Osamelá dáma na Bospore
Osamelá dáma na Bospore
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V TURECKU
AKO matka, ktorá stojí vo dverách domu a čaká na návrat milovaných, tak osamelo a zúfalo už stáročia stojí táto „dáma“ na mieste, kde Bospor vstupuje do Marmarského mora. (Pozri mapu.) Rýchle prúdy spôsobujú, že burácajúce vlny narážajú na skalnaté pobrežie a vytvárajú akoby čipku lemujúcu jej sukne. Toto miesto jej umožnilo byť nemým svedkom minulosti.
Celé stáročia bola Dievčenská veža svedkom potopenia lodí, dravosti armád v krvavých konfliktoch a ľahkovážnych zábav obyvateľov paláca. Keď sa povie „Istanbul“, prvé, čo mnohým príde na um, je táto veža, symbol starého mesta.
Ťažko povedať, čo sa toľkým ľuďom na Dievčenskej veži páči. Každý večer pri západe slnka niekto na ázijskej strane hľadí ponad vodu na vežu so siluetou Istanbulu v pozadí. Možno tam stojí starec, ktorý uvažuje o tom, čo prežil, alebo mladík plný nádejí, ktorý sníva o budúcnosti. Alebo možno žena, ktorá stratila blízkych, a teraz sa jej zdá, že veža je rovnako osamotená ako ona. O veži často uvažuje a píše turecký básnik Sunay Akın. Raz povedal: „Najhorší
pohľad na Istanbul je z Dievčenskej veže, lebo pri ňom chýba jej krása.“Výskum histórie veže nie je ľahký. Čím viac sa človek vnára do minulosti tejto dámy na Bospore, tým viac ju pred jeho zrakom zahaľujú tradície a legendy.
Rané dejiny ostrova
Najstaršie známe fakty nehovoria o veži, ale o skale, na ktorej veža stojí. V roku 411 pred n. l. stál Byzantion (dnešný Istanbul) vo vojne medzi Aténami a Spartou na strane Sparťanov. Preto európska strana Bosporu pripadla Sparte a ázijská Aténam. Napriek tomu, že Sparta napokon prehrala, Atény ešte nejaký čas nepodnikali kroky proti Byzantionu, ale stačilo im, že prevzali kontrolu nad Bosporom a ťažili z daní uvalených na plavidlá, ktoré sa cezeň plavili. Predpokladá sa, že aténsky vojvodca a politik Alkibiadés postavil na skale daňovú stanicu. No v tom čase nie sú zmienky o nejakej veži.
Po niekoľkých rokoch sa aj samotný Byzantion dostal pod nadvládu Atén. Tie z obavy z kráľa Filipa II. Macedónskeho vyslali 40 vojnových galér na posilnenie svojej pozície v Byzantione. Veliteľ flotily admirál Hares mal so sebou manželku, ktorá však neskôr ochorela a v Chrysopolise (Üsküdar) zomrela. Admirál postavil svojej manželke oltár a legenda uvádza, že to bolo práve na skalnatom ostrovčeku, kde bola neskôr postavená Dievčenská veža.
Čím všetkým prešla?
V The Book of the Maiden’s Tower (Kniha o Dievčenskej veži) sa uvádza, že prvýkrát bolo na tejto skale postavené niečo, čo by sa dalo nazvať vežou, za vlády Manuela II. Komnéna (1143–1180). Bola to malá, kanónmi vybavená stavba podobná pevnosti.
Veža sa aj po dobytí Istanbulu v roku 1453 zachovala a ďalej sa využívala na vojenské účely. Neskôr pristavali drevený maják nasmerovaný na Marmarské more. Po dobytí Istanbulu bola veža ďalej svedkom toho, ako ľudstvo krvou písalo stránky svojich dejín — v Bospore bojovali proti sebe lode a s mečom v ruke muž proti mužovi. V boji sa stretli aj nákladné lode naložené pušným prachom a horľavinami.
Počas rokov postihli vežu ničivé zemetrasenia a požiare, až kým napokon v roku 1720 takmer úplne nezhorela. Damat Ibrahim paša potom vystaval vežu z kameňa a doplnil vežičku s mnohými oknami potiahnutú olovom. V roku 1829 bola počas cholery veža použitá ako karanténna stanica.
