Pozorujeme svet
Pozorujeme svet
Majstri imitácie
Hovorí sa, že škorec vie napodobniť spev vyše 40 rôznych vtákov. Ale to nie je všetko. Zistilo sa, že škorec lesklý napodobňuje zvuk autobusov, sirén, reťazovej píly, autoalarmov, bečanie oviec a dokonca aj erdžanie koňa. V súčasnosti do svojho repertoáru škorce pridali nový zvuk — zvonenie mobilných telefónov. „Ak vonku počujete zvoniť mobilný telefón, možno s prekvapením zistíte, že ten ‚telefón‘ má perie,“ uvádza časopis National Geographic. „So šírením mobilných telefónov si ich zvonenie zaradia do svojho repertoáru pravdepodobne aj drozdce mnohohlasé, iné druhy škorcov a ďalší vtáčí imitátori,“ uvádza časopis.
‚Pri klamaní mozog intenzívne pracuje‘
Výskumníci na Pensylvánskej univerzite zistili, že mozog musí pri hovorení lži pracovať oveľa intenzívnejšie ako pri hovorení pravdy. Dr. Daniel Langleben tento jav študoval použitím prístroja na zobrazovanie pomocou funkcionálnej magnetickej rezonancie (fMRI). Zistil, ktorá časť mozgu je aktívna, keď niekto klame. Keď dostaneme otázku, náš mozog ju najskôr musí spracovať. Potom „luhára takmer inštinktívne napadne správna odpoveď, skôr ako vymyslí a povie klamstvo,“ uvádzajú mexické noviny The News. „Váš mozog nikdy nevymyslí niečo len tak,“ hovorí Langleben. „Proces pri hovorení lži je oveľa komplikovanejší ako pri hovorení pravdy, preto si vyžaduje zvýšenú činnosť neurónov.“ Táto zvýšená činnosť neurónov sa pri fMRI ukáže ako rozsvietená žiarovka. „Aj u toho najplynulejšieho rečníka pri klamaní mozog intenzívne pracuje,“ uvádzajú noviny.
Zásoba zbraní na celom svete narastá
Odhaduje sa, že v roku 2001 polícia, vojsko, vzbúrenecké skupiny a civilisti vlastnili na celom svete asi 639 miliónov ľahkých strelných zbraní, uvádza štúdia podporovaná OSN Small Arms Survey 2002 (Prieskum ľahkých zbraní 2002). „Je to prinajmenšom o 16 percent viac, ako sa predtým odhadovalo,“ poznamenáva Survey. Navyše vzhľadom na výrobu nových ľahkých zbraní ich zásoba na celom svete narastá zhruba o 1 percento ročne. V súčasnosti pištole, pušky, mínomety a rakety odpaľované z ramena vyrába najmenej 1000 firiem vo vyše 98 krajinách sveta. Podľa správy „[celková] hodnota celosvetovej produkcie ľahkých zbraní vrátane munície predstavovala v roku 2000... podľa odhadu najmenej 7 miliárd amerických dolárov“. Približne 80 až 90 percent celosvetového obchodu s ľahkými zbraňami prebieha legálne, pričom najväčší počet strelných zbraní (59 percent) vlastnia civilisti.
Smog zabijak
„Vyše pätinu všetkých úmrtí na rakovinu pľúc v mestách zapríčiňujú malé čiastočky znečisťujúcich látok, hlavne z výfukových plynov,“ informuje časopis New Scientist. Výskumníci v Spojených štátoch a v Kanade 16 rokov sledovali asi pol milióna Američanov a všímali si u nich také rizikové faktory, ako je vek, pohlavie, rasa, fajčiarske návyky, strava, konzumácia alkoholu a znečistenie prostredia v práci. „Výskum bol zameraný na čiastočky s priemerom menším ako 2,5 mikrometra,“ uvádza New Scientist, pretože „sa predpokladá, že tieto drobné čiastočky spôsobujú smrť, keďže dokážu vniknúť hlboko do pľúc.“ V štúdii sa zistilo, že ľudia žijúci v prostredí, ktoré je zamorené smogom, sú v niektorých mestách vystavení „porovnateľnému riziku ako dlhodobí pasívni fajčiari,“ píše sa v časopise.
