Farebné časopisy — „Všimni si ma a kúp si ma!“

SÚ LESKLÉ, žiaria farbami a všetky súperia o vašu pozornosť. Síce ste neplánovali zastaviť sa a pozrieť sa na ne, ale ich farebné obálky vás zaujali. Hovoríme o farebných časopisoch, ktoré na vás z novinového stánku akoby kričali: „Všimni si ma a kúp si ma!“ A hoci vo všeobecnosti platí, že kniha sa nedá posudzovať podľa obalu, treba uznať, že obrázky na obálkach časopisov majú na potenciálnych kupujúcich veľký vplyv. V mnohých krajinách je trh zaplavený farebnými časopismi a konkurencia je naozaj silná.

Časopisy možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií: špecializované časopisy — nazývané aj odborné alebo technické — a populárne časopisy. Zdá sa, že tá druhá skupina časopisov sa venuje prakticky všetkým možným námetom, no ich vydavatelia sa zameriavajú na konkrétne cieľové skupiny ľudí. Časopisy, ktoré vychádzajú pravidelne, sa nazývajú periodiká. Od novín sa líšia formou i obsahom. Sú rozmerovo menšie a tlačia sa na kvalitnejší papier, ktorý je obyčajne lesklý. Preto sú také príťažlivé. Pokiaľ ide o obsah, časopisy sa na rozdiel od novín vo všeobecnosti menej zaoberajú rýchlo sa meniacimi udalosťami a správami. Majú viacero prispievateľov a ponúkajú širokú škálu informácií a názorov. Používajú sa v nich tiež rôzne štýly písania, od faktografického spravodajského štýlu až po osobnejší či citovejší štýl.

Ako stojíte a pozeráte sa na časopisy v novinovom stánku, nepochybne viacero vecí ovplyvní váš výber alebo vám pomôže rozhodnúť sa, či si nejaký časopis kúpite, alebo nie. Vaše rozhodnutie bude do veľkej miery závisieť od toho, či ste muž, alebo žena, ako aj od vašich osobných záujmov a možno hlavne od toho, aká je cena časopisu. Áno, farebné časopisy môžu byť dosť drahé — možno troj- až štvornásobne drahšie než noviny. No dnešné noviny zakrátko nahradia zajtrajšie, zatiaľ čo časopis má dlhšiu životnosť. Časopis, ktorý si vyberiete, si môžete čítať bez náhlenia  aj celé týždne alebo mesiace a potom ho ešte dať niekomu inému. O staršie čísla časopisov majú niekedy záujem knižnice a dokonca aj jednotlivci, ktorí si vytvárajú vlastné zbierky.

Ako je to s cenou týchto časopisov?

Či sa podľa vás oplatí kúpiť si farebný časopis, alebo nie, je, samozrejme, vecou osobného rozhodnutia. Hlavným dôvodom relatívne vysokej ceny časopisov sú náklady spojené s ich vydávaním. Skôr ako vydavateľ uvedie nový časopis na trh, ktorý je už aj tak zaplavený inými časopismi, musí uskutočniť rozsiahly prieskum trhu. Dnes existujú veľké spoločnosti, ktoré vydávajú až 30 i viac rôznych časopisov a na ich tlač využívajú vlastnú tlačiareň. Napriek tomu majú veľké výdavky, lebo každý časopis potrebuje vlastnú redakciu.

Keď sa pozriete na vnútornú stranu obálky niektorého populárneho časopisu, budete prekvapený, koľko redaktorov a iných pracovníkov na ňom pracovalo. Každý má na starosti inú oblasť a každý má svoj tím. Väčšie vydavateľstvá mávajú vlastných reportérov a fotografov, hoci mnohí reportéri a fotografi pracujú nezávisle, teda sú na voľnej nohe. A tak vydavateľstvá si musia objednávať ich služby prostredníctvom agentúr, či už na pravidelnú spoluprácu, alebo len na určitý čas.

Všetky články od reportérov musia skontrolovať korektori. Redaktori väčšinu z nich prepíšu alebo aspoň do určitej miery upravia. Dôležitou súčasťou časopisov sú obrázky, a preto sú potrební aj grafici. Ďalší pracovníci pracujú na celkovom rozvrhnutí časopisu a rozhodujú, čo bude na ktorej strane. Text a obrázky musia byť rozmiestnené tak, aby čitateľa zaujali a upriamovali jeho pozornosť na každú časť. Väčšina vydavateľstiev používa príručku pre redaktorov, ktorá uvádza, aké výrazy a štýly používať v tom-ktorom druhu publikácie. Konečnú zodpovednosť za časopis nesie šéfredaktor. Ten musí robiť rýchle rozhodnutia, aby nezdržal vydanie časopisu. Najprv sa pripraví obťah, teda prvý výtlačok, ktorý skontroluje redakčná rada, a až potom ide časopis do tlače.

