Môžeme dažďové lesy využívať bez toho, aby sme ich ničili?

MYSLÍTE si, že ťažobný priemysel má právo zničiť tropické dažďové lesy na zemi? Asi by ste odpovedali nie! No podľa niektorých ekológov mnohí ľudia, ktorí by povedali nie, už v podstate povedali áno — napríklad tým, že si kúpili nábytok vyrobený z krásneho a obľúbeného dreva, ktoré pochádza z dažďového lesa, a nie z plantáže.

Ťažba dreva je často synonymom odlesňovania. A skutočne, mnohé lesy už padli za obeť ťažbe dreva. Ale v iných lesoch sa drevo ťaží iba s minimálnym poškodzovaním lesa. Je možné ťažiť drevo v tropických dažďových lesoch bez toho, aby sa narušil ich ekosystém? Najprv si vysvetlime, ako môže ťažba dreva zničiť celý les.

Ako môže ťažba dreva zničiť les a život v ňom

Predstavte si takýto scenár: Príbeh sa začína tým, že buldozéry si prekliesňujú cestu hlboko do lesa. Hneď nato nastupujú drevorubači s reťazovými pílami. Spoločnosť, ktorá ťaží drevo, má iba krátkodobé povolenie na ťažbu, a preto robotníci majú príkaz vyťať všetky stromy, ktoré sa dajú využiť. Ako tieto stromy padajú, poškodzujú alebo zničia aj okolité stromy, s ktorými sú prepojené korunou. Potom prichádzajú ťažké pásové traktory, ktorých úlohou je vytiahnuť zoťaté kmene z lesa. Prerážajú si cestu hustou vegetáciou, čím natoľko utlačia tenkú vrchnú vrstvu pôdy, že ju znehodnotia.

Pracovníci, ktorí ťažia drevo, zvyčajne jedia viac mäsa ako miestni obyvatelia. A tak zabíjajú divú zver v lese, pričom často usmrtia viac zvierat, ako naozaj potrebujú. Keď drevorubači odídu, ostanú po nich cesty, ktoré umožňujú prístup na predtým nedostupné územie. Teraz sa sem môžu na vozidlách dostať pytliaci so zbraňami a vyhubiť všetko živé, čo ešte ostalo. Menšie zvieratá a vtáky pochytajú pašeráci a dodajú ich na lukratívny trh s exotickými zvieratami. Potom sa tam usadia tisíce ľudí bez pôdy, ktorí chcú využiť príležitosť a zaistiť si aspoň základné živobytie na novodostupnej pôde. Metódou vytínania a vypaľovania lesa zničia zostávajúce stromy, a tak prudké dažde postupne odplavia tenkú vrchnú vrstvu pôdy.

 Výsledkom je, že tam, kde bol kedysi les, už nie je žiaden život. Ťažba dreva bola len prvým krokom. Ale musí ťažba ničiť tropické dažďové lesy?

Ťažba dreva s minimálnym poškodením lesa

V posledných rokoch sa prehĺbil záujem o koncepciu ťažby dreva s minimálnym poškodením lesa a o trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov. Cieľom je ťažiť drevo tak, aby sa čo najmenej poškodil les a jeho ekosystém. Les sa postupne obnoví a o niekoľko desiatok rokov sa v ňom opäť dá ťažiť. V súčasnosti pod tlakom ochranárov niektorí predajcovia zdôrazňujú, že ich drevo pochádza z lesov, ktoré majú certifikát o udržateľnom obhospodarovaní. Pozrime sa, ako ťažba dreva s minimálnym poškodením lesa funguje.

Lesnícky odborník a skupina asistentov si prekliesňujú cestu porastom. Tvoria jednu zo skupín, ktorá nasledujúcich asi šesť mesiacov strávi v džungli a bude katalogizovať stromy. Spoločnosť, ktorá ťaží drevo, má na tomto úseku dlhodobé povolenie na ťažbu, a preto pracovníci majú čas urobiť prieskum stromov, aby mohli zachovať les aj na ďalšie využitie v budúcnosti.

Lesník označí každý strom registračným číslom a určí, o aký druh ide. V lese sú stovky druhov stromov, preto musí mať veľmi dobré odborné vedomosti. Na ďalší krok je potrebná moderná technika.

Lesník využíva vreckový počítač, prostredníctvom ktorého môže komunikovať so satelitmi globálneho polohového systému. Vloží doň údaje, ako je veľkosť stromu, druh a registračné číslo. Všetky tieto detailné informácie o strome spoločne s jeho polohou potom okamžite odošle do počítača, ktorý je v ďalekom rušnom meste.

