Plavba oceánom na lodi z trstiny!

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BOLÍVII

PREDSTAVTE si, že sa vydávate na tisíce kilometrov dlhú plavbu cez oceán. No vašou loďou nie je mohutná osobná loď so všetkým pohodlím moderného hotela na palube, ale zdanlivo chatrné plavidlo vyrobené z trstiny zviazanej lanami! Je pravda, že táto loď môže vážiť až 50 ton, ale dodá vám to pocit istoty, keď do nej ďaleko na mori, povedzme uprostred Tichého oceánu, narážajú obrovské vlny?

Hoci to môže znieť neuveriteľne, pokusov o takúto plavbu už bolo veľa. I keď sa mnohé skončili neúspechom, dokázala sa nimi aspoň jedna vec — že vzhľadom na to, z čoho sú tieto lode vyrobené, sú pozoruhodne pevné. Chcete vedieť, ako sa tieto plavidlá zhotovujú? Tak poďte s nami na návštevu jednej lodenice, ktorá sa svojou výrobou preslávila aj vo svete.

Návšteva jazera Titicaca

Cesta nás zavedie vysoko do juhoamerických Ánd k jazeru Titicaca. Jazero má nadmorskú výšku 3810 metrov a je najvyššie položeným splavným jazerom na svete. Cestou po brehu jazera zazrieme domčeky z nepálených tehál so slamenou strechou, ktoré patria miestnym Aymarom, medzi ktorými sú niekoľkí majstrovskí stavitelia trstinových lodí. Pri príchode k domčekom nás vítajú dve ženy, ktoré tkajú krásne hrubé vlnené odevy potrebné na život v studenej oblasti Altiplano. Ženy prerušujú prácu a predstavujú nás svojim manželom.

Po srdečnom privítaní nás muži pozývajú, aby sme sa s nimi previezli po jazere na motorovom člne. Pri plavbe vidíme obrovské plochy, na ktorých rastie škripina. Táto trstina dorastá do výšky 2 metrov, nie je oveľa hrubšia ako ceruzka, ľahko sa ohýba a podľa slov našich sprievodcov veľmi dobre odoláva vode. Vďaka svojim vlastnostiam je škripina ideálnym materiálom na stavbu trstinových lodí, a preto jazero Titicaca priťahuje ľudí, ktorí si chcú dať takú loď postaviť.

„Viacero našich lodí preplávalo tisíce kilometrov cez rôzne oceány,“ hovoria nám aymarskí hostitelia a hrdo sa usmievajú, keď nám ukazujú modely a fotografie svojich diel. Ako dostanú lode na oceán? Ak to veľkosť lode umožňuje, prepravia ju na pobrežie Tichého oceánu v celku. V opačnom prípade prepravia stavebný materiál a loď postavia tam. Zručných aymarských lodiarov pozývajú stavať trstinové lode až do ďalekého Maroka, Iraku a na Veľkonočný ostrov — ale z tamojšej trstiny.

Dozvedáme sa, že na výrobu jednej lode je potrebných mnoho ton trstiny, zvlášť ak je to loď určená na dlhú plavbu. Prečo? Lebo trstina postupne nasakuje vodou. A tak čím je predpokladaná plavba dlhšia, tým treba trstiny viac a tým musí byť loď väčšia. Napríklad loď s hmotnosťou sedem ton by mala byť  schopná plaviť sa približne dva roky. Pýtame sa: „Ale ako môžu lode vyrobené v podstate zo suchých stebiel zniesť neustále namáhanie na otvorenom mori?“

Div z trstiny, lán a bambusu

Pevnosť trstinových lodí nezávisí iba od skrytej sily samotného stavebného materiálu, ale aj od dômyselného spôsobu, akým sa tento materiál spája do konečného produktu — od umenia, ktoré sa odovzdáva z generácie na generáciu. Náš sprievodca, oblečený do ponča a s vlnenou ušiankou na hlave proti chladu, nám niečo z tohto dávneho umenia odhaľuje.

Podľa jeho slov prvé, čo stavitelia urobia, je, že trstinové otepy zviažu do zväzkov, ktoré sú také dlhé ako budúca loď. (Pozri fotografie č. 1 a 2.) Potom viacero týchto zväzkov spoja do dvoch oveľa väčších zväzkov, ktoré môžu mať priemer meter i viac. Tieto dva veľké zväzky priložia k sebe, a tak vytvoria dvojitý trup — čo je konštrukcia, ktorá je na plavbu po mori zvlášť vhodná.

