Vplyvy, ktoré ohrozujú mladých

DOSPIEVANIE môže byť — aj v tých najideálnejších podmienkach — búrlivým obdobím. Mladí sa počas puberty musia vyrovnávať s prívalom nových pocitov a emócií. Každodenne čelia tlaku zo strany učiteľov i rovesníkov. Neustále sú vystavení aj vplyvu televízie, filmov, hudby a internetu. Správa Organizácie Spojených národov preto opisuje dospievanie ako „obdobie premeny bežne sprevádzané stresom a úzkosťou“.

Nanešťastie mladí sú často príliš neskúsení na to, aby stres a úzkosť zvládli. (Príslovia 1:4) Bez náležitého vedenia môžu ľahko skĺznuť k deštruktívnemu správaniu. Správa OSN napríklad uvádza: „Prieskum ukazuje, že mnohí začínajú brať drogy práve v období dospievania alebo v prvých rokoch dospelosti.“ To isté možno povedať aj o iných formách problémového správania, ako je dopúšťanie sa násilností a promiskuita.

Rodičia, ktorí tomu nevenujú pozornosť, lebo si myslia, že je to problém výlučne „chudobných“ rodín alebo určitých etnických skupín, bývajú často nemilo prekvapení. Problémy mladých dnes nepoznajú ekonomické, sociálne ani rasové hranice. „Ak si myslíte, že ‚mladistvý delikvent‘ môže byť len 17-ročný chlapec z menšinovej skupiny žijúci v problémovej štvrti, ktorého chudobná matka žije z podpory, nevšimli ste si, čo sa deje v poslednom čase,“ píše Scott Walter. „Dnešné problémové dieťa môže byť bielej pleti, môže byť z rodiny strednej i vyššej vrstvy, môže mať menej (oveľa menej) ako 16 rokov a môže to byť aj dievča.“

Prečo je to tak? Nečelili aj mladí v predchádzajúcich generáciách problémom a pokušeniam? Áno, ale dnes žijeme v období, ktoré Biblia opisuje ako „kritické časy, s ktorými sa [dá] ťažko vyrovnať“. (2. Timotejovi 3:1–5) Mladí sa stretávajú s okolnosťami a sú vystavení vplyvom, aké predchádzajúce generácie nepoznali. Rozoberme si niektoré.

Zmeny v rodine

Pouvažujme napríklad o meniacich sa okolnostiach v rodine. „Viac ako tretina amerických detí zažije pred dovŕšením 18. roku rozvod svojich rodičov,“ oznamuje Journal of Instructional Psychology. A v iných západných  krajinách je štatistika podobná. Keď puto medzi rodičmi slabne, mladý človek často zažíva citovú bolesť. Ako uvádza Journal, „deti, ktoré nedávno zažili rozpad rodiny, majú vo všeobecnosti väčšie ťažkosti s učením a správaním v škole než deti, ktoré žijú v úplnej rodine alebo majú už dlho len jedného rodiča, či žijú v rodine s nevlastným rodičom... Okrem toho rozvod rodičov má často negatívny vplyv na citovú vyrovnanosť dieťaťa a na jeho sebaúctu.“

Okolnosti v rodine sa menia aj vplyvom toho, že stále viac žien je zamestnaných. Jedna štúdia zločinnosti mladistvých v Japonsku ukázala, že keď sú obaja rodičia zamestnaní, je pre nich ťažšie starať sa o deti, než keď je jeden z nich doma.

Je pravda, že mnohé rodiny potrebujú dva príjmy, aby mali na základné veci potrebné pre život. S dvoma príjmami môžu tiež rodičia zabezpečiť deťom pohodlnejší život. No má to aj svoju negatívnu stránku: Milióny detí sa zo školy vracajú do prázdneho bytu. A keď aj rodičia prídu domov, často sú unavení a v myšlienkach zabratí do problémov v práci. K čomu to vedie? Mnohým mladým sa zo strany rodičov dostáva len málo pozornosti. „My doma netrávime čas spoločne,“ sťažuje sa jeden chlapec.

Mnohí hovoria, že tento trend neveští nič dobré. „Myslím, že trendy v rodinách, ktoré sa objavili za posledných tridsať rokov, prispievajú k tomu, že dnes vyrastajú deti, ktoré nemajú citový vzťah k rodine, sú nekomunikatívne, majú problémy s učením a sú nezvládnuteľné,“ hovorí Dr. Robert Shaw. „Rodičia sa stali otrokmi materialistickej spoločnosti, ktorá kladie priveľký dôraz na úspech a núti ich tráviť  toľko hodín v práci a míňať toľko peňazí, že si nedokážu nájsť čas na posilňovanie puta so svojimi deťmi.“

Ďalšou vecou, ktorá ohrozuje blaho mladých, je skutočnosť, že často trávia množstvo času bez dozoru, keďže sú ich rodičia zamestnaní. Nedostatkom primeraného rodičovského dozoru sa zvyšuje pravdepodobnosť, že sa dostanú do ťažkostí.

Meniace sa názory na výchovu

Na dnešných mladých majú vplyv aj meniace sa názory na rodičovskú výchovu. Ako to otvorene vyjadril Dr. Ron Taffel, mnohí rodičia „sa zriekajú svojej autority“. Deťom určujú len minimálne množstvo pravidiel správania alebo ich neusmerňujú vôbec.

Zdá sa, že v niektorých prípadoch sú rodičia ovplyvnení vlastnými negatívnymi skúsenosťami z detstva. Chcú byť priateľmi svojich detí, nie pôsobiť autoritatívne. Jedna matka však pripúšťa: „Bola som príliš povoľná. Moji rodičia boli veľmi prísni a ja som chcela byť voči svojmu dieťaťu iná. Urobila som chybu.“

Ako ďaleko niektorí rodičia zachádzajú? Noviny USA Today oznamujú: „Nový prieskum, do ktorého sa zapojilo takmer 600 drogovo závislých tínedžerov počas odvykacej kúry v New Yorku, v Texase, na Floride a v Kalifornii, ukázal, že 20 % z nich bralo drogy so svojimi rodičmi a v skutočnosti asi piatim percentám tínedžerov ponúkol drogy — obyčajne marihuanu — rodič, či už matka, alebo otec.“ Čo môže podnietiť rodiča k takému nezodpovednému konaniu? Jedna matka priznala: „Povedala som dcére, že by som bola radšej, keby to urobila doma, kde môžem na ňu dohliadnuť.“ Ďalší rodičia si zjavne myslia, že spoločné užívanie drog je spôsob, ako si vytvoriť „puto“ so svojimi deťmi.

Útok médií

Ďalej je tu mocný vplyv médií. Podľa slov výskumníčky Marity Mollovej jeden prieskum odhalil, že mladí v Spojených štátoch trávia pred televízorom alebo monitorom počítača denne priemerne 4 hodiny a 48 minút.

Je to nevyhnutne zlé? Článok uverejnený v časopise Science uviedol, že „šesť významných odborných spoločností v Spojených štátoch“ vrátane Amerického lekárskeho združenia sa zhodlo v názore, že násilie v médiách súvisí s „agresívnym správaním niektorých detí“. „Napriek tejto všeobecnej zhode odborníkov,“ poznamenáva časopis Science, „zdá sa, že médiá neposkytujú verejnosti presné informácie o tom, že násilie v médiách prispieva k násilnejšej spoločnosti.“

Zamyslime sa napríklad nad videoklipmi. Rodičia sú často šokovaní tým, ako názorne a otvorene sa v niektorých z nich zobrazujú sexuálne scény. Môže to ovplyvniť správanie mladých? Podľa jedného prieskumu uskutočneného medzi 500 študentmi strednej školy „texty piesní ospevujúce násilie podporujú agresívne myšlienky a pocity“. Podľa inej nedávnej štúdie „sa u tínedžerov, ktorí trávia  veľa času pozeraním sexuálnych a násilných scén... v gangstarapových videoklipoch, zvyšuje pravdepodobnosť, že tak budú konať aj vo svojom živote“. Táto štúdia, do ktorej sa zapojilo vyše 500 dievčat, tiež odhalila, že u mladých, ktorí často pozerajú gangstarapové videoklipy, sa zvyšuje pravdepodobnosť, že zaútočia na učiteľa, budú zatknutí a budú mať viacerých sexuálnych partnerov.

