Koľko zmyslov v skutočnosti máme?

„Na svoje prostredie reagujeme tak efektívne a ľahko, že je až ťažké predstaviť si to množstvo výpočtov, ktoré je aj za tým najjednoduchším zmyslovým vnemom.“ — SENSORY EXOTICA — A WORLD BEYOND HUMAN EXPERIENCE.

PREDSTAVTE si, že idete na bicykli po tichej poľnej ceste. Pri šliapaní na pedále vám receptory v nohách umožňujú vyvinúť práve taký tlak, aby ste si udržali rýchlosť. Orgány rovnováhy vám pomáhajú udržať sa na bicykli, nosom cítite rôzne vône, očami vidíte okolitú krajinu, ušami počujete štebot vtákov. Keď vás začne smädiť, siahnete po fľaši, pričom vám pomáhajú dotykové receptory v prstoch. Chuťové poháriky a termoreceptory vás informujú o chuti a teplote tekutiny. Receptory uložené vo vašej koži a spojené s vlasmi a chlpmi vášho tela registrujú, aký je silný vánok, a v spolupráci s očami aj to, ako rýchlo idete. Pokožka vás okrem toho informuje o teplote a vlhkosti okolitého vzduchu a váš zmysel pre čas vám hovorí, ako dlho ste asi na ceste. Po čase vás vnútorné zmysly prinútia odpočinúť si a najesť sa. Áno, život je skutočne nádherná symfónia zmyslov!

Iba päť?

Koľko zmyslov je zapojených do takej jazdy na bicykli? Len tradičných päť: zrak, sluch, čuch, chuť a hmat? Podľa diela Encyclopædia Britannica týchto päť zmyslov vymenoval staroveký filozof Aristoteles, ktorého „vplyv je taký trvalý, že mnoho ľudí dodnes hovorí o piatich zmysloch, akoby žiadne ďalšie neexistovali“.

No podľa tohto diela sa len pri výskume citlivosti kože „podarilo získať dôkazy, že človek má viac ako päť zmyslov“. Ako tomu máme rozumieť? Tak, že určité funkcie, ktoré sa kedysi chápali ako súčasť hmatu, sa teraz považujú za samostatný zmysel. Napríklad receptory bolesti reagujú na mechanické, tepelné a chemické podnety a rozlišujú ich. Ďalšie receptory signalizujú svrbenie. Zo získaných dôkazov vyplýva, že  máme najmenej dva druhy tlakových receptorov — jeden na ľahší povrchový tlak a druhý na hlbšie podnety. Naše telo má aj širokú škálu vnútorných zmyslov. Akú majú úlohu?

Vnútorné zmysly

Vnútornými zmyslami registrujeme zmeny vnútri nášho tela. Signalizujú také veci, ako je hlad, smäd, únava, vnútorná bolesť a potreba dýchať či ísť na toaletu. Vnútorné receptory v spolupráci s biologickými hodinami spôsobujú, že sa na konci dňa cítime unavení alebo že máme pásmovú chorobu, ak sme prekročili časové pásmo. Vzhľadom na to, že rozumovo vnímame plynutie času, vznikol návrh pridať zmysel pre čas k ostatným zmyslom.

Okrem toho máme zmysel pre rovnováhu, ktorého centrum je v našom vnútornom uchu. Ním reagujeme na gravitáciu, zrýchlenie a rotáciu. A napokon máme aj zmysel, ktorý nám umožňuje registrovať svalové napätie a aj so zavretými očami vnímať pohyb a polohu našich údov.

Samozrejme, ľudia nie sú sami, kto dokáže vnímať svet zmyslami. Aj živočíchy majú širokú škálu zmyslov, a to aj také, ktoré sú skutočne podivuhodné a ktoré my nemáme. Niektoré z nich preskúmame v nasledujúcom článku. Pozrieme sa bližšie aj na seba a na jedinečné vlastnosti, vďaka ktorým majú ľudia medzi všetkým živým na zemi výnimočné postavenie.

[Rámček/obrázky na strane 4]

Úžasný ľudský hmat

Hmat je ľudský zmysel, ktorý zvlášť citlivo sprostredkúva ruka. Podľa časopisu Smithsonian výskumníci zistili, že rukou dokážeme zaregistrovať už bodku s výškou tri mikrometre. (Ľudský vlas má priemer 50 až 100 mikrometrov.) No keď „nejde o bodku, ale o zrnitý povrch, výskumníci zistili, že ruka dokáže zaregistrovať nerovnosť s výškou iba 75 nanometrov“, a nanometer je jedna tisícina mikrometra! Taká pozoruhodná citlivosť je možná vďaka približne 2000 dotykovým receptorom v každom končeku prsta.

Hmat má významnú úlohu aj vo vzťahu k zdraviu a pohode. V časopise U.S.News & World Report sa uvádza: „Keď človeka niekto hladká, uvoľňujú sa hormóny, ktoré zmierňujú bolesť a prečisťujú myseľ.“ Niektorí odborníci sú presvedčení, že keď je dieťa ukracované o láskavé dotyky iných ľudí, jeho rast sa spomaľuje.

[Pramene ilustrácií na strane 3]

Oko: The Complete Encyclopedia of Illustration/​J. G. Heck; ucho a vnútorné ucho: © 1997 Visual Language; ruka: The Anatomy of Humane Bodies, with figures drawn after the life by some of the best masters in Europe... Oxford, 1698, William Cowper