Ondol — unikátny vykurovací systém

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KÓREJSKEJ REPUBLIKE

TRASÚCICH sa od zimy nás usmiata kórejská hostiteľka pozýva do svojho domu. Príjemné teplo v dome zahrieva naše studené ruky a nohy, hoci nikde nevidíme ohrievač či radiátor. Vyzujeme si topánky a stúpime na podlahu. Je teplá! Sadneme si na ňu a ohrievame si na nej skrehnuté ruky. Cítime, ako nimi začína prenikať príjemné teplo.

Toto podlahové vykurovanie nájdete v Kórei takmer v každom dome. Nazýva sa ondol. Ako tento unikátny vykurovací systém funguje? A ako ovplyvnil spôsob života Kórejčanov? Skôr ako si na tieto otázky odpovieme, pozrime sa na históriu tradičného ondolu.

História podlahového kúrenia

História podlahového kúrenia siaha až do času pred príchodom Ježiša Krista na zem. Archeologické vykopávky a historické záznamy ukazujú, že ako prví používali podlahový vykurovací systém zrejme starovekí Rimania. * Vo štvrtom alebo piatom storočí n. l. sa podlahové kúrenie stalo obľúbeným spôsobom vykurovania na celom Kórejskom polostrove a začalo sa nazývať ondol. Názov je odvodený z čínskych znakov, ktoré znamenajú „teplé žľaby“. Čínsky historický záznam z obdobia dynastie Tchang hovorí o ondole toto: „V zime sa [Kórejčania] zahrievali tak, že si robili dlhé žľaby a udržiavali v nich oheň.“

Ako fungoval tradičný ondol

Tradičným zdrojom tepla pre ondol bolo ohnisko. To mohlo byť umiestnené v kuchyni alebo na vonkajšom múre obývacej izby. Okolo kuchyne mohli byť ondolom vyhrievané dve alebo tri izby, podľa toho, koľko v nej bolo ohnísk. V starej kórejskej kuchyni by ste nad ohniskom našli jeden alebo dva veľké železné kotly na varenie. A tak oheň, na ktorom  sa varila ryža alebo polievka, zároveň vykuroval aj miestnosti vedľa kuchyne. Šikovné, nie?

Podlaha v kuchyni bola obyčajne asi o meter nižšie ako v izbe, ktorá bola vykurovaná. Výškový rozdiel uľahčoval prúdenie horúceho vzduchu a dymu pod podlahou vykurovanej miestnosti. Dym prúdiaci pod podlahou? Áno, práve v tom je tajomstvo ondolu.

Vodorovné kanály, ktorými prúdilo teplo a dym, prechádzali popod podlahu miestnosti a spájali ohnisko s komínom. Horúci vzduch z ohňa prúdil cez kanály a rozohrieval podlahu z kameňa a hliny. Nebolo to však také  jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Aby tento systém dobre fungoval, museli byť splnené dve protichodné požiadavky. Ak malo palivo dobre horieť, dym musel rýchlo prúdiť kanálmi a bez prekážok vychádzať von komínom. Na tento účel boli najvhodnejšie rovné a krátke kanály. Ak mal však oheň podlahu rozohriať, horúci vzduch a dym museli v kanáloch zostať čo najdlhšie. Preto sa kanály robili tak, že pokrývali celú plochu pod podlahou, čím sa zabránilo tomu, aby horúci vzduch vyšiel komínom príliš rýchlo. Keď sa podarilo dosiahnuť ideálnu rýchlosť prúdenia vzduchu — tak aby neprúdil ani príliš rýchlo, ani príliš pomaly —, v miestnosti mohlo byť teplo celú noc, hoci oheň horel len pár hodín.

Hovorí sa, že kedysi existovala jedna miestnosť s ondolom — stará stovky rokov —, ktorá mala neuveriteľne dobrú výhrevnosť. Jej sústava kanálov bola tak dobre skonštruovaná, že podlaha v tejto miestnosti zostala po jednom vyhriatí horúca 45 dní! A teplá zostala vraj až 100 dní. Žiaľ, počas kórejskej vojny začiatkom 50. rokov 20. storočia bola táto miestnosť zničená. V roku 1982 bola zrekonštruovaná a sprístupnená turistom. No súčasná výhrevnosť už nie je taká dobrá ako v pôvodnej stavbe. Ale aj teraz po jednom vyhriatí zostane podlaha na jar a jeseň teplá desať dní a v zime tri dni, aj keď teplota klesne pod mínus 10 stupňov Celzia.

Ďalším tajomstvom vykurovacieho systému ondol je konštrukcia samotnej podlahy. Skôr ako sa položila podlaha, urobili sa kanály na horúci vzduch. Kanály sa potom pokryli ploskými kameňmi s hrúbkou asi 5 až 7 centimetrov. Keďže podlaha v okolí ohniska je prirodzene teplejšia, tam sa použili hrubšie kamene, aby sa zabránilo tepelnej strate. Potom sa kamene pokryli žltým ílom a podlaha sa vyrovnala. Nakoniec sa navrch nalepilo niekoľko vrstiev žltého olejového papiera.