Medzi tieto dva väčšie zväzky umiestnia tretí, menší zväzok. Väčšie zväzky potom jednotlivo priviažu k tomu tretiemu tak, že ich dlhým lanom obkrútia po celej dĺžke lode. (Pozri fotografiu č. 3.) Lano napína až 12 mužov, vďaka čomu sa trstina stlačí do dvoch pevne spojených tuhých častí trupu. (Pozri fotografiu č. 4.) Lano je také napnuté, že medzi lano a trstinu nestrčíte ani prst. To zvyšuje odolnosť proti vode.

Keď je trup hotový (pozri fotografiu č. 5), muži pridávajú kýl, kormidlové veslá, dvojité sťažne (každý má tvar úzkeho obráteného V, ktoré stojí rozkročmo na oboch častiach trupu), rahnové plachty a obyčajne aj obruby, ktoré sú tiež z trstiny. A nakoniec z bambusu a palmových listov postavia nadstavbu na ochranu posádky pred poveternostnými vplyvmi. (Pozri fotografiu č. 6.) Je úžasné, že konečný produkt nemá ani jedinú kovovú súčiastku!

Po spustení lode na vodu trstina, ktorá je už aj tak spevnená napnutým lanom, napučí, čím trup ešte viac spevnie. Konečným produktom rozhodne nie je krehká loďka, ale pevné plavidlo. To nás vedie k jednej dôležitej otázke: Čo sa snažia dokázať ľudia, ktorí v súčasnosti na týchto primitívnych plavidlách podnikajú dlhé zaoceánske plavby?

Výskum záhad sťahovania

Trstinové lode z jazera Titicaca veľmi pripomínajú kosákovité trstinové plavidlá zobrazené starovekými egyptskými umelcami. Niektoré z egyptských plavidiel sa dokonca zdajú dostatočne pevné na plavbu po otvorenom mori. Je táto podobnosť náhodná, alebo boli ľudia týchto národov kedysi v kontakte? Hoci je ťažké zistiť, kedy sa v Južnej Amerike začali používať trstinové lode, dôkazy svedčia o tom, že to mohlo byť už pred príchodom španielskych dobyvateľov.

Je pochopiteľné, že teórie o sťahovaní roznietili debaty o vzťahu kultúr Južnej Ameriky, Stredozemia a Polynézie — zvlášť vzhľadom na ich zemepisnú odlúčenosť. Istý súčasný výskumník povedal: „Peru a Panama spolu pravidelne obchodovali. Tak prečo by nemohli obchodovať Južná Amerika a Polynézia?“

Teórie nórskeho bádateľa Thora Heyerdahla nezískali veľkú podporu. I keď novodobí námorníci dokázali, že ľudia v staroveku sa na trstinových lodiach mohli preplaviť na vzdialené pobrežia, tak ako to dokázal Heyerdahl na trstinovej lodi menom Ra II, ktorú postavili Aymarovia, jednako zostáva nezodpovedaná otázka: Skutočne sa aj preplavili? Časom sa možno o tejto zaujímavej záhade dozvieme viac. No v každom prípade je táto jednoduchá loď z trstiny príkladom toho, že aj z tých najzákladnejších stavebných materiálov možno postaviť pevné plavidlo.

[Obrázky na strane 22]

Prierez trupu

Pred napnutím

Po napnutí

S obrubami a palubou

[Prameň ilustrácií]

Autor náčrtov: Dominique Görlitz, www.abora2.com

 [Obrázky na strane 23]

STAVBA TRSTINOVEJ LODE

[Pramene ilustrácií]

Foto: Carmelo Corazón, Coleccion Producciones CIMA

Kroky 1, 2, 5 a 6: Tetsuo Mizutani (UNESCO); krok 4: Christian Maury/​GAMMA

[Prameň ilustrácie na strane 21]

Hore: Tetsuo Mizutani (UNESCO)

[Prameň ilustrácie na strane 22]

Foto: Carmelo Corazón, Coleccion Producciones CIMA