Keď má niekto z vašich blízkych duševnú poruchu
Keď má niekto z vašich blízkych duševnú poruchu
V TO ráno to u Johnsonovcov vyzeralo ako v bežný pracovný deň. * Štvorčlenná rodina už bola hore a bola pripravená na každodenné povinnosti. Gail upozornila svojho 14-ročného syna Matta, že už nestihne školský autobus. To, čo nasledovalo, nikto nečakal. V priebehu polhodiny Matt posprejoval farbou stenu v spálni, pokúsil sa založiť požiar v garáži a obesiť sa v podkroví.
Gail s manželom Frankom išli autom za sanitkou, ktorá odvážala Matta, a zúfalo sa snažili pochopiť, čo sa práve stalo. Žiaľ, to bol iba začiatok. Nasledovalo mnoho podobných psychotických epizód, ktoré Matta ponorili do temného sveta duševnej choroby. Počas tohto smutného obdobia, ktoré trvalo päť rokov, sa niekoľkokrát pokúsil o samovraždu, dvakrát bol zatknutý, bol v siedmich psychiatrických ústavoch a absolvoval nespočetne veľa návštev u odborníkov na duševné zdravie. Zmätení priatelia a príbuzní často nevedeli, čo povedať ani ako pomôcť.
Podľa odhadov bude každý štvrtý človek na svete v priebehu svojho života postihnutý nejakou duševnou chorobou. Vzhľadom na túto šokujúcu štatistiku je pravdepodobné, že niekto z vašich blízkych — možno váš rodič, dieťa, súrodenec alebo priateľ — môže mať nejakú formu takejto poruchy. Čo v takom prípade môžete robiť?
● Rozpoznajte príznaky. Nemusí byť hneď jasné, že ide o duševnú poruchu. Priatelia a rodina môžu jej príznaky pripisovať hormonálnym zmenám, telesnému ochoreniu, negatívnym povahovým vlastnostiam alebo ťažkým okolnostiam. Mattova matka si už skôr všimla u syna niektoré príznaky problémov, ale spolu s manželom pripisovali jeho náladovosť fáze dospievania, ktorá mala čoskoro pominúť. No výrazné zmeny v spánku, stravovaní alebo v správaní môžu naznačovať, že ide o vážnejší problém. Vyšetrenie u odborníka môže viesť k účinnej liečbe a k zlepšeniu kvality života vášho blízkeho.
● Zistite si informácie o chorobe. Ľudia s duševnou poruchou nie sú zvyčajne schopní získať o svojej chorobe viac informácií. Preto najnovšie poznatky, ktoré získate zo spoľahlivých zdrojov, vám pomôžu, aby ste chápali, čím prechádza váš blízky. Pomôže vám to aj v tom, aby ste sa o poruche dokázali rozprávať s druhými otvorene a zasvätene. Gail napríklad dala Mattovým starým rodičom lekárske letáky, vďaka čomu boli viac informovaní a mohli lepšie pomôcť.
● Zaujímajte sa o možnosti liečby. Napriek tomu, že niektoré duševné poruchy sú dlhodobé, pri vhodnej liečbe môžu mnohí chorí žiť stabilným a produktívnym životom. Žiaľ, mnohí sa roky trápia bez toho, aby dostali pomoc. Tak ako vážne ochorenie srdca si vyžaduje odborníka na srdcové choroby, aj človek s duševnou poruchou potrebuje pozornosť ľudí, ktorí ju vedia liečiť. Napríklad psychiatri môžu predpísať lieky, ktoré pri pravidelnom užívaní pomáhajú kontrolovať náladu, uvoľniť úzkosť a upraviť chorobné predstavy. *
● Povzbudzujte chorého, aby vyhľadal pomoc. Ľudia s duševnou poruchou si vždy nemusia uvedomovať, že potrebujú pomoc. Mohli by ste navrhnúť, aby chorý navštívil určitého lekára, prečítal si nejaké užitočné články alebo sa porozprával s niekým, komu sa podarilo vyrovnať sa s podobnou chorobou. Môže sa stať, že človek trpiaci duševnou poruchou nebude ochotný prijať vašu radu. V každom prípade však zasiahnite, ak by ohrozoval seba alebo druhých.
● Nikoho neobviňujte. Vedcom sa doteraz nepodarilo pochopiť zložité súvislosti medzi genetikou, prostredím a sociálnymi činiteľmi, ktoré prispievajú k abnormálnej mozgovej činnosti. K duševnej poruche môže prispieť kombinácia rôznych faktorov, napríklad poškodenie mozgu, zneužívanie návykových látok, podnety z okolia spôsobujúce stres, biochemická nerovnováha a dedičná predispozícia. Nie je dobré obviňovať ľudí z toho, čo podľa vás mohlo prispieť k ich chorobe. Svoju silu radšej sústreďte na starostlivosť a povzbudenie.
● Majte realistické očakávania. Môže byť skľučujúce, ak od človeka trpiaceho duševnou poruchou vyžadujete viac, ako môže urobiť. Na druhej strane, prílišné zdôrazňovanie jeho obmedzení v ňom môže podporovať pocit bezmocnosti. Majte preto realistické očakávania. Samozrejme, to neznamená, že by ste mali tolerovať zlé skutky. Rovnako ako hocikto iný, aj človek s duševnou poruchou sa môže poučiť z následkov svojho konania. Na ochranu chorého s násilníckym správaním i na ochranu druhých možno bude treba podniknúť zákonné kroky či stanoviť určité obmedzenia.
