Nádherná plavba po diaľnici č. 1

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NÓRSKU

KAŽDÝ večer v roku opúšťa mesto Bergen na juhozápade Nórska jedna loď a mieri na sever na 11-dennú plavbu dlhú skoro 4700 kilometrov. Na svojej trase prechádza popri tisíckach ostrovov a cez množstvo fjordov a morských úžin a navštevuje mestá a dedinky ležiace na krásnom skalnatom pobreží Nórska.

Mnoho ľudí považuje plavbu Nórskym pobrežným expresom za najkrajšiu na svete. No tento pobrežný expres má aj praktickú úlohu — prepravovať tovar, poštu a cestujúcich až do cieľovej stanice v Kirkenese ďaleko za polárnym kruhom.

Ako lode zdolávajú vody okolo severného pólu, zvlášť v zime, keď ľad v tejto oblasti takmer úplne znemožňuje plavbu? Vďaka svojej polohe je Nórsko pod vplyvom teplých vôd Severoatlantického prúdu a miernych západných vetrov. Preto je v Nórsku miernejšie podnebie, ako by sa vzhľadom na stupeň zemepisnej šírky dalo očakávať, a tak nórske prístavy takmer vôbec nezamŕzajú — ani v zime.

 Vznik morskej diaľnice

Keď sa koncom 19. storočia uvažovalo o tom, či sa mestá a dediny na pobreží prepoja cestami, železničnou traťou, alebo morskou cestou, voľba padla na morskú cestu. V tom čase však bola aj táto trasa problematická, lebo hoci more nezamŕzalo, plavba po ňom bola v noci a za zlého počasia nebezpečná.

Dňa 2. júla 1893 bola hlavne vďaka predstavivosti a odhodlaniu námorného kapitána Richarda Witha zavedená pravidelná lodná doprava. V ten deň vyplával z Trondheimu do Hammerfestu, najsevernejšieho mesta Európy, prvý pobrežný expres. Táto linka sa napriek pesimistickým predpovediam osvedčila. Neskôr bola dokonca predĺžená, takže v súčasnosti spája 34 prístavov od Bergenu po Kirkenes. Azda najvýrečnejším svedectvom o úspechu — a dôležitosti — tejto morskej diaľnice je neoficiálny názov, ktorý jej dali ľudia žijúci pozdĺž pobrežia: diaľnica č. 1.

V súčasnosti diaľnicu č. 1 obsluhuje flotila 11 moderných lodí, ktoré sa na cestu vydávajú v 24-hodinových intervaloch. Ale keďže sa veľmi zlepšila cestná a železničná sieť, ktorá spája mnohé mestá na pobreží, pobrežný expres sa stále viac prispôsobuje požiadavkám turistického ruchu, čo sa odráža aj na vzhľade a vybavení lodí.

Otvárajúca sa panoráma

Lode sa plavia po trase, ktorá vedie hlavne chránenými vodami. A tak sa cestujúci môžu 11 dní kochať pohľadom na mnohé krásy a zaujímavosti Nórska: na utešené dedinky na pozadí bohatých pastvín, na prímorské rybárske osady, ľadovce, fjordy, zasnežené vrchy, útesy s nespočetným množstvom morských vtákov, na majestátne vodopády a dokonca aj veľryby.

A ako extra bonus majú cestujúci možnosť v prístave na chvíľu vystúpiť a trochu si to tam poobzerať. Napríklad z mesta Molde sa naskytá nádherný výhľad na 87 zasnežených vrcholov Romsdalských Álp. V mestách Ålesund a Trondheim budete mať možno čas aj na malý výlet spojený s prechádzkou po uliciach a prehliadkou typickej miestnej architektúry. V niektorých mestách si cestujúci prenajímajú auto a na loď nastúpia na jej ďalšej zastávke.

Keď pobrežný expres vypláva z mesta Bodø, míňa záliv Vestfjorden a mieri k Lofotám, 175 kilometrov dlhému súostroviu s mnohými vrchmi a peknými rybárskymi osadami. Niektoré z najkrajnejších Lofotských ostrovov nie sú nič viac ako skalné ostrovčeky alebo útesy vyčnievajúce z oceánu a niektoré z nich označuje maják. Toto súostrovie je tiež domovom obrovských kolónií morských vtákov vrátane čajok, rybárov, kajok, aliek a občas víchrovníčkov. Ich počet tu dosahuje milióny a niektoré z kolónií patria k najväčším na svete.

Každú zimu ožije more okolo Lofot rybárskymi člnmi, ktoré vychádzajú na lov skrei, tresiek. Táto oblasť je známa aj tým, že tu žijú veľryby. Cestujúci sú nadšení, keď sa niekde na dohľad vyhodia tieto obrovské cicavce z vody a vypustia oblak pary.

V lete podniká pobrežný expres zachádzku do Trollfjordu. Vstup do fjordu je taký úzky a má také strmé steny, že máte pocit, akoby ste sa mohli cez zábradlie na lodi dotknúť príkrych skalných stien. Tu kormidelník radšej nepúšťa lodnú sirénu, aby nespustil skalnú lavínu! Táto časť pobrežia so zasneženými vrcholkami hôr v pozadí sa priam ponúka na vyfotografovanie.

Potom loď zastaví ešte v niekoľkých ďalších mestách a rybárskych osadách a zamieri na východ. Ďalší úsek plavby považujú mnohí cestujúci za najkrajší. Z prístavu  Honningsvåg môžu cestujúci podniknúť výlet napríklad na Severný mys, kde takmer kolmo vystupuje z vôd Severného ľadového oceánu útes vysoký asi 300 metrov, z ktorého je nádherný výhľad.

V Kirkenese, severnej cieľovej zastávke, kotví pobrežný expres iba niekoľko hodín, a už sa vydáva na spiatočnú cestu do Bergenu. Pri plavbe na juh môžu cestujúci vidieť tie scenérie, ktoré im unikli, kým na ceste smerom na sever spali. Napríklad na severnom polárnom kruhu môžu vidieť obrovský svartisenský ľadovec, ktorý má rozlohu asi 370 štvorcových kilometrov. Potom sa lode plavia popri krásnom pohorí s názvom Sedem sestier a popri Torghattene, kopci, cez ktorý vedie veľký prírodný tunel, takže kopec pripomína klobúk s dierou uprostred. Na trase z Måløy do Florø míňajú lode 860-metrový vrch Hornelen, ktorý vystupuje z mora tak strmo, že ani tu kormidelníci netrúbia, lebo sa boja, že spustia skalnú lavínu.

Polnočné slnko a polárna noc

Turisti, ktorí podniknú túto plavbu v lete, budú mať prakticky po celú plavbu denné svetlo. Väčšina diaľnice č. 1 vedie „krajinou polnočného slnka“, severne od polárneho  kruhu. V lete tu slnko svieti celú noc. Napríklad na Severnom myse slnko nezapadá takmer 12 týždňov!

Ľudia, ktorí tadiaľto cestujú v zime, zažívajú, naopak, dlhú polárnu noc. Ale zima má vlastné čaro. Obloha, oceán, hory a sneh sa kúpu v jemných farbách úsvitu, kým slnko zostáva pod obzorom. Navyše zimná obloha vytvára dokonalé pozadie pre jeden z najveľkolepejších prírodných úkazov — známu polárnu žiaru. Keď sa oblohou nad pólom preháňa vietor tvorený elektricky nabitými slnečnými časticami, na oblohe posiatej hviezdami tancujú úchvatné pásy a záclony zelenej, žltozelenej alebo niekedy aj červenkastej farby, ktoré sa prehýbajú, mihajú a vlnia podľa vlastného kozmického rytmu.

Samozrejme, keď chcete vidieť mnohé z týchto krás, nemusíte cestovať pobrežným expresom. Väčšinu Nórska možno vďaka rozsiahlej sieti ciest a železníc vidieť aj spoza okna auta alebo vlaku. Pre tých, ktorí majú menej peňazí, môže byť tento spôsob prepravy hospodárnejší. Ale nech už si vyberiete ktorýkoľvek spôsob dopravy, jedno je isté: pohľad na nádherné pobrežie Nórska, ktorý sa mení každým kilometrom a v každom ročnom období, vás nikdy neomrzí.

[Mapa na strane 13]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

FÍNSKO

ŠVÉDSKO

NÓRSKO

OSLO

morská cesta

▿ ▵ Bergen

▿ ▵ Florø

▿ ▵ Måløy

▿ ▵ Ålesund

▿ ▵ Molde

▿ ▵ Trondheim

SEVERNÝ POLÁRNY KRUH

monument na severnom polárnom kruhu

▿ ▵ Bodø

▿ ▵ Lofotské ostrovy

Trollfjord

▿ ▵ Tromsø

▿ ▵ Hammerfest

▿ ▵ Honningsvåg

▿ ▵ Kirkenes

[Prameň ilustrácie]

Na základe mapy: Hurtigruten

 [Obrázok na strane 15]

V Trollfjorde obklopenom vysokými vrchmi

[Prameň ilustrácie]

TO-FOTO AS, Harstad

[Obrázky na strane 15]

Lofotské ostrovy sú domovom mnohých druhov morských vtákov vrátane čajok a aliek

[Obrázok na strane 16]

Diaľnica č. 1 sa začína v Bergene

[Obrázok na strane 16]

Monument na severnom polárnom kruhu

[Obrázok na strane 16]

Polnočné slnko

[Prameň ilustrácie]

TO-FOTO AS, Harstad

[Obrázok na stranách 16, 17]

Sedem sestier

[Prameň ilustrácie]

Per Eide

[Obrázok na strane 17]

Pobrežná dedina za polárnej noci

[Obrázok na strane 17]

Polárna žiara

[Prameň ilustrácie]

© TO-FOTO AS, Harstad

[Obrázok na strane 17]

Plavba sa končí v Kirkenese

[Prameň ilustrácie]

Hallgeir Henriksen

[Prameň ilustrácie na strane 13]

Nancy Bundtová