Veľkolepý objav v oku

VEDCI už dlhý čas vedia, že oči cicavcov obsahujú neuróny, ktoré reagujú na svetlo a nastavujú ich vnútorné biologické hodiny. Dlho sa predpokladalo, že túto funkciu citlivosti na svetlo plnia známe zrakové bunky nazývané tyčinky a čapíky. Ale ako podáva správu časopis Science, v roku 1999 výskumníci zistili, že „myši, ktorým v dôsledku mutácie chýbajú všetky tyčinky a čapíky [a tak sú prakticky slepé], majú napriek tomu hodiny citlivé na svetlo“. To výskumníkov viedlo k záveru, že „v oku musia byť aj nejaké iné bunky citlivé na svetlo“.

Teraz boli tieto ťažko identifikovateľné svetelné senzory objavené. Hoci sú premiešané s tyčinkami a čapíkmi, ktoré vytvárajú obraz, tieto senzory tvoria „samostatný zrakový obvod, ktorý pracuje súbežne so zrakovým systémom tvoriacim obraz,“ vysvetľuje časopis Science. Medzi funkcie novoobjaveného obvodu patrí riadenie veľkosti zrenice a uvoľňovanie melatonínu, synchronizácia vnútorných biologických hodín s cyklom svetla a tmy a iné úlohy. Tento obvod môže dokonca zohrávať úlohu pri zmene nálady.

Čo je zaujímavé, svetelné senzory nereagujú na krátke záblesky svetla, ktoré by mohli zmiasť biologické hodiny, ale reagujú len na dlhšie trvajúce zmeny intenzity svetla. Jeden vedec opísal tento objav ako „veľkolepý“ a dodal, že „je to zatiaľ najväčší prevrat v otázke toho, čo cicavcom slúži ako fotoreceptor“.

Je zrejmé, že čím viac sa dozvedáme o živote, tým zreteľnejšie vidíme dôkazy o často nenápadnom, ale dômyselnom projekte. Takéto hlbšie pochopenie podnecuje mnohých k tomu, aby Stvoriteľovi vyjadrovali biblické slová chvály: „Budem ti chválorečiť, lebo som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň. Tvoje diela sú obdivuhodné, ako to moja duša veľmi dobre vie.“ — Žalm 139:14.