Zrod fotografovania

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO ŠVÉDSKU

Taliansky fyzik Giambattista della Porta (1535? – 1615) raz vraj svojich hostí poriadne vystrašil. Na stene pred nimi sa pohybovali malé postavy otočené hore nohami. Zdesení diváci vybehli z miestnosti. Della Porta bol za to postavený pred súd a obvinený z bosoráctva!

TAKTO sa to skončilo, keď sa della Porta snažil pobaviť svojich hostí a predviesť im cameru obscuru — čo po latinsky znamená „tmavá komora“. Camera pracuje na jednoduchom princípe, ale výsledný efekt je pôsobivý. Ako funguje?

Pri prechode svetla cez malú dierku tmavej skrinky alebo tmavej miestnosti sa na protiľahlú stenu premieta obrátený obraz vonkajšieho prostredia. To, čo videli della Portovi hostia, boli pohybujúci sa herci, ktorí boli vonku. Camera obscura bola predchodcom dnešného fotoaparátu. Možno aj vy patríte k miliónom ľudí, ktorí majú fotoaparát alebo už niekedy použili lacný fotoaparát na jedno použitie.

 V della Portových dňoch nebola camera obscura žiadnou novinkou. Už Aristoteles (384 – 322 pred n. l.) si všimol jav, na základe ktorého neskôr pracovala camera. V desiatom storočí ho živo opísal arabský učenec Alhazen a v 15. storočí o ňom písal vo svojich poznámkach maliar Leonardo da Vinci. S vynájdením šošoviek v 16. storočí sa zlepšila presnosť camery a mnohí maliari ju používali na verné zachytenie perspektívy a proporcií. Ale až do 19. storočia sa napriek mnohým pokusom nepodarilo natrvalo zachytiť obraz v camere.

Prvý fotografista

Francúzsky fyzik Joseph Nicéphore Niepce začal zrejme už v roku 1816 hľadať spôsob, ako urobiť trvalé fotografie. Ale prvý skutočný úspech dosiahol, keď experimentoval s kameňotlačou a prišiel na to, že môže použiť asfalt citlivý na svetlo zvaný judejský bitúmen. Niekedy v polovici dvadsiatych rokov 19. storočia vložil do camery obscury platňu z cínovej zliatiny potretú asfaltom. Cameru potom nasmeroval cez okno svojho domu a osem hodín ju osvetľoval. Výsledkom bol rozmazaný obrázok budovy, stromu a stodoly, na ktorý by dnes neboli pyšní ani tí najmenej skúsení amatérski fotografi. Niepce však mal dôvod byť pyšný. Jeho obrázok bol s najväčšou pravdepodobnosťou prvou trvalou fotografiou na svete!

Niepce chcel ešte viac zdokonaliť svoju metódu, a preto sa v roku 1829 spojil s dynamickým podnikateľom Louisom Daguerrom. Po Niepceovej smrti v roku 1833 sa Daguerrovi podarilo dosiahnuť niektoré podstatné zlepšenia. Na medenú platňu naniesol vrstvu jodidu strieborného, ktorý bol citlivejší na svetlo ako asfalt. Náhodou objavil, že keď po osvetlení platňu vystaví pôsobeniu ortuťových pár, na platni sa objaví zreteľný obraz. To výrazne znížilo čas osvitu. Daguerre neskôr zistil, že keď platňu umyje soľným roztokom, obraz časom nestmavne. Teraz už bolo fotografovanie pripravené dobyť svet.

Fotografovanie predstavené verejnosti

Keď v roku 1839 Daguerre predstavil svoj vynález zvaný dagerotypia verejnosti, reakcia bola ohromujúca. Učenec Helmut Gernsheim v knihe The History of Photography (História fotografovania) píše: „Asi žiaden iný vynález nezaujal predstavivosť verejnosti do takej miery a nedobyl svet takou bleskovou rýchlosťou ako dagerotypia.“ Očitý svedok prezentácie tohto vynálezu napísal: „O hodinu boli všetky obchody s optikou plné, ale nemali dostatok prístrojov, aby mohli uspokojiť nával prichádzajúcich ľudí, ktorí túžili stať sa dagerotypistami. O niekoľko dní bolo vidieť na všetkých námestiach Paríža pred kostolmi a palácmi vztýčené trojnohé tmavé skrinky. Všetci fyzici, chemici a učení muži hlavného mesta leštili svoje strieborné platne. Dokonca ani zámožnejší obchodníci si nedokázali odoprieť ten príjemný pocit z obetovania časti svojich prostriedkov na oltár pokroku — nechali ich v jóde a ortuťových parách.“ Parížske noviny ihneď našli pre túto mániu pomenovanie — dagerotypománia.

Pozoruhodná kvalita obrázkov vyhotovených dagerotypiou podnietila britského vedca Johna Herschela k tomu, aby napísal: „Nepreháňam, keď poviem, že sú zázračné.“ Niektorí tomuto vynálezu dokonca pripisovali magickú silu.

Ale nie všetci oslavovali tento nový vynález. V roku 1856 neapolský kráľ zakázal fotografovanie, a to zrejme preto, lebo ľudia ho spájali s urieknutím. Keď francúzsky maliar Paul Delaroche videl dagerotyp, zvolal:  „Oddnes je maliarstvo mŕtve!“ Vynález vyvolal znepokojenie aj medzi maliarmi, ktorí ho považovali za ohrozenie svojho živobytia. Pocity niektorých z nich vyjadril istý komentátor, keď povedal: „Fotografovanie zobrazuje strohú realitu, a to by mohlo znamenať koniec individuálneho ponímania krásy.“ Fotografie sa stali terčom kritiky pre svoj neústupčivý realizmus, ktorý otriasol ilúziami o kráse a mladosti.

