Mladí ľudia sa pýtajú...

Prečo ma moji rodičia nemajú radi?

„Predtým ako sa otec s mamou rozviedol, chodievali sme na pláž, občas sme si vyšli niekam sadnúť a vozili sme sa jeho autom. Potom sa to celkom skončilo. Otec sa zmenil. Mám dojem, že sa rozviedol aj so mnou.“ — Karen. *

VEĽMI veľa mladých ľudí trpí podobnými pocitmi. Podobne ako Karen cítia, že niektorý z ich rodičov ich už nemá rád — alebo že ich nikdy nemal rád. Teraz nehovoríme o negatívnych pocitoch, ktoré môžu vzniknúť ako dôsledok dočasných nezhôd medzi mladými ľuďmi a ich rodičmi; ani nemáme na mysli zlosť, ktorá niekedy vznikne po rodičovskom disciplinovaní. V niektorých prípadoch sú naozaj rodičia vinní, pretože zanedbávajú svoje deti, nevenujú im potrebnú pozornosť a neusmerňujú ich. V iných prípadoch ide o sústavné prísne a tvrdé zaobchádzanie, ktoré sa prejavuje možno i bezcitnými slovami alebo fyzickými údermi.

Máločo raní hlbšie ako odmietnutie zo strany rodiča. „Cítila som sa preto zbytočná a zanedbávaná,“ hovorí Karen. Ak si niekedy bol v takej ťažkej situácii, zamysli sa nad niekoľkými návrhmi, ako sa vyrovnať so svojimi pocitmi. Buď si istý, že aj keď ti chýba podpora zo strany rodiča, môžeš byť v živote úspešný!

Pochopiť svojho rodiča

Na začiatok treba povedať, že je správne, ak od rodiča očakávaš, že ťa bude milovať. Láska rodiča k dieťaťu by mala byť taká prirodzená a spoľahlivá ako východ slnka. Boh očakáva, že rodičia budú prejavovať takúto lásku. (Kolosanom 3:21; Títovi 2:4) Prečo teda rodičia niekedy zanedbávajú a opúšťajú svoje deti alebo s nimi zle zaobchádzajú?

Jedným činiteľom, ktorý k tomu azda prispieva, môžu byť ich vlastné životné skúsenosti. Polož si otázku: ‚Kde sa moji rodičia učili vychovávať deti?‘ V mnohých prípadoch rodičia môžu vychádzať iba z toho, čo odpozorovali od svojich rodičov. A v našom nevľúdnom modernom svete s nebývalým množstvom ľudí „bez prirodzenej náklonnosti“ je takáto výchova často veľmi nekvalitná. (2. Timotejovi 3:1–5) Niekedy to vedie k hroznej reťazovej reakcii, keď rodičia zle zaobchádzajú so svojimi deťmi, rovnako ako s nimi zle zaobchádzali ich rodičia.

Navyše rodičia môžu byť z rôznych dôvodov veľmi nešťastní. Niektorí sa snažia zbaviť sa trápenia a frustrácie tak, že sa oddávajú práci, alkoholu alebo drogám. Napríklad Williama a Joan  vychovával otec, ktorý bol alkoholikom. „Pre otca bolo ťažké pochváliť nás,“ hovorí Joan. „Najhorší však bol jeho hnev, keď začal piť. Celý večer na mamu kričal. Často som sa bála.“ Aj keď rodičia nie sú navonok hrubí, pre to, ako žijú, im možno zostáva len málo energie, aby deťom prejavili potrebnú lásku a pozornosť.

William si myslí, že chápe, čo bolo príčinou otcovho nevyspytateľného správania. „Otec vyrastal v Berlíne v Nemecku za druhej svetovej vojny,“ vysvetľuje. „Ako chlapec prežil nevysloviteľnú hrôzu a videl mnoho mŕtvych. Každý deň musel bojovať o prežitie, len aby získal niečo na jedenie. Myslím si, že otca poznačilo to, čo prežil.“ Biblia skutočne potvrdzuje, že ľudia pod silným útlakom môžu konať nerozumne. — Kazateľ 7:7.

Sú podľa Williama a Joan skúsenosti ich otca ospravedlnením za to, ako s nimi zaobchádzal? „Nie,“ hovorí William. „Jeho minulosť rozhodne neospravedlňuje opilstvo a nevhodné správanie. Ale keď si to uvedomujem, pomáha mi to otcovo správanie lepšie pochopiť.“

Ak prijmeš skutočnosť, že tvoji rodičia sú nedokonalí, a dozvieš sa niečo o ich minulosti, môže ti to veľmi pomôcť pochopiť ich. Príslovia 19:11 uvádzajú: „Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev.“

Poradiť si so svojimi pocitmi

Sú aj iné negatívne pocity, ktoré ťa môžu ovplyvňovať vzhľadom na situáciu doma. Patricia sa napríklad pre nedostatok pozornosti zo strany oboch rodičov cítila „bezcenná a nemilovateľná“. Pre LaNeishu bolo ťažké dôverovať mužom, lebo keď mala iba osem rokov, odišiel od nich otec. A Shayla túžila po pozornosti takmer každého, koho stretla, len aby si vynahradila pocit prázdnoty, ktorý v nej vzbudzovala matka, ktorej život „ovládali drogy“.

