Čo sa deje s počasím?

„Katastrofálne povodne a silné búrky, ktoré dnes zažívame, budú čoraz častejšie.“ — THOMAS LOSTER, ODBORNÍK NA ŠKODY SPÔSOBENÉ POČASÍM.

NAOZAJ sa s počasím niečo deje? Mnohí sa obávajú, že áno. Meteorológ Dr. Peter Werner z Potsdamského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov hovorí: „Keď pozorujeme systém celkového počasia — extrémne zrážky, povodne, suchá, búrky — a zaznamenávame jeho vývoj, môžeme oprávnene povedať, že výskyt takýchto extrémov sa za posledných 50 rokov zvýšil štvornásobne.“

Mnohí ľudia sa domnievajú, že nezvyčajné počasie je dôkazom globálneho otepľovania — čoraz viac sa prejavujúceho skleníkového efektu. Americká Agentúra pre ochranu životného prostredia vysvetľuje: „Skleníkový efekt je zvýšenie teploty Zeme následkom toho, že určité plyny v atmosfére (napríklad vodná para, oxid uhličitý, oxid dusný a metán) zachytávajú energiu zo Slnka. Bez týchto plynov by teplo unikalo späť do vesmíru a priemerná teplota Zeme by bola približne o 33 °C nižšia.“

Ale mnohí tvrdia, že človek nechtiac do tohto prírodného procesu zasiahol. Článok v Earth Observatory, internetovej publikácii amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír, hovorí: „Továrne a autá už desaťročia chrlia do atmosféry miliardy ton skleníkových plynov... Mnohí vedci sa obávajú, že zvýšená koncentrácia skleníkových plynov spôsobuje, že zo Zeme uniká menej tepelného žiarenia. Tieto plyny zachytávajú teplo v zemskej atmosfére podobným spôsobom, ako predné sklo auta zachytáva slnečnú energiu, ktorá preniká do auta.“

Skeptici poukazujú na to, že iba malé percento emisií skleníkových plynov vzniklo ľudskou činnosťou. Ale Medzištátny výbor pre klimatické zmeny (IPCC), skupina výskumníkov, ktorú sponzoruje Svetová meteorologická organizácia a Program OSN pre životné prostredie, podáva správu: „Existujú nové a závažnejšie dôkazy, že otepľovanie za posledných 50 rokov môžeme pripísať na vrub hlavne ľudskej činnosti.“

Klimatológ Pieter Tans z Národného úradu pre oceán a atmosféru hovorí: „Ak by som to mal číselne odhadnúť, povedal by som, že 60 percent viny máme my... Ostávajúcich 40 percent možno pripísať prírode.“

 Možné následky globálneho otepľovania

Aký je teda zjavný výsledok narastajúcej koncentrácie skleníkových plynov, ktoré vznikli činnosťou človeka? Väčšina vedcov sa dnes zhoduje v tom, že na Zemi je stále teplejšie. Ale o koľko teplota na Zemi stúpla? V správe IPCC za rok 2001 sa píše: „Teplota zemského povrchu sa od konca 19. storočia zvýšila o 0,4 až 0,8 °C.“ Mnohí výskumníci sú presvedčení, že toto malé zvýšenie teploty mohlo viesť k výrazným zmenám počasia.

Klimatický systém Zeme je nepochybne veľmi zložitý a vedci nedokážu s určitosťou povedať, aké následky má globálne otepľovanie alebo či vôbec nejaké má. Ale mnohí sú presvedčení, že globálne otepľovanie má za následok zvýšenie množstva zrážok na severnej pologuli, suchá v Ázii a Afrike a čoraz častejšie sa vyskytujúci El Niño v Tichomorí.

Je potrebné globálne riešenie

Mnohí si myslia, že tento problém si ľudia spôsobili sami. Nemôžu ho aj vyriešiť? Niektoré štáty už prijali zákony o znížení emisií škodlivých plynov, ktoré do ovzdušia vypúšťajú autá a továrne. Ale tieto snahy — aj keď sú chvályhodné — prinášajú len veľmi malé výsledky. Znečistenie je globálny problém, preto aj riešenie musí byť globálne! V roku 1992 sa v Riu de Janeiro uskutočnil Summit o Zemi. O desať rokov sa v juhoafrickom Johannesburgu konal Svetový summit o udržateľnom rozvoji. Na tomto stretnutí v roku 2002 sa zúčastnilo okolo 40 000 delegátov, medzi ktorými bolo aj 100 čelných predstaviteľov štátov.

Takéto konferencie pomáhajú dosiahnuť medzi vedcami všeobecnú zhodu. Nemecké noviny Der Tagesspiegel vysvetľujú: „Kým vtedy [v roku 1992] väčšina vedcov pochybovala o skleníkovom efekte, dnes o ňom pochybuje málokto.“ Ale aj tak nás nemecký minister životného prostredia Jürgen Trittin upozorňuje, že skutočné riešenie tohto problému ľudia ešte stále nenašli. „Johannesburg preto nesmie byť iba summitom slov, ale aj summitom činov,“ zdôrazňuje Jürgen Trittin.

Môžeme zastaviť ničenie životného prostredia?

Globálne otepľovanie je len jedným z mnohých problémov týkajúcich sa životného prostredia, s ktorými ľudstvo zápasí. Je oveľa ľahšie hovoriť o účinných krokoch, ktoré by ľudia mali podniknúť, ako ich realizovať. „Teraz, keď sme si konečne uvedomili, aké obrovské škody sme na životnom prostredí spôsobili,“ píše britská etologička Jane Goodallová, „využívame všetku svoju vynachádzavosť, aby sme našli technické riešenie.“ Ale varuje: „Samotná technika nestačí. Musíme do toho vložiť svoje srdce.“

Ešte raz sa vráťme k problému globálneho otepľovania. Opatrenia na zníženie znečistenia sú drahé a chudobnejšie krajiny si ich jednoducho nemôžu vždy dovoliť. A tak sa niektorí odborníci boja, že ak budú zavedené energetické limity, priemyselné spoločnosti sa presunú do chudobnejších krajín, kde budú môcť továrne prevádzkovať s vyšším ziskom. Z tohto dôvodu sa aj tí z vedúcich osobností  politiky, ktorí majú tie najlepšie úmysly, ocitajú v bezvýchodiskovej situácii. Ak budú obhajovať záujmy národnej ekonomiky, bude to na úkor životného prostredia. Ak sa budú zasadzovať za ochranu životného prostredia, ohrozia ekonomiku.

Severn Cullisová-Suzukiová z poradenského výboru Svetového summitu preto tvrdí, že zmena nastane iba vtedy, ak začnú konať jednotlivci: „Skutočná zmena v prístupe k životnému prostrediu závisí od nás. Nesmieme čakať na vedúce osobnosti politiky. Musíme sa sústrediť na to, aká je naša zodpovednosť a ako môžeme dosiahnuť zmenu.“

Je iba rozumné očakávať, že ľudia sa budú správať k životnému prostrediu s úctou. Ale dosiahnuť, aby ľudia urobili potrebné zmeny vo svojom životnom štýle, nie je také ľahké. Uveďme si príklad: Väčšina ľudí súhlasí s tým, že automobily prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. A tak niekto možno chce obmedziť jazdu automobilom alebo sa zaobísť úplne bez auta. Ale nie je to také jednoduché. Ako nedávno poukázal Wolfgang Sachs z Wuppertalského inštitútu pre klímu, životné prostredie a energiu, „všetky miesta, ktoré hrajú dôležitú rolu v každodennom živote (pracovisko, materská škola, škola alebo nákupné centrum), sú od seba navzájom tak ďaleko, že sa tam bez auta nedostanete... Otázkou nie je, či osobne chcem auto, alebo nie. Väčšina ľudí proste nemá na výber.“

Niektorí vedci, medzi nimi aj profesor Robert Dickinson z Fakulty geológie a meteorológie Georgijského technologického inštitútu, sa obávajú, že na to, aby sme Zem uchránili pred následkami globálneho otepľovania, už môže byť príliš neskoro. Profesor Dickinson sa domnieva, že aj keby sa so znečisťovaním prestalo dnes, následky predchádzajúceho poškodzovania atmosféry by pretrvávali prinajmenšom ďalších 100 rokov!

Kto môže vyriešiť problémy týkajúce sa životného prostredia, keď ani vlády, ani jednotlivci to nedokážu? Ľudia už od staroveku chceli ovládať počasie, a tak sa o pomoc obracali na nebo. Aj keď ich snahy mohli byť naivné, odhaľujú jednu základnú pravdu: Ľudstvo potrebuje na riešenie týchto problémov božskú pomoc.

[Zvýraznený text na strane 7]

„Existujú nové a závažnejšie dôkazy, že otepľovanie za posledných 50 rokov môžeme pripísať na vrub hlavne ľudskej činnosti“

[Rámček na strane 6]

„Škodí globálne otepľovanie zdraviu?“

Táto prekvapujúca otázka sa objavila v jednom článku v časopise Scientific American. Článok vyslovil názor, že globálne otepľovanie „prispeje k väčšiemu výskytu a rozšíreniu mnohých vážnych zdravotných ťažkostí“. Napríklad na niektorých miestach „sa podľa odhadu počet úmrtí súvisiacich s vlnami horúčav do roku 2020 zdvojnásobí“.

Menej jasné je, akú rolu by globálne otepľovanie mohlo zohrať v šírení infekčných chorôb. „Predpokladá sa, že choroby prenášané komármi budú čoraz bežnejšie“, pretože komáre „sa rýchlejšie rozmnožujú a viac útočia, keď je vzduch teplejší... Teda keď sa teplota na územiach zvýši, komáre sa budú môcť dostať aj na tie miesta, ktoré boli pre ne predtým neprístupné, a so sebou prinesú aj chorobu.“

Povodne či suchá môžu spôsobiť navyše znečistenie vodných zdrojov. Je zrejmé, že hrozbu globálneho otepľovania musíme brať vážne.

[Obrázok na strane 7]

Skleníkový efekt spôsobuje, že teplo ostáva v atmosfére a neuniká do vesmíru

[Prameň ilustrácie]

NASA photo

[Obrázky na strane 7]

Ľudia vypúšťajú do vzduchu miliardy ton znečisťujúcich látok, čím sa skleníkový efekt v atmosfére zosilňuje