V miestnosti vykurovanej tradičným ondolom bola podlaha na opačnej strane miestnosti často studená. Preto hostitelia usádzali starších ľudí, napríklad starých rodičov, rodičov alebo hostí, v teplejšej časti izby. Bol to prejav úcty.

Tradičné ondolové miestnosti sa v severnej a južnej časti Kórejského polostrova od seba trochu líšili. Na severe nebývala ondolová miestnosť oddelená od kuchyne stenou. Miestnosť vyhrievalo teplo z ohniska i z ondolovej podlahy. Na juhu polostrova oddeľovala kuchyňu od obývacej izby stena, aby ľudí, ktorí tam sedeli, neobťažoval dym.

Tradičným palivom v systéme ondol bolo drevo. A tak si Kórejčania vždy vopred naukladali vedľa ohniska palivové drevo. Potom pomocou papiera a slamy založili oheň. Ako palivo používali aj drevené uhlie. V 20. storočí Kórejčania začali používať brikety z dreveného uhlia. Je nevyhnutné, aby sa tento vykurovací systém udržiaval v dobrom technickom stave. Keby v ňom vznikli praskliny, do obývacej izby by cez podlahu mohol  preniknúť oxid uhoľnatý, čo by mohlo mať smrteľné následky.

Moderný ondol

Dnes vidno tradičný ondol v kórejských domoch len zriedka. V súčasných domoch vrátane ondolových bytov vo výškových budovách sa používa modernejšia verzia ondolu — sálavé podlahové kúrenie, pri ktorom je podlaha vyhrievaná nie horúcim vzduchom, ale horúcou vodou. Je zaujímavé, že Kórejčania nevyvíjali tento systém ako jediní.

Keď na začiatku 20. storočia staval známy americký architekt Frank Lloyd Wright hotel v Japonsku, istý japonský šľachtic ho pozval k sebe domov. Tam Wright uvidel jednu miestnosť, ktorá bola iná ako bežné japonské izby. Podlaha bola pokrytá žltým papierom a bola teplá. Bola to kórejská ondolová miestnosť! Tento japonský aristokrat videl ondol v Kórei a bol ním nadšený. Preto si doma v Japonsku nechal takúto miestnosť postaviť. Na Wrighta zapôsobil „ten neopísateľne príjemný pocit byť zahrievaný zdola“. Dospel k záveru, že ondol je ideálny vyhrievací systém, a začal ho projektovať do svojich budov. Wright vynašiel sálavé podlahové vykurovanie, pri ktorom sa používa horúca voda prúdiaca potrubím, nie horúci vzduch prúdiaci kanálmi.

Keď sa sálavé podlahové vykurovanie dostalo do Kórey, tento zjednodušený systém si rýchlo získal obľubu, lebo vyhovoval vtedajšiemu životnému štýlu Kórejčanov. Dnes je zavedený takmer vo všetkých kórejských domoch.

Ondol a životný štýl

Ondol veľmi ovplyvnil životný štýl Kórejčanov. Keďže podlaha je oveľa teplejšia ako vzduch v miestnosti, ľudia prirodzene radšej sedia na teplej podlahe, ako na studenších stoličkách. Preto Kórejčania sedia, jedia, zabávajú sa a spia na podlahe. Aby ju udržali ešte teplejšou, niekedy na ňu kladú hrubú posteľnú prikrývku, ktorá sa nazýva ibul. Keď členovia rodiny prídu zvonku, vsunú si studené nohy pod prikrývku a spolu sa tešia z príjemného tepla — čo je určite zvyk, ktorý rodinu zbližuje.

Keďže v Kórei sa stále viac presadzuje západný štýl života, mladšia generácia radšej sedí na stoličkách pri stole a spí na posteliach. No väčšina Kórejčanov ešte stále uprednostňuje pohodlie ondolovej podlahy, ktorú vyhrieva horúca voda. Ak navštívite Kóreu, určite aj vám sa zapáči tento unikátny vykurovací systém — ondol.

[Poznámka pod čiarou]

[Nákres/obrázky na strane 23]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Systém kanálov pri pohľade zvrchu

1. Ohnisko

2. Vodorovné kanály

3. Komín

→ → 2 → →

→ → 2 → →

→ → 2 → →

● 1 → → 2 → → ● 3

→ → 2 → →

→ → 2 → →

→ → 2 → →

[Obrázky]

Ohnisko sa používalo na varenie jedla i na vyhrievanie susednej miestnosti

Výkonný „ondol“ musel mať dobrý systém kanálov a komína

[Prameň ilustrácie]

Lokalita: Tradičná kórejská dedina

[Obrázok na stranách 24, 25]

Najteplejšia časť „ondolovej“ miestnosti bola vyhradená pre starších ľudí

[Prameň ilustrácie]

Lokalita: Tradičná kórejská dedina