Tínedžeri a počítače

Významným činiteľom pri formovaní mysle mladých sa v nedávnych rokoch stal aj počítač. „Počet osobných počítačov v domácnostiach sa v posledných desaťročiach výrazne zvýšil,“ píše sa v časopise Pediatrics. V Spojených štátoch „je počítač v dvoch tretinách domácností so školopovinným dieťaťom (6- až 17-ročným)... Percento detí vo veku 3 až 17 rokov, ktoré majú doma počítač, sa v Spojených štátoch zvýšilo z 55 % v roku 1998 na 65 % v roku 2000.“ A počítače sa stále viac používajú aj v mnohých iných krajinách.

Navyše mladý človek môže mať prístup k počítaču aj bez toho, aby musel mať vlastný. Jeden výskumník tvrdí, že „počítač používa okolo 90 % mladých vo veku 5 až 17 rokov a 59 % z nich používa aj internet“. Tak majú mladí nebývalý prístup k informáciám — čo by bolo dobré, keby používali počítač zodpovedne pod náležitým dozorom dospelých. Ale až príliš veľa rodičov umožňuje svojim deťom používať počítač bez obmedzení.

Na dôkaz toho výskumníčka Marita Mollová v časopise Phi Delta Kappan píše, že podľa prieskumu z roku 2001 o používaní internetu „71 percent rodičov malo pocit, že vie ‚veľa alebo dosť‘ o tom, ako ich dieťa používa internet. No keď sa na to isté opýtali detí, 70 % sa vyjadrilo, že ich rodičia vedia len ‚veľmi málo  alebo nič‘ o tom, čo robia na internete.“ Pri tomto prieskume „30 % 9- a 10-ročných detí priznalo, že navštevuje súkromné čety i čety určené len pre dospelých. A tento problém je ešte vážnejší, lebo to isté priznalo 58 % 11- a 12-ročných, 70 % 13- a 14-ročných a 72 % 15- až 17-ročných mladých... V istom britskom prieskume o používaní internetu v domácnostiach jeden zo siedmich rodičov pripustil, že nemá ani poňatia o tom, čo si jeho deti prezerajú na webe.“

Pri používaní internetu bez dozoru sa môžu mladí dostať k pornografii. Ale sú tu aj ďalšie riziká. Dr. Taffel, ktorého sme už citovali, s ľútosťou hovorí: „Naše deti si nachádzajú priateľov v škole a v počítačovej sieti, a tak trávia čas s deťmi, s ktorými často nemáme ani príležitosť stretnúť sa.“

Je jasné, že dnešní mladí sú vystavení vplyvom a problémom, aké predchádzajúce generácie nepoznali. Nie div, že správanie mnohých z nich je znepokojujúce! Možno dnešným mladým nejako pomôcť?

[Zvýraznený text na strane 6]

„Myslím, že trendy v rodinách, ktoré sa objavili za posledných tridsať rokov, prispievajú k tomu, že dnes vyrastajú deti, ktoré nemajú citový vzťah k rodine, sú nekomunikatívne, majú problémy s učením a sú nezvládnuteľné.“ — DR. ROBERT SHAW

[Obrázok na stranách 6, 7]

Tým, že dnes viac žien chodí do zamestnania, sa zmenili okolnosti v rodine

[Obrázok na strane 7]

Mladí, ktorí sú ponechaní bez dozoru, sa môžu ľahko dostať do ťažkostí

[Obrázok na strane 8]

Výskumníci zistili súvislosť medzi násilnými videoklipmi a násilným správaním

[Obrázok na strane 9]

Viete, čo si vaše deti prezerajú na webe?