Daguerre alebo Talbot?

Keď Daguerre predstavil svoj vynález, anglický fyzik William Henry Fox Talbot bol zaskočený, pretože bol presvedčený, že to bol on, kto vynašiel fotografovanie. Talbot vložil do camery obscury list papiera pokrytý vrstvou chloridu strieborného. Výsledný negatív kvôli priehľadnosti navoskoval a položil naň ďalší papier so svetlocitlivou vrstvou. Potom oba papiere osvietil slnečným svetlom, a tak vznikol pozitív.

Hoci spočiatku bola Talbotova metóda menej populárna a fotografie mali horšiu kvalitu, ukázalo sa, že je perspektívnejšia. Umožňovala vyrobiť z jedného negatívu akékoľvek množstvo kópií. Okrem toho s papierovými kópiami sa v porovnaní s krehkými dagerotypmi ľahšie manipulovalo a boli lacnejšie. Talbotova metóda sa stala základom modernej fotografie, zatiaľ čo dagerotypia sa napriek počiatočnej obľúbenosti ďalej nevyvíjala.

No Niepce, Daguerre a Talbot neboli jediní, kto chcel byť uznaný za vynálezcu fotografovania. Keď Daguerre v roku 1839 predstavil svoj vynález, prihlásilo sa najmenej 24 mužov — od Nórska na severe až po Brazíliu na juhu —, ktorí tvrdili, že vynašli fotografovanie.

Fotografovanie vedie k zásadným zmenám

Spoločenský reformátor Jacob August Riis od začiatku videl vo fotografovaní skvelú príležitosť, ako verejnosť upozorniť na biedu a utrpenie. V roku 1880 začal po zotmení fotografovať slumy v New Yorku. Na vytvorenie blesku používal práškový horčík, ktorý dal na panvicu a zapálil — čo nebol práve najbezpečnejší spôsob. Dvakrát podpálil dom, v ktorom pracoval, a raz si dokonca podpálil šaty. Hovorí sa, že jeho fotografie boli jedným z dôvodov, prečo prezident Theodore Roosevelt po nástupe do Bieleho domu podnikol viaceré sociálne reformy. V roku 1872 niekoľko presvedčivých fotografií malebnej prírody od Williama Henryho Jacksona podnietilo americký Kongres, aby Yellowstone vyhlásil za prvý národný park na svete.

Fotografovanie pre každého

Koncom osemdesiatych rokov 19. storočia ešte mnohých potenciálnych fotografov odrádzala od fotografovania cena a zložitosť. Ale keď v roku 1888 George Eastman vynašiel Kodak — prenosný fotoaparát nenáročný na obsluhu, ktorý obsahoval cievku so zvitkovým filmom —, amatérske fotografovanie dostalo zelenú.

Keď fotograf vyfotil celú cievku, poslal fotoaparát do továrne. Tam film vyvolali, do aparátu založili novú cievku a poslali ho späť zákazníkovi aj s fotografiami — všetko za celkom nízku cenu. Ich slogan „Vy stlačíte spúšť a my sa postaráme o ostatné“ nebol žiadnym zveličením.

Fotografovanie prístupné širokej verejnosti bolo na svete. Miliardy fotografií, ktoré sa v súčasnosti ročne urobia, svedčia o tom, že záujem oň sa nevytratil. K jeho obľúbenosti dnes určite prispeli digitálne fotoaparáty, pri ktorých sa rozlíšenie obrazu určuje v megapixeloch. Využívajú malú pamäťovú kartu, na ktorú sa zmestia stovky fotografií. Veľmi kvalitné fotografie si môžete urobiť už aj pomocou domáceho počítača a tlačiarne. Fotografovanie bezpochyby prešlo hodný kus cesty.

[Obrázok na strane 20]

Panoramatický dagerotyp Paríža okolo roku 1845

[Obrázok na strane 20]

Reprodukcia pravdepodobne prvej fotografie, okolo roku 1826

[Obrázok na strane 20]

Nákres camery obscury, ktorú používali mnohí maliari

[Obrázok na strane 21]

Niepce

 [Obrázky na strane 23]

Dagerotyp vynálezcu Louisa Daguerra z roku 1844 a jeho aparát

[Obrázky na strane 23]

Ateliér Williama Talbota okolo roku 1845 a jeho aparáty

[Obrázky na strane 23]

Fotografia z roku 1890, na ktorej je George Eastman s Kodakom č. 2 v rukách, a jeho fotoaparát č. 1 a cievka

[Obrázok na strane 23]

Fotografia malebnej prírody Yellowstonu od W. H. Jacksona, 1871

[Obrázok na strane 23]

Dnešné digitálne fotoaparáty zaznamenávajú obrázky, ktoré majú milióny pixelov

[Pramene ilustrácií na strane 20]

Panoramatický dagerotyp Paríža: Fotografia od Bernarda Hoffmana/​Time Life Pictures/​Getty Images; Niepceova fotografia: Fotografia od Josepha Niepcea/​Getty Images; camera obscura: Culver Pictures

[Pramene ilustrácií na strane 22]

Strana 23: Talbotov ateliér: Fotografia od Williama Henryho Foxa Talbota a Nicholaasa Hennemana/​Getty Images; Talbotov aparát: Fotografia od Spencera Arnolda/​Getty Images; Fotografia urobená Kodakom, fotoaparát Kodak a Daguerrov aparát: S láskavým dovolením George Eastman House; Yellowstone: Library of Congress, Prints & Photographs Division, LC-USZ62-52482