Neskôr si správca lesa vytlačí z počítača mapu, na ktorej je označený každý využiteľný strom v lese. Presne určí, ktoré stromy sa môžu v súlade s úradnými predpismi vyťať. V prípade mnohých druhov je možné vyťať iba 50 percent stromov prekračujúcich hrúbku kmeňa stanovenú v povolení na ťažbu. Tie najstaršie a najzdravšie stromy sa nesmú zoťať, lebo sú zdrojom semien.

Ale ako možno vyťať strom bez toho, aby sa poškodil les? Na túto otázku odpovedal pre Prebuďte sa! Roberto, lesník, ktorého sme spomínali v predchádzajúcom článku. Vysvetlil: „Kľúčom je mapa. Keď máme na mape vyznačené stromy, môžeme naplánovať ťažbu tak, že v lese spôsobíme len minimálne škody. Dá sa naplánovať dokonca aj smer pádu stromu, aby sme čo najmenej poškodili okolité stromy.

Potom naplánujeme, ako drevo vytiahneme pomocou navijakov, aby sme nemuseli použiť buldozéry, ktorými by sme si museli preraziť cestu ku každému zoťatému stromu. Poškodenie okolitých stromov sa dá zredukovať aj tým, že drevorubači pred zoťatím stromu pretnú všetko, čo spája jeho korunu s okolitými stromami. Každý rok máme povolenie na ťažbu iba na určitom úseku lesa. Tento úsek zmapujeme a potom tam ťažíme. Na ten istý úsek sa vrátime až po minimálne 20 rokoch a v niektorých oblastiach lesa až po 30 rokoch.“

Roberto je zamestnancom spoločnosti, ktorá ťaží drevo. Preto sa ho Prebuďte sa! spýtalo: „Nakoľko majú drevorubači záujem na tom, aby bol život v lese chránený?“

Ochrana zvierat

„Bez zvierat nemôže byť les zdravý,“ vyhlasuje Roberto. „Sú nesmierne dôležité pre opeľovanie a roznášanie semien. Preto sa zo všetkých síl snažíme čo najmenej narúšať život zvierat. Napríklad starostlivo plánujeme prístupové cesty tak, aby ich bolo málo a aby boli vo veľkých vzdialenostiach od seba. Ak je to možné, snažíme sa robiť čo najužšie cesty, aby sa nenarušilo prepojenie korún stromov. Takým spôsobom môžu zvieratá, ako napríklad leňochy a opice, prejsť cez cestu bez toho, aby museli zliezť zo stromu.“

Roberto nám na svojej mape ukazuje farebne vyznačené územia. Tieto územia musia ostať úplne nedotknuté. Napríklad chránený pás lesa po oboch stranách všetkých tokov umožňuje zvieratám v neporušenej džungli voľne prechádzať z jednej oblasti lesa do druhej.

„Okrem veľmi dôležitých biotopov pozdĺž povodia riek,“ vysvetľuje Roberto, „chránime tiež  jaskyne, skalné otvory, stáročné bútľavé stromy a stromy s dužinatými plodmi — teda čokoľvek, čo je dôležité na zachovanie určitého druhu. Aby sme zabránili nezákonnému lovu zvierat, zakázali sme našim zamestnancom nosiť zbrane. Letecky im dopravujeme do táborov hovädzinu a hydinu, takže nemusia loviť divú zver. Keď dokončíme ťažbu dreva na určitom úseku, zatarasíme cesty alebo ich pozorne strážime, aby sa do lesa nedostali pytliaci či ľudia, ktorí bez povolenia stínajú stromy.

Ja osobne som šťastný, že robím túto prácu, pretože mi ide o zachovanie Božieho stvorenia. Takmer všetky opatrenia, ktoré som opísal, vyžadujú medzinárodné predpisy na získanie certifikátu o udržateľnom obhospodarovaní lesov. Ak spoločnosť chce získať certifikát, musí inšpektorov z medzinárodných organizácií presvedčiť, že dodržiava všetky potrebné predpisy.“

Je trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov výnosné? S výnimkou niekoľkých nadšencov, medzi ktorých patrí aj Roberto, spoločnosti na ťažbu dreva vo všeobecnosti neprijímajú plány na ochranu prírody s veľkým nadšením. Takéto obmedzenia často berú ako ohrozenie zisku.

Ale štúdie uskutočnené koncom 90. rokov 20. storočia vo východnej Amazónii odhalili, že sa oplatí investovať do mapovania stromov, oddeľovania ich korún od okolitých stromov a do presného plánovania, ako drevo z lesa vytiahnuť. Takýto spôsob práce je efektívnejší, lebo sa pri ňom stratí menej dreva. Bez mapovania čata s reťazovými pílami často zotne strom, ktorý potom čata určená na zvážanie dreva nemusí v hustej džungli nájsť.

Ďalej platí, že drevo s certifikátom potvrdzujúcim, že pochádza z udržateľne obhospodarovaného lesa, sa ľahšie predáva. Ale naozaj takáto ťažba dreva chráni biologickú rozmanitosť foriem života? Prežije rastlinstvo a živočíšstvo v dažďovom lese takúto ťažbu?

Môže fauna a flóra lesa prežiť ťažbu dreva?

Je pravda, že ekosystém tropického dažďového lesa je vysoko citlivý a nesmierne zložitý. No ukázalo sa, že za určitých okolností je až prekvapujúco odolný. Napríklad ak blízko územia, kde sa ťažilo drevo, ostal nedotknutý les, môže podporiť rast tých druhov stromov, ktoré boli zoťaté, a tak sa medzery vyplnia. Ale čo zvieratá, vtáky a hmyz?

 Niektoré druhy živočíchov sú ťažbou vážne ohrozené a mnohé ťažobné práce znižujú počet druhov vtákov a zvierat na danom území. Ale väčšina živočíšnych druhov je ohrozená iba vo veľmi malej miere. Keď v korunách stromov vzniknú medzery, niektorým druhom zvierat to môže v skutočnosti prospieť. Nedávny výskum odhalil, že prítomnosť ľudí — aj keď sú v lese pre selektívnu ťažbu dreva — môže viesť k zvýšeniu biologickej rozmanitosti v dažďových lesoch.

Teda existujú dostatočné dôkazy, že ťažba v tropických dažďových lesoch nemusí natrvalo poškodzovať rozmanitosť foriem života. Londýnske noviny Economist sa vyjadrili: „Stačilo by udržateľne obhospodarovať len 10 percent zostávajúceho lesa a všetok dopyt po tvrdom dreve z tropických lesov by bol uspokojený. Zvyšná časť lesa by potom mohla byť vyhlásená za nedotknuteľnú.“

Príkladom úplnej ochrany lesa je hmlový les, o ktorom sme sa zmienili v úvodnom článku. Ramiro ho chráni, pretože vedci v ňom objavili už niekoľko ohrozených druhov. Hmlové lesy sú ojedinelé a je v nich nezvyčajne veľká rozmanitosť foriem života. „Kľúčom k ochrane je vzdelanie,“ vysvetľuje Ramiro. „Keď raz miestni obyvatelia zistili, že ich vodné zdroje závisia od lesa, začali sa zaujímať o jeho ochranu.“

Ramiro dodáva: „Rovnako dôležitý je aj ekoturizmus. Návštevníci sa dozvedia, prečo stojí za to chrániť rozličné stromy a rastliny, ktoré vidia. A keď odchádzajú, oveľa viac si cenia les s jeho rastlinstvom a živočíšstvom.“

Príklad Ramira a Roberta ukazuje, že ľudia môžu využívať tropické dažďové lesy bez toho, aby ich ekosystém ničili. Ale to ešte neznamená, že to aj budú tak robiť. Niektorí ľudia si môžu overiť, či drevo z tropických lesov, ktoré kupujú, pochádza z lesa s certifikátom o udržateľnom obhospodarovaní. Ale iní takúto možnosť nemajú. Zachránia snahy ochranárov obrovskú rozmanitosť foriem života v lesoch?

 [Mapy na strane 7]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

BOLÍVIA

Mapa vpravo uvádza detailné informácie o každom strome; ako vidieť z menších obrázkov, mapa zobrazuje len malú časť Bolívie

[Prameň ilustrácií]

Všetky mapy okrem mapy vľavo hore: Aserradero San Martin S.R.L., Bolivia

[Obrázky na strane 7]

Pracovníci každý strom očíslujú a určia, o aký druh ide. Potom pomocou prístroja globálneho polohového systému (hore) zaevidujú jeho presnú polohu

[Obrázok na strane 7]

‚Mapa, na ktorej sú vyznačené stromy, je kľúčom k plánovaniu ťažby, ktorá nespôsobí trvalé poškodenie lesa a jeho ekosystému.‘ — Roberto

[Obrázok na stranách 8, 9]

„Kľúčom k ochrane je vzdelanie.“ — Ramiro

[Prameň ilustrácie na strane 9]

Foto: Zoo de Baños