený.
▪ Každých 39 sekúnd spácha jeden človek samovraždu.
▪ Každých 26 sekúnd zomrie jeden človek pri dopravnej nehode.
▪ Každé 3 sekundy zomrie jeden človek na následky hladu.
▪ Každé 3 sekundy zomrie jedno dieťa mladšie ako päť rokov.
[Rámček na strane 4]
MÁRNE HĽADANIE
Dňa 9. novembra 1949 zmizol v horách Arizony v USA 70-ročný James Kidd, ktorý pracoval v baniach na meď. O niekoľko rokov, keď už bol vyhlásený za mŕtveho, sa našiel jeho závet písaný ceruzkou, ako aj jeho investície v hodnote niekoľko stotisíc dolárov. Kidd v závete odkázal svoje peniaze na výskum. Chcel, aby sa našiel „nejaký vedecký dôkaz, že existuje duša, ktorá po smrti opúšťa telo“.
Krátko nato sa o prostriedky uchádzalo vyše 100 rôznych výskumníkov a vedcov. Celé mesiace prebiehalo vypočúvanie pred súdom a bolo predložených tisíce tvrdení, že môže existovať neviditeľná duša. Napokon sudca pridelil peniaze dvom renomovaným výskumným organizáciám. Uplynulo už viac než pol storočia, no títo výskumníci ešte stále nenašli „vedecký dôkaz, že existuje duša, ktorá po smrti opúšťa telo“.