Výdavky nezahŕňajú len tlač časopisu, ale aj jeho distribúciu a platy pracovníkov redakcie. A treba tiež vziať do úvahy, že nie všetky časopisy sa predajú. Maloobchodníci zvyčajne dostávajú veľkú zásobu výtlačkov a tie, ktoré nepredajú, nakoniec vrátia vydavateľstvu. Ak teraz máte pocit, že maloobchodná cena časopisu nemôže pokryť všetky náklady spojené s jeho vydávaním, nemýlite sa. Bežný populárny časopis by sa nemohol udržať na trhu, keby jeho veľká časť nebola venovaná reklame. V nedávnom vydaní istého 200-stranového medzinárodného časopisu bolo reklame venovaných až vyše 80 celých strán. Zadávatelia reklám si uvedomujú, že kvalitný lesklý papier a štvorfarebná tlač pomáha ich výrobkom presadiť sa na trhu.

Odhaduje sa, že v Austrálii každý človek venuje čítaniu časopisu priemerne 1,2 minúty denne. Naproti tomu návšteve kina tu ľudia venujú priemerne 1,1 minúty denne a počúvaniu hudobných nahrávok 0,7 minúty. To je nepochybne jeden z dôvodov, prečo sú časopisy lukratívnym prostriedkom na šírenie reklamy.

Čím sú také príťažlivé?

Nemôžeme síce preskúmať všetky časopisy, ale pozrime sa bližšie aspoň na časopisy pre ženy. Obsah ženských časopisov bol  nedávno podrobený skúmaniu, pretože hoci niektorí ich považujú za neškodné, iní majú pocit, že ich cieľom je len zarábať na ženách. Je nepochybné, že tieto časopisy sú príťažlivé a nadchýnajú svoje čitateľky. Preto idú na odbyt. V posledných rokoch sa však časopisy pre ženy zmenili. Niektoré z nich sa kedysi zaoberali len vecami, ktoré súviseli s chodom domácnosti, ale teraz v nich nájdete viac článkov o celebritách. Popularitu si získali aj články o zdraví. Kedysi mali ženy rady krátke príbehy a seriály, ktoré často zvyšovali odbyt týchto časopisov. Ale teraz je len málo časopisov, v ktorých nájdete krátke novely a seriály.

Čo dnes prispieva k predaju ženských časopisov? Je to ich obálka, ktorá akoby kričala: „Všimni si ma a kúp si ma!“ Ak je na obálke nejaká žena, musí byť slávna alebo krásna. Táto modelka musí byť aj mladá a štíhla a vďaka digitálnej úprave fotografie môže vyzerať ešte krajšie ako v skutočnosti. A čo text na obálke? Ten sa, samozrejme, líši podľa toho, akej vekovej skupine alebo spoločenskej vrstve je časopis určený. Obálky niektorých časopisov zdôrazňujú módu, iné zas zdôrazňujú ceny, ktoré môžete vyhrať. Obálka vám často napovie, čo nájdete v časopise.

Môžu nás časopisy ovplyvniť?

Vydavatelia časopisov tvrdia, že vedia, čo ženy chcú. A je pravda, že robia rozsiahly prieskum trhu, aby zistili, čo ženy vo všeobecnosti zaujíma. Ale naozaj uspokojujú skutočné potreby žien, alebo sa len snažia dosiahnuť, aby mali ženy pocit, že potrebujú to, čo im tieto časopisy ponúkajú? Pouvažujme o spôsobe, akým mnohé ženské časopisy formujú myslenie ľudí. Zamyslime sa najprv nad stálymi reportážami o životnom štýle a názoroch celebrít. Možno ich ľudia radi čítajú. Ale mohli by predstavovať aj skryté nebezpečenstvo? Jonathan Cole, klinický neurofyziológ zo Southamptonskej univerzity v Anglicku, vo svojej štúdii About Face (O tvári) poukazuje na to, že keď ľudia poznajú niečiu tvár, ale nikdy sa s tým človekom nestretli ani nepočuli jeho hlas, môže to viesť k falošnému pocitu, že toho človeka dôverne poznajú. Pridajte k tomu množstvo informácií, ktoré sa o celebritách dozvedia, a pochopíte, prečo dnes verejnosť hlboko žiali nad smrťou niekoho, koho vlastne nepoznala, ale koho fotografie často videla v časopisoch. Samozrejme, aj televízia a novinové správy môžu prispievať k falošnému pocitu ľudí, že niekoho dobre poznajú.

Zamyslime sa aj nad tým, ako časopisy dokážu formovať názor žien na prijateľný telesný vzhľad. Hoci v rôznych krajinách môže byť meradlom niečo iné, dnešné ženské časopisy v rozvinutých krajinách vo všeobecnosti odovzdávajú posolstvo, že v móde je štíhla postava. Niektorí pedagógovia, rodičia i samotné  modelky to kritizujú a tvrdia, že obrázky, ktoré sú neustále predkladané v ženských časopisoch, majú určitý podiel viny na vzraste počtu porúch príjmu potravy a neustálych snahách žien — zvlášť mladých — držať odtučňovaciu diétu.

