Šikanovanie — niektoré príčiny a následky

ČO JE príčinou toho, že dieťa začne šikanovať druhé deti? Ak ste niekedy boli obeťou šikanovania, možno máte chuť povedať: „To ma vôbec nezaujíma! Také správanie nemožno ničím ospravedlniť.“ A máte pravdu. Ale hľadať príčinu niečoho nie je to isté ako ospravedlňovať to. Dôvody, prečo dieťa začne šikanovať, neospravedlňujú jeho nesprávne počínanie, ale môžu nám pomôcť porozumieť, prečo to robí. A takéto pochopenie môže byť veľmi užitočné. Prečo?

Jedno staroveké príslovie hovorí: „Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev.“ ​(Príslovia 19:11) Hnev vyvolaný správaním násilníka nás môže zaslepiť a viesť k frustrácii alebo až k nenávisti. No pochopenie príčin jeho správania nám môže pomôcť ovládnuť hnev. To nám zas uľahčí hľadanie riešenia. Pouvažujme teraz o niektorých faktoroch, ktoré môžu viesť k takémuto neprijateľnému správaniu.

Čo je príčinou šikanovania?

Detstvo tých, ktorí šikanujú, je často poznačené zlým rodičovským príkladom alebo úplným zanedbávaním rodičovskej výchovy. Mnohé deti vyrastajú v rodinách, v ktorých sú rodičia chladní a nezaujímajú sa o ne alebo ich v podstate učia riešiť problémy násilím a s hnevom. Deti, ktoré vyrastali v takom prostredí, nemusia svoje slovné útoky a fyzickú agresivitu považovať za šikanovanie; môžu si myslieť, že ich správanie je normálne a prijateľné.

Jedno 16-ročné dievča, ktoré doma šikanoval jej nevlastný otec a v škole spolužiaci, začalo v siedmom ročníku samo šikanovať iných. Priznáva: „V mojom vnútri sa hromadil hnev; a tak som si ho na hocikom vyliala. Bolesť človeka veľmi ovplyvní. Keď pocítite bolesť, chcete, aby ju cítili aj iní.“ Hoci pre šikanujúce dievčatá azda nie je taká fyzická agresivita typická, hnev, ktorý sa za tým skrýva, je typický. *

 Na mnohých školách sú žiaci, ktorí pochádzajú z rôzneho prostredia a boli vychovávaní rozdielnymi spôsobmi. Žiaľ, niektoré deti sú agresívne preto, lebo sa doma naučili, že zastrašovanie a slovné útoky sú najlepším spôsobom, ako dosiahnuť svoje.

Nanešťastie také metódy často zaberajú. Shelley Hymelová, prodekanka Pedagogickej fakulty na Univerzite Britskej Kolumbie v Kanade, sa dve desaťročia zaoberala štúdiom správania detí. Hovorí: „Stretli sme sa s deťmi, ktoré hľadajú spôsoby, ako dosiahnuť svoje ciele, a nanešťastie [zisťujú, že] šikanovanie je účinným spôsobom. Dostanú, čo chcú — moc, postavenie i pozornosť.“

Ďalším faktorom, ktorý prispieva k šíreniu šikanovania, je nedostatočný dozor. Mnohé obete šikanovania majú pocit, že sa nemajú kam obrátiť o pomoc — a tragické je, že väčšinou to nie je len pocit. Debra Peplerová, riaditeľka Centra Judy LaMarshovej pre výskum násilia a riešenia konfliktov pri Yorskej univerzite v Toronte, raz pozorovala študentov na školskom dvore a zistila, že učitelia odhalia a zastavia iba asi štyri percentá prípadov šikanovania.

Dr. Peplerová je však presvedčená, že zásah zo strany dospelých je nevyhnutný. Hovorí: „Deti nedokážu vyriešiť tento problém, pretože je to otázka moci, a zakaždým, keď si násilník niekoho vyberie a začne ho šikanovať, jeho moc sa ešte viac upevní.“

Prečo teda nie je ohlásených viac prípadov šikanovania? Lebo obete sú presvedčené, že ak by o tom povedali, problém by sa ešte zhoršil. Veľa mladých ľudí preto počas svojich školských rokov žije v neustálej úzkosti a neistote. Aké to má následky?

Fyzické a emocionálne následky

V správe amerického Národného združenia školských psychológov sa uvádza, že každý deň viac ako 160 000 detí nepríde do školy zo strachu, že budú šikanované. Obete šikanovania môžu prestať hovoriť o škole alebo o určitej triede či školskej činnosti. Môžu každý deň chodiť do školy neskoro, vynechávať hodiny alebo hľadať výhovorky, aby nemuseli ísť do školy vôbec.

Čo pomôže zistiť, či je dieťa šikanované? Také dieťa môže byť náladové, podráždené, skľúčené alebo pôsobiť unavene a utiahnuto. Môže sa začať správať agresívne k členom rodiny alebo k rovesníkom, či priateľom. Šikanovanie ovplyvňuje aj tie deti, ktoré sú svedkami šikanovania, lebo táto situácia v nich vyvoláva značný strach a zhoršuje ich schopnosť učiť sa.

Časopis Pediatrics in Review uvádza: „K najtragickejším následkom šikanovania, ktorými trpia obete i spoločnosť, patrí násilie nevynímajúc samovraždy a vraždy. Pocit bezmocnosti u detí, ktoré sú obeťami [šikanovania], môže byť taký silný, že niektoré reagujú sebadeštruktívnym správaním alebo pomstou, ktorá môže mať smrteľné následky.“

Dr. Ed Adlaf, vedec a profesor v oblasti verejného zdravia na Torontskej univerzite, vyjadruje obavy, že „u tých, ktorí majú do činenia so šikanovaním, je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že budú mať emocionálne problémy, či už teraz, alebo v budúcnosti“. V roku 2001 sa v Ontariu uskutočnil prieskum, do ktorého bolo zapojených viac ako 225 000 žiakov. Štvrtina až tretina opýtaných sa stretla s nejakou formou šikanovania buď ako obeť, alebo ako páchateľ a jeden z desiatich už vážne uvažoval o samovražde.

Pretrvávajúce šikanovanie môže pripraviť obeť o sebaúctu, vyvolať vážne zdravotné problémy alebo zničiť kariéru. Obete šikanovania môžu trpieť bolesťami hlavy, nespavosťou, úzkosťou a depresiami. U niektorých sa vyvinie posttraumatická stresová porucha. Zatiaľ čo pri fyzických útokoch je obeti obyčajne poskytnutá súcitná podpora, v prípade psychických útokov to tak nemusí byť. Zranenia spôsobené takýmito útokmi nie sú na prvý pohľad zjavné. A tak priatelia i členovia rodiny môžu namiesto súcitu dávať najavo, že ich už unavuje počúvať sťažnosti obete.

Šikanovanie pôsobí škodlivo aj na samotných násilníkov. Ak sa u nich nepodarí takéto správanie zastaviť v detstve, pravdepodobne z nich vyrastú ľudia, ktorí budú šikanovať druhých aj na pracovisku. Niektoré štúdie odhalili,  že tí, ktorí v detstve šikanovali iných, si osvojili akýsi vzorec správania, ktorý u nich pretrval až do dospelosti. Zistilo sa tiež, že takíto ľudia sa častejšie dopúšťajú zločinov.

Účinok na rodinu

Šikanovanie na pracovisku ovplyvňuje stabilitu a pokoj v rodinách. Môže spôsobiť, že obeť šikanovania začne bezdôvodne ubližovať svojim blízkym. Alebo sa manželský partner či iný člen rodiny môže snažiť obeti nevhodne prejaviť podporu tým, že začne proti násilníkovi bojovať. Na druhej strane manželský partner môže obviňovať obeť, že si tieto ťažkosti spôsobila sama. Ak sa také prípady šikanovania dlhodobo neriešia, môže sa stať, že aj manželskí druhovia, ktorí sú inak oporou, stratia trpezlivosť. Rokmi rastie riziko, že sa takéto rodiny rozpadnú.

V niektorých prípadoch vedie šikanovanie k strate zamestnania, k rozluke či rozvodu, ba dokonca k samovražde. Polovica až dve tretiny Austrálčanov, ktorí sú obeťami šikanovania na pracovisku, uviedli, že to negatívne ovplyvňuje ich blízke vzťahy, napríklad vzťah s partnerom alebo s inými členmi rodiny.

Šikanovanie spôsobuje veľké straty

Šikanovanie na pracovisku spôsobuje tiež veľké straty zamestnávateľom. V práci môže šikanovať napríklad sarkastický šéf alebo intrigánsky kolega, či už je to muž, alebo žena. Takíto ľudia môžu príliš kontrolovať a sekírovať druhých za maličkosti, ponižovať ich negatívnymi poznámkami a neustálym kritizovaním, a to často pred inými. Zriedkakedy sa za svoje správanie ospravedlnia alebo uznajú, že bolo nevhodné. Ich obeťami sú často schopní, lojálni pracovníci, ktorí sú v kolektíve obľúbení.

Pracovníci, ktorí sú šikanovaní, zvyčajne nedokážu pracovať naplno. Ovplyvnená je aj produktivita práce spolupracovníkov, ktorí sú svedkami šikanovania. Šikanovanie môže viesť k tomu, že pracovníci už nebudú takí lojálni svojmu zamestnávateľovi ani takí oddaní svojej práci. Jedna správa uvádza, že šikanovanie stojí hospodárstvo Veľkej Británie asi tri miliardy eur ročne. A takéto správanie je údajne príčinou viac ako 30 percent prípadov ochorení súvisiacich so stresom.

Je teda zrejmé, že šikanovanie ovplyvňuje ľudskú spoločnosť na celom svete. Preto vzniká otázka: Je možné nejako zabrániť šíreniu šikanovania alebo ho úplne odstrániť?

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 7]

Šikanovanie na pracovisku je veľmi rozšírené

[Obrázok na strane 7]

Obete dlhodobého šikanovania sa môžu stať skľúčenými a osamelými