Neregistrované narodenia
„Každý rok nie je zaregistrovaných po narodení vyše 50 miliónov detí — je to viac ako 40 percent všetkých detí, ktoré sa za rok vo svete narodili,“ podáva správu Detský fond OSN (UNICEF). V správe sa ďalej píše: „V 39 krajinách nebolo po narodení zaregistrovaných najmenej 30 percent detí a v 19 krajinách je to prinajmenšom 60 percent.“ K čomu to vedie? Bez rodného listu deti zákonne neexistujú a to môže obmedziť ich možnosť získať základnú sociálnu starostlivosť. „Zaregistrovanie po narodení je základným ľudským právom. Otvára dvere k takým právam, ako je právo na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a právo na ochranu pred diskrimináciou, týraním a zneužívaním,“ hovorí UNICEF. A problémy, ktoré vznikajú pre neregistrované narodenie, sa netýkajú iba detí. „V neskorších rokoch nezaregistrovaní dospelí možno nebudú môcť... dostať sobášny list,“ hovorí správa.
Predzvesť „ekologického kolapsu“
Vedci odhadujú, že využívaním prírodných zdrojov zeme súčasným tempom „si pripravujeme ekologický kolaps,“ uvádzajú kanadské noviny Globe and Mail. Podľa štúdie, ktorá bola prvýkrát uverejnená v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, vedci vypočítali, že v roku 1961 „ľudia využívali 70 percent ročnej produkcie planéty. V roku 1999 už využívali 120 percent. Dnes je to okolo 125 percent.“ To znamená, že zemi by trvalo 15 mesiacov, kým by „obnovila prírodné bohatstvo, ktoré ľudia využijú“ za rok, či už rybolovom, poľnohospodárstvom, dolovaním, alebo spaľovaním fosílnych palív. „Jedným z dôvodov, prečo sa situácia tak veľmi a rýchlo zhoršuje, je to, že výnos planéty sa znižuje, pretože niektoré krajiny sú príliš znečistené, než aby mohli pestovať plodiny. A čo je ešte horšie, s rastom svetovej populácie sa zvyšujú aj požiadavky na prírodné zdroje,“ uvádzajú noviny.
Premena kostolov
„Keď v roku 1881 Mark Twain navštívil Montreal, poznamenal, že ‚by ste nemohli hodiť tehlu bez toho, aby ste pritom nerozbili okno kostola‘. Dnes by ste ňou mohli rozbiť okno bytu v kostole,“ píše sa v montrealských novinách The Gazette. Hoci mesto má stále okolo 600 miest uctievania, noviny sa zmieňujú, že takmer 100 z nich, väčšinou katolíckych, bude v nasledujúcej dekáde zrejme ponúknutých na predaj. „Podľa montrealskej arcidiecézy bolo od roku 1960 zrušených až 25 katolíckych farností.“ Počet katolíkov v Kanade vzrástol z 1,5 milióna v roku 1871 na takmer 10 miliónov v roku 1971, ale „návštevnosť kostolov prudko klesla, hlavne v Quebecu,“ píšu The Gazette. Bernard Fortin, ktorý má na starosti plánovanie pastoračnej činnosti v montrealskej arcidiecéze, pre noviny povedal, že od roku 1970 návštevnosť kostolov v tejto oblasti klesla zo 75 percent na dnešných asi 8 percent.
Televízia spôsobuje poruchy príjmu potravy
Podľa správy v londýnskych novinách The Independent „je u mladých dievčat zjavná súvislosť medzi televíziou a poruchami príjmu potravy“. Dr. Anne Beckerová z Lekárskej fakulty Harvardovej univerzity v Spojených štátoch viedla rozhovory s dospievajúcimi dievčatami na Fidži krátko po tom, čo tam bola v roku 1995 zavedená televízia. Zistila, že televízia „zrejme má silne negatívny vplyv na predstavu o vlastnom tele a na poruchy príjmu potravy“. Akým spôsobom? Fidžijská kultúra tradične podnecuje chuť do jedla a propaguje väčšie telesné proporcie. Ale keď mnohé školáčky videli postavy v televízii, ktoré boli štíhle, chceli byť také aj ony. Napríklad skôr ako bola na Fidži zavedená televízia, ani jedno z dievčat zapojených do štúdie sa nesnažilo udržať si štíhlu líniu tým, že by si vyvolávalo vracanie. O tri roky sa však 11,3 percenta dievčat vyjadrilo, že to robí. Výskumníci tiež zistili, že 69 percent školáčok držalo diétu, aby schudlo, a takmer tri štvrtiny ich povedalo, že sa cítia „príliš objemné alebo tučné“.