Krátko nato sa za vlády Mahmúda II. v roku 1832 uskutočnili posledné významnejšie opravy. V roku 1857 prevzala dohľad nad vežou Správa majákov a istá francúzska spoločnosť dostala za úlohu prestavať ju na funkčný maják, ktorý bol v roku 1920 plne zautomatizovaný. Ako maják slúžila takmer sto rokov.V období Osmanskej ríše sa veža používala ako maják zväčša nato, aby ukazovala cestu v noci; keď však bola hmla, používala sa aj vo dne. V búrke k nej priväzovali malé člny, aby ich neodplavili vlny. Pri oficiálnych oslavách sa strieľalo z kanónov veže.
Osmanský palác príležitostne použil vežu aj inak. Bola akousi prestupnou stanicou, kde držali vládnych úradníkov odsúdených do vyhnanstva alebo na popravu, predtým ako sa títo odsúdenci vydali na svoju dlhú cestu alebo na smrť.
Jej úloha sa stále mení
Po roku 1923 sa veža prestala oficiálne využívať a fungovala iba ako maják. V ťažkých rokoch druhej svetovej vojny bola zrekonštruovaná a jej vnútorná konštrukcia bola zosilnená betónom. Po roku 1965, keď ju dostalo vojnové loďstvo, slúžila istý čas ako vojenské komunikačné stredisko. V druhej polovici 20. storočia sa medzinárodná námorná doprava cez Bospor zintenzívnila a úžinou sa začali plaviť aj väčšie lode. Príchodom veľkých lodí sa éra tichej samoty Dievčenskej veže skončila. Od roku 1983 vežu využíval turecký Úrad pre námornú plavbu ako kontrolné stanovište na usmerňovanie dopravy cez úžinu.
Hneď na začiatku roku 1989 sa objavila neobyčajná správa, ktorá dámu na Bospore postavila do centra pozornosti. Jeden novinový titulok znel: „Dievčenská veža otrávená“. V článku sa písalo, že vo veži bol uložený kyanid, ktorý sa používa na hubenie potkanov na lodiach v lodeniciach. Táto látka sa predtým skladovala v budove v dokoch, ktorá bola krátko predtým zdemolovaná. Smrteľný jed uskladnili vo veži, „lebo nebolo kam ho dať“. Tak osamelú dámu na Bospore „otrávili“. No ako sa uvádzalo v článku, ešte vážnejšie bolo to, že mohlo dôjsť k explózii kyanidových plynov, a to by bola pre Istanbul katastrofa. Po ôsmich mesiacoch búrlivej verejnej diskusie v tlači a televízii sa situáciu napokon podarilo vyriešiť, keď boli kontajnery s kyanidom presťahované inam.
Iste nikoho neprekvapilo, keď v máji 1992 skupina mladých básnikov vyšla na Dievčenskú vežu, kde s podporou starostu oznámili, že chcú takmer opustenú vežu premeniť na kultúrne stredisko. Koniec koncov, už stovky rokov slúžila ako inšpirácia pre nespočetné množstvo básnikov a spisovateľov. Zakrátko ožila výstavami umeleckých diel a konalo sa v nej niekoľko koncertov. V tomto krátkom období bola veža vyhlásená za „svet veršov“.
Dievčenská veža dnes
V roku 1999 prebehli na veži rozsiahle opravy, ktorých cieľom bolo sprístupniť ju návštevníkom. Potom bol zverejnený oznam, že o rok bude v rámci podpory turizmu otvorená ako reštaurácia a kultúrne stredisko. Dnes je v nej pre návštevníkov a turistov otvorená reštaurácia, kaviareň a bar, vyhliadková terasa a obchod so suvenírmi. Dopraviť sa sem možno malými člnmi z rôznych nástupíšť v Istanbule.
Treba povedať, že tieto komerčné úpravy prijalo mnoho ľudí s nevôľou. No Dievčenská veža stratila zo svojho pôvabu len málo, ak vôbec niečo. Keby vás niekedy cesty zaviedli do Istanbulu, rozhodne ju navštívte. Môžete si vychutnať posedenie v niektorej z mnohých záhradných reštaurácií na ázijskej strane Istanbulu, kde si môžete pri čaji popásť oči na jedinečnom výhľade na Bospor a Dievčenskú vežu. Možno si pritom spomeniete aj na dlhú minulosť tejto elegantnej dámy na Bospore.
[Mapy na strane 25]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
TURECKO
ISTANBUL
MARMARSKÉ MORE
Bospor
ČIERNE MORE
[Obrázok na strane 25]
Litografia z 19. storočia
[Obrázok na strane 26]
Reštaurácia
[Obrázok na strane 26]
Vyhliadková terasa