Problémom môže byť aj hnev a žiarlivosť. Keď Karen videla, ako jej otec, ktorý sa znovu oženil, prejavuje svojej novej rodine lásku, po ktorej sama tak veľmi túžila, cítila „istý čas silnú žiarlivosť“. Leilani v určitých okamihoch cítila k rodičom dokonca nenávisť. „Stále som sa s nimi hádala,“ hovorí.

Všetky tieto pocity sú pochopiteľné, ak berieme do úvahy okolnosti. Ako si však môžeš konštruktívne poradiť s takýmito negatívnymi emóciami? Popremýšľaj nad nasledujúcimi návrhmi.

• Približuj sa k Jehovovi Bohu. (Jakub 4:8) Môžeš to robiť tak, že si budeš osobne čítať Bibliu a pravidelne sa stretávať s Božím ľudom. Keď uvidíš, ako Jehova zaobchádza s druhými, pochopíš, že je verný. Môžeš mu dôverovať. „Či môže manželka zabudnúť na svoje dojča, takže by neľutovala syna svojho brucha?“ pýtal sa Jehova Izraelitov. „Aj tieto ženy môžu zabudnúť, ale ja na teba nezabudnem,“ sľúbil. (Izaiáš 49:15) Preto sa pravidelne modli k Bohu. Nerob si starosti s tým, či sú tvoje slová úplne správne. On ti rozumie. (Rimanom 8:26) Uvedom si, že Jehova ťa miluje, aj keby sa zdalo, že ťa nemiluje nikto iný. — Žalm 27:10.

• Zdôver sa dôveryhodnému dospelému. Spriateľ sa s duchovne zrelými ľuďmi. Otvorene pred nimi vyjadri svoje pocity a obavy. V kresťanskom zbore Jehovových svedkov môžeš nájsť duchovných otcov a matky. (Marek 10:29, 30) Možno však budeš musieť vyvinúť iniciatívu a otvoriť sa im. Iní sa o tvojich pocitoch nedozvedia, pokiaľ im o nich nepovieš. Úľava, ktorá pramení z toho, keď sa zo srdca vyrozprávaš, ti môže naozaj priniesť útechu. — 1. Samuelova 1:12–18.

 • Usilovne rob niečo pre iných. Aby si sa vyhol sebaľútosti, snaž sa vyhýbať premýšľaniu o negatívnych stránkach svojej situácie. Radšej sa nauč ceniť si to, čo máš. Otvor dvere do sveta príležitostí tak, že ‚nebudeš hľadieť s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných‘. (Filipanom 2:4) Stanov si duchovné ciele a potom s pozitívnym postojom na nich usilovne pracuj. Uspokojovať potreby iných ľudí v kresťanskej službe je vynikajúci spôsob, ako sa zameriavať na druhých, a nie na seba.

• Ďalej prejavuj svojim rodičom úctu. Vždy lipni na biblických zásadách a normách. K tomu patrí prejavovať rodičom úctu. (Efezanom 6:1, 2) Taká úctivosť ti zabráni prijať pomstychtivý postoj. Nezabudni, žiadne nesprávne konanie zo strany rodičov nikdy neospravedlní tvoje nesprávne konanie. Nechaj to teda v Jehovových rukách. (Rimanom 12:17–21) Jehova „miluje právo“ a má veľký záujem na tom, aby deti boli chránené. (Žalm 37:28; 2. Mojžišova 22:22–24) Zatiaľ čo ďalej prejavuješ svojim rodičom náležitú úctu, snaž sa pestovať si ovocie Božieho ducha — predovšetkým lásku. — Galaťanom 5:22, 23.

Môžeš dosiahnuť úspech

Niet pochýb, že nedostatok rodičovskej lásky môže zraňovať. Ale zlyhanie rodičov nemusí ovplyvniť to, akým človekom sa staneš. Uplatňovaním biblických zásad vo svojom živote si môžeš vybrať šťastie a úspech.

William, ktorého sme už citovali, pracuje ako dobrovoľník celým časom v jednej kancelárii odbočky Jehovových svedkov. Hovorí: „Jehova nám dal veľa prostriedkov, aby nám pomohol zvládnuť tie žalostné situácie. Je veľkou výsadou mať takého milujúceho a starostlivého nebeského Otca!“ Jeho sestra Joan je služobníčkou celým časom a slúži tam, kde je väčšia potreba evanjelistov. „Keď sme rástli, videli sme jasný rozdiel ‚medzi tým, ktorý slúži Bohu, a tým, ktorý mu neslúžil,‘“ hovorí. (Malachiáš 3:18) „Naše skúsenosti nám pomohli získať pevné odhodlanie bojovať za pravdu a osvojiť si ju.“

Rovnako to môže byť aj v tvojom prípade. „Tí, ktorí sejú semeno so slzami, budú žať s radostným volaním,“ hovorí Biblia. (Žalm 126:5) Ako tento verš súvisí s našou témou? Nuž ak usilovne uplatňuješ správne zásady za ťažkých okolností, tvoje slzy nakoniec vystrieda radosť, keď zažiješ Božie požehnanie.

Preto sa naďalej približuj k Jehovovi Bohu. (Hebrejom 6:10; 11:6) Aj keď si celé roky trpel pocitmi úzkosti, frustrácie a viny, tieto pocity sa môžu postupne vytratiť a nahradí ich „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“. — Filipanom 4:6, 7.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 21]

Myslíš si...

• Že nemