Výbuch v chemickej továrni

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO FRANCÚZSKU

DŇA 21. septembra 2001, len 10 dní po útokoch na Svetové obchodné centrum v New Yorku, došlo nešťastnou náhodou k mohutnej explózii v jednej chemickej továrni na predmestí juhofrancúzskeho mesta Toulouse. Výbuch spôsobil také rozsiahle škody, že francúzsky spravodajský časopis Le Point ho opísal ako „najhoršiu priemyselnú katastrofu vo Francúzsku od konca druhej svetovej vojny“.

Asi 300 ton priemyselného hnojiva vybuchlo, čím vznikol kráter s priemerom 50 metrov a hĺbkou 15 metrov. Silný výbuch a následná tlaková vlna si vyžiadali 30 obetí a viac ako 2200 ľudí bolo zranených. Zničených bolo okolo 2000 domov a ďalších 27 000 domov v okruhu asi 8 kilometrov bolo poškodených. Nastala panika, keďže ľudia sa mylne domnievali, že ide o teroristický útok a že z továrne unikol oblak jedovatého plynu.

Pri výbuchu bolo niekoľko Jehovových svedkov zranených a mnohí utrpeli iné škody. Kresťanská láska podnietila spolukresťanov, aby ihneď zareagovali. (Ján 13:34, 35) Prečítajte si správu o tom, aká pomoc bola poskytnutá.

„Z tej budovy nezostalo nič“

Khoudir je jedným z prežijúcich, ktorí pracovali v továrni. Výbuch a letiace trosky ho omráčili a zlomil si sánku a vykĺbil si kľúčnu kosť. Benjamina, ktorý pracoval v budove pri chemickej továrni, to odhodilo na tri metre cez kanceláriu do steny. Letiace kúsky skla ho na niekoľkých miestach porezali a zapichli sa mu do pravého oka, čo mu poškodilo zrak. „Mal som šťastie, že som nebol za stolom,“ povedal. „Na moju stoličku sa zrútilo asi 600 kilogramov tehál.“

Alain, učiteľ zo školy, ktorá je len 200 metrov od továrne, robil nejaké fotokópie, keď nastal silný výbuch. Povedal: „Z tej budovy nezostalo nič, len oceľové trámy. Žiadne múry, žiadna strecha, nič. Zasiahli ma kúsky skla. Mal som porezanú celú tvár. Bolo to, akoby som dostal úder obuškom.“ Alain následkom výbuchu oslepol na jedno oko a čiastočne ohluchol.

Rýchla pomoc postihnutým

Len čo to bolo možné, starší z 11 zborov Jehovových svedkov postihnutých katastrofou sa skontaktovali s každým členom zboru, aby zistili, ako je to so zranenými a aké sú škody. K tým, ktorí najviac potrebovali pomoc, boli okamžite vyslaní dobrovoľníci. Títo dobrovoľníci čoskoro zistili, že 60 domov svedkov bolo poškodených, a pomohli presťahovať asi desať rodín. Dobrovoľníci pomohli tiež opraviť dve poškodené sály Kráľovstva. Okrem toho poskytli praktické rady, ako žiadať od poisťovne úhradu za vzniknuté škody.

Catherine a Michel bývajú priamo oproti továrni. V čase výbuchu Catherine práve šoférovala. Rozpráva: „Najprv sme pocítili niečo ako zemetrasenie. O niekoľko sekúnd sme počuli explóziu. Potom sme videli stúpajúci dym. Prišla som k našej štvrti: vyzeralo to, ako keby vypukla vojna. Všetky domy boli poškodené a výklady obchodov rozbité. Ľudia utekali po ulici. Iní sedeli alebo ležali na ceste a plakali alebo kričali. Na dome sme mali vybité  všetky okná aj s rámami a nezostali tam žiadne dvere. Naši kresťanskí bratia a sestry nám rýchlo prišli pomôcť. Popoludní prišiel zo zboru tím s vedrami, metlami a igelitovou fóliou na zakrytie okien.“

Aj Alain a Liliane bývajú vedľa továrne. Výbuch im zdemoloval byt. „Všetko bolo rozbité,“ hovorí Alain. „Steny a obkladačky boli popraskané a všetky okná, dvere a nábytok boli zničené. Ani jediná vec nezostala celá. Naši kresťanskí bratia nám okamžite prišli pomôcť. Odpratali trosky a pomohli tiež vyčistiť ostatné byty v dome. Naši susedia boli veľmi prekvapení, že nám prišlo pomôcť tak veľa ľudí.“ V to ráno, keď nastala explózia, zavolal Alainovi záujemca, s ktorým študuje Bibliu, a požiadal ho, aby prišiel na biblické štúdium. Liliane si len odbehla niečo vybaviť. Preto keď nastal výbuch, nikto nebol doma.

Svedkovia nepomáhali len členom zboru. Keď si pomohli navzájom, začali pomáhať aj svojim susedom; odpratávali trosky z bytov a naťahovali fóliu na rozbité okná. Susedia boli veľmi vďační a boli prekvapení, že nikto im za to neúčtoval nijaký poplatok.

Pomoc poskytli aj miestnym úradom, ktoré boli ochromené rozsahom škôd. Svedkovia vyčistili školy a iné verejné budovy. V jednej štvrti miestne úrady poslali svedkov od dverí k dverám, aby zistili, čo všetko ľudia potrebujú.

Poskytovanie duchovnej pomoci

Okrem materiálnej pomoci potrebovali mnohí svedkovia v oblasti výbuchu aj duchovnú pomoc. Preto cestujúci dozorcovia s miestnymi staršími navštívili všetkých, ktorí boli postihnutí katastrofou. Spolukresťania im boli za túto pomoc veľmi vďační. Catherine povedala: „Všetci starší nám pomáhali. Prišli nás povzbudiť. To sme v skutočnosti potrebovali viac ako materiálnu pomoc.“

Kresťanská láska, ktorá sa okamžite po katastrofe prejavila v praxi, dala podnet na niekoľko zaujímavých komentárov. Jeden svedok, ktorý bol vážne zranený, povedal: „Nevieme, čo sa stane zajtra. Stále musíme slúžiť Jehovovi, ako keby to bol náš posledný deň.“ ​(Jakub 4:13–15) Iný svedok prišiel k takémuto záveru: „Toto všetko nám pomohlo uvedomiť si, že by sme nemali neprimerane lipnúť na žiadnych hmotných veciach. To, čo má skutočnú hodnotu, môžeme nájsť medzi Božím ľudom.“

[Obrázok na strane 14]

Benjamin a Khoudir

[Obrázok na strane 14]

Alain

[Obrázok na strane 15]

Toulouse deň po výbuchu

[Prameň ilustrácie]

© LE SEGRETAIN PASCAL/​CORBIS SYGMA

[Obrázok na strane 15]

Alain a Liliane