Nádhera zahalená do tmy

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V SLOVINSKU

LUKA ČEČ s malou lampou v ruke pomaly prechádzal hustou podzemnou tmou. Hlboko pod povrchom zeme vyliezol na vysokú skalu a za odmenu sa mu naskytol neuveriteľný pohľad. Pred očami sa mu otvoril žiarivý, trblietavý svet. Čo objavil? Novú chodbu v Postojnskej jaskyni v Slovinsku.

Jeho objav na jar 1818 znamenal začiatok prosperujúceho cestovného ruchu v tejto oblasti. Otvoril tiež cestu ďalšiemu speleologickému výskumu, teda „vedeckému štúdiu alebo prieskumu jaskýň“. Poďte s nami do Postojnej, mestečka v západnom Slovinsku, a spoznajte úžasný jaskynný systém, ktorý sa tu nachádza.

Oblasť s bohatým výskytom jaskýň

Postojnská jaskyňa, ktorá je dlhá približne 20 kilometrov, patrí k najväčším jaskynným systémom v Európe. Nachádza sa v slovinskom regióne Kras, vápencovej plošine, ktorá sa tiahne od Jadranského mora asi 50 kilometrov smerom do vnútrozemia medzi Júlskymi Alpami a pohorím Dináre. Jaskyne v Postojnej patria k tisíckam jaskýň v tomto regióne.

Dnes má slovo „kras“ už širší význam. Geológovia na celom svete ním označujú oblasti, ktoré sa podobajú regiónu Kras. Krasové oblasti sa nachádzajú v mnohých častiach sveta vrátane Austrálie, Číny, Indočíny, Ruska a Strednej Ameriky, ako aj v karibskej oblasti a oblasti Stredozemného mora. Tieto územia sú charakteristické neúrodným, skalnatým povrchom, v ktorom sa eróziou vytvárajú jaskyne, závrty a podzemné potoky či jazerá.

Keďže veľká časť Slovinska je z topografického hľadiska krasovou oblasťou, nájdete tu množstvo jaskýň a iných podzemných útvarov. Postojnská jaskyňa je nemenej pôsobivá ako známe krasové jaskyne, akými sú napríklad Mamutia jaskyňa v Kentucky v Spojených štátoch a Jaskyňa trstinovej píšťalky v Kuej-line v Číne.

 Pohľad do jaskyne

Prvý opis Postojnskej jaskyne pochádza zo 17. storočia, keď slovinský učenec Janez Vajkard Valvasor o nej písal vo svojej knihe Die Ehre des Herzogthums Crain (Sláva kranských vojvodstiev). Valvasor napísal, že v tunajších jaskyniach sú „zvláštne tvarované stĺpy“. Pripodobnil ich k „všemožnej hávedi, hadom a iným zvieratám... či rôznym príšerám, zdeformovaným tváram, duchom a podobne“. Dodal: „Ešte väčší strach a hrôzu vzbudzujú mnohé chodby, jamy a hlboké priepasti na všetkých stranách.“ Nie div, že po prečítaní takéhoto hrôzostrašného opisu sa len málokto odvážil ponoriť hlboko do desivej tmy týchto jaskýň!

Časom však popularita Postojnskej jaskyne vzrástla, a to hlavne po roku 1818, keď Luka Čeč objavil jej ďalšiu časť. Hneď nasledujúci rok boli jaskyne sprístupnené verejnosti. Ale až keď v nich v roku 1872 vybudovali železnicu a v roku 1884 nainštalovali elektrické osvetlenie, mohli mnohí vidieť tieto zázraky prírody na vlastné oči. Aký pohľad sa im naskytol?

Postojnská jaskyňa je známa svojimi krásnymi spojovacími chodbami. Vďaka živým farbám a bizarným tvarom stalaktitov a stalagmitov jaskynné chodby vyzerajú ako nádherné šperky. Niektoré sa trblietajú, akoby boli posypané diamantmi, zatiaľ čo iné žiaria teplými odtieňmi okrovej a hrdzavej farby. Nápisy na stenách ukazujú, že nezvyčajnú krásu jaskýň obdivovali návštevníci už v minulých storočiach.

Objavenie nových živočíšnych druhov

Pri prieskume týchto obrovských jaskýň boli objavené nielen nové a nezvyčajné geologické útvary, ale aj predtým neznáme formy života. V Postojnskej jaskyni sa našlo už viac ako desať nových druhov živočíchov.

Jeden nový druh objavil Luka Čeč v roku 1831. Z jeho objavu sa tešili speleológovia na celom svete. Čeč objavil nezvyčajného jaskynného chrobáka, ktorý dostal názov zdochlinár guánový. Jeho latinský názov Leptodirus hohenwarti v preklade znamená „úzkokrký“, čo je výstižné, lebo tento chrobák má naozaj tenký krk. Má malú hlavičku, veľké guľaté brucho a nezvyčajne dlhé tykadlá a nohy. Žiaľ, prvý chrobák prinesený z jaskyne bol nešťastnou náhodou zničený, a tak ho vedci mohli dôkladne preskúmať až o 14 rokov, keď našli druhého chrobáka.

Iným zaujímavým tvorom, ktorého našli v tejto oblasti, je slepý mlok jaskyniar vodný. Janez Valvasor sa o ňom zmienil už v roku 1689 ako o ‚dračom mláďati‘. Tento maličký obojživelník bol predmetom viacerých vedeckých výskumov.

Susedné jaskyne

Jaskynný systém v Postojnej je len jedným z mnohých jaskynných systémov v tomto regióne. Zvlášť pozoruhodná je neďaleká Škocjanská jaskyňa, ktorá je od roku 1986 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Návštevníci žasnú nad nesmiernymi rozmermi jej jaskynných siení a kaňonov, ktoré sa považujú za najväčšie v Európe. Napríklad jeden kaňon v tomto jaskynnom systéme je dlhý až 300 metrov, široký 100 metrov a vysoký 110 metrov!

Vstup do Predjamskej jaskyne zas chráni veľká pevnosť, bývalé sídlo legendárneho rytiera Erazma Jamského. Hovorí sa, že jeho hrad celé stáročia odolával útočníkom. Zásoby doň prinášali cez tajné podzemné chodby, ktoré boli spojené s jaskyňami nachádzajúcimi sa pod hradom. Erazem sa údajne vysmieval útočníkom tým, že im hádzal čerstvé čerešne či pečené mäso na dôkaz, že mu nič nechýba, hoci je uväznený za hradnými múrmi. Či už je tento príbeh pravdivý, alebo nie, tajné chodby sú nepopierateľnou skutočnosťou.

Prehliadka fascinujúceho sveta jaskýň v tejto krasovej oblasti prináša mnoho príjemných prekvapení. Svetoznámy sochár Henry Moore opísal Postojnskú jaskyňu slovami: „Je to najkrajšia výstava prírodného sochárskeho umenia, akú som kedy videl.“ Ak budete mať príležitosť navštíviť ju, iste s ním budete súhlasiť.

 [Rámček/obrázok na strane 24]

„Ľudská ryba“

Jaskyniar vodný je v Slovinsku známy ako ľudská ryba, a to pre jeho nezvyčajnú farbu, ktorá niektorým pripomína farbu ľudskej pokožky. Tento obojživelník žije výlučne v podzemných vodách krasovej oblasti, ktorá sa tiahne od severovýchodného Talianska cez Slovinsko smerom na juh. Má bezfarebnú kožu a zakrpatené oči, čo mu však neprekáža, pretože od štádia vajíčka až po smrť žije v úplnej tme. Je prekvapujúce, že niektoré jedince sa dožili údajne až 100 rokov a tieto „ryby“ môžu prežiť aj niekoľko rokov bez potravy.

[Prameň ilustrácie]

Arne Hodalic/www.ipak.org

[Obrázky na strane 24]

1. Podzemný kaňon v Škocjanskej jaskyni je vysoký 110 metrov

2. Vstup do Predjamskej jaskyne chráni táto pevnosť

3. Postojnská jaskyňa sa stala známou po celom svete

[Prameň ilustrácie na strane 23]

Arne Hodalic/www.ipak.org