● Zostaňte v kontakte. Komunikácia je veľmi dôležitá, aj keď sa občas môže zdať, že to, čo hovoríte, je nesprávne chápané. Reakcie človeka s duševnou poruchou sa často nedajú predvídať a jeho emócie sa môžu zdať v danej situácii neprimerané. No ak by ste kritizovali jeho poznámky, iba by to k jeho depresii pridalo pocit viny. Keď neviete, čo povedať, stačí byť ticho a iba počúvať. Dajte najavo, že vnímate jeho pocity a myšlienky, a neodsudzujte ich. Pokúste sa zostať pokojný. Pre vás i pre chorého bude užitočné, ak mu budete jednoduchým spôsobom stále dávať najavo, že vám na ňom záleží. To pomohlo aj Mattovi. O niekoľko rokov vyjadril vďačnosť tým, ktorí mu, ako povedal, ‚pomáhali, keď pomoc odmietal‘.
● Berte ohľad na ostatných členov rodiny. Keď sa rodina musí zamerať na jedného člena, ktorý prežíva krízu, ostatní členovia môžu byť zanedbávaní. Mattova sestra Amy mala občas pocit, akoby „žila v tieni jeho choroby“. Znižovala vlastné úspechy, aby na seba neobracala pozornosť rodiny. No zdalo sa, že jej rodičia od nej očakávajú viac, akoby tým mala vyvážiť nedostatky svojho brata. Niektorí zanedbávaní súrodenci sa v takejto situácii snažia budiť pozornosť tým, že robia problémy. Rodiny v takejto kritickej situácii potrebujú pomoc, aby žiaden člen rodiny netrpel. Napríklad keď boli Johnsonovci plne zaujatí Mattovými problémami, priatelia z miestneho zboru Jehovových svedkov Amy pomohli a venovali jej zvláštnu pozornosť.
● Povzbudzujte k činnostiam, ktoré podporujú duševné zdravie. K zlepšeniu duševného zdravia prispieva to, ak človek venuje pozornosť svojej strave, cvičeniu, spánku a spoločenskej aktivite. Jednoduché činnosti v malom kruhu priateľov sú zvyčajne menej stresujúce. Pamätajte aj na to, že alkohol môže zhoršiť príznaky poruchy a môže nepriaznivo ovplyvniť účinok liekov. Johnsonovci sa teraz snažia dodržiavať pravidelný plán duševnej hygieny, ktorý je užitočný pre každého, najmä však pre ich syna.
● Nezabúdajte ani na seba. Starostlivosť o človeka s duševnou poruchou so sebou prináša stres, ktorý môže ohroziť vaše vlastné zdravie. Je preto potrebné, aby ste venovali pozornosť svojim telesným, emocionálnym a duchovným potrebám. Johnsonovci sú Jehovovými svedkami. Gail cíti, že viera jej veľmi pomohla vyrovnať sa s touto rodinnou krízou. „Kresťanské zhromaždenia mi vždy pomohli uvoľniť stres,“ hovorí. „Bol to čas odložiť bokom momentálne starosti a zamerať sa na dôležitejšie veci a na našu nádej. Veľakrát som sa zúfalo modlila o pomoc a vždy nastala nejaká zmena, ktorá zmiernila žiaľ. S pomocou od Jehovu Boha som mala pokoj mysle, ktorý bol v našej situácii nezvyčajný.“
Z Matta je teraz mladý muž, ktorý má nový pohľad na život. „Myslím, že to, čím som prešiel, ma urobilo lepším človekom,“ hovorí. Aj Mattova sestra Amy cíti, že táto skúsenosť ju obohatila. „Som k druhým menej kritická,“ hovorí. „Človek nikdy nevie, s akými ťažkosťami druhí zápasia. Vie to iba Jehova.“
Ak niekto z vašich blízkych trpí duševnou poruchou, pamätajte vždy na to, že keď ho ochotne budete počúvať a pomáhať mu a budete mať otvorenú myseľ, pomôžete mu nielen prežiť, ale dokonca tešiť sa zo života.
[Poznámky pod čiarou]
^ 2. ods. Mená boli zmenené.
^ 7. ods. Do úvahy treba brať potenciálny úžitok i možné vedľajšie príznaky. Prebuďte sa! neodporúča žiadnu konkrétnu liečbu. Kresťania by sa mali presvedčiť o tom, že liečba, ktorú si vybrali, nie je v rozpore s biblickými zásadami.
[Rámček na strane 21]
Niektoré varovné signály duševných porúch
Ak sa u niekoho z vašich blízkych prejavuje niektorý z nasledujúcich príznakov, mal by sa poradiť s lekárom alebo s odborníkom na duševné zdravie:
• Dlhotrvajúci smútok alebo podráždenosť
• Odťahovanie sa od ľudí
• Extrémne výkyvy nálady
• Neprimeraný hnev
• Násilnícke správanie
• Zneužívanie návykových látok
• Prehnaný strach, starosti a úzkosť
• Abnormálny strach z priberania na váhe
• Výrazné zmeny v spánku a stravovacích návykoch
• Pretrvávajúce nočné mory
• Zmätené uvažovanie
• Preludy a halucinácie
• Myšlienky na smrť alebo na samovraždu
• Neschopnosť zvládnuť problémy a každodenné činnosti
• Popieranie zjavných problémov
• Veľa nevysvetliteľných telesných chorôb
[Obrázok na strane 22]
Keď neviete, čo povedať, stačí byť ticho a iba počúvať