Redakcia austrálskeho vydania jedného medzinárodného časopisu uskutočnila medzi svojimi čitateľkami prieskum s cieľom posúdiť oprávnenosť týchto obvinení. Pozvala skupinu odborníkov ako komisiu, aby posúdili výsledky. Prieskumu sa zúčastnilo vyše 2000 žien, pričom 82 percent z nich bolo vo veku od 16 do 29 rokov. Mali sa vyjadriť k hmotnostným tabuľkám — teda k hmotnosti, aká sa odporúča k určitej výške, veku a podobne. Asi 60 percent žien malo pocit, že majú nadváhu, hoci podľa tabuliek malo vyššiu hmotnosť iba 22,6 percenta. Zatiaľ čo 59 percent tých, ktoré vážili menej, ako je odporúčané, si myslelo, že majú normálnu hmotnosť, 58 percent žien, ktorých hmotnosť bola v rozmedzí odporúčanej hmotnosti, si myslelo, že má nadváhu. Len 12 percent žien bolo spokojných so svojou hmotnosťou. Niektoré ženy kritizovali tabuľky, ktoré poskytlo Ministerstvo zdravotníctva Austrálskeho zväzu, a tvrdili, že rozmedzie hmotnosti uvedené v tabuľkách pre jednotlivé výškové kategórie je príliš široké. Okrem toho 67 percent žien priznalo, že stále závidí iným ženám ich postavu, a jedna z ôsmich priznala, že kedysi mala alebo teraz má kompulzívnu poruchu príjmu potravy.

Fiona Pellyová, odborníčka v oblasti výživy, ktorá bola členkou komisie, sa vyjadrila: „Je zjavné, že hmotnosť sa stáva v živote žien veľmi dôležitou.“ A Dr. Janice Russellová, riaditeľka kliniky pre poruchy príjmu potravy v Sydney, povedala: „Čo je ešte horšie, [z prieskumu] vidno, že mnoho žien má také pocity, ako je vina a závisť. A mať stále takéto pocity nie je zdravé.“

Čo bolo najvýznamnejším zistením? Hoci niektoré ženy priznali, že napodobňovali filmové hviezdy, 72 percent sa vyjadrilo, že najviac ich ovplyvnili modelky v časopisoch. Jedna mladá žena, ktorá sa liečila na klinike výživy, povedala, že je pyšná na svojich 55 kilogramov, ale priznala: „Stále pociťujem tlak zo strany médií, časopisov a celebrít.“ Z prieskumov uskutočnených na iných miestach vyplynuli podobné výsledky.

Dva časopisy, ktorú sú iné

Jedným z najužitočnejších a najpoučnejších časopisov, aké sú dnes k dispozícii, je ten, ktorý držíte v ruke, Prebuďte sa! Nekúpili ste si ho v novinovom stánku. Možno vám ho niekto ponúkol na ulici alebo vám ho priniesol priamo domov. Tento časopis, ktorý vydávajú, tlačia a na celom svete rozširujú dobrovoľníci, je ponúkaný bezplatne. Aj dopisovatelia z celého sveta, ktorí posielajú do Prebuďte sa! články, sú dobrovoľníkmi a to isté možno povedať tiež o všetkých jeho výtvarníkoch a prekladateľoch. Časopis Prebuďte sa! začal vychádzať v roku 1946 ako nástupca časopisu Útecha a ešte skoršieho časopisu Zlatý vek, ktorý vychádzal už od roku 1919. V týchto časopisoch neboli nikdy uverejňované žiadne platené reklamy. Prebuďte sa! v súčasnosti vychádza v 87 jazykoch a v mnohých z nich dvakrát mesačne. Jeho celosvetový náklad presahuje 22 miliónov výtlačkov.

Časopis Strážna veža, ktorý je sesterským časopisom Prebuďte sa!, má ešte pôsobivejšiu históriu. Tento časopis vychádza už od roku 1879. Teraz sa tlačí v 148 jazykoch a náklad každého čísla dosahuje viac ako 25 miliónov výtlačkov. Oba tieto časopisy pomáhajú informovať ľudí o dôležitých otázkach, ktoré sa dotýkajú ich života, a sú zaujímavé pre mužov, ženy i pre mladých na celom svete.

Všetci musíme uznať, že sme sa nenarodili s poznaním. Múdrosť a poznanie získavame vekom a naše názory a spôsob života sa často formujú podľa toho, čo čítame. Preto je nesmierne dôležité vyberať si na čítanie hodnotné a budujúce materiály.

[Obrázok na strane 25]

Časopisy môžu ovplyvňovať názor na to, aký je prijateľný telesný vzhľad

[Obrázok na strane 26]

Strážna veža vychádza v 148 jazykoch v náklade viac ako 25 miliónov výtlačkov a Prebuďte sa! v 87 jazykoch v náklade vyše 22 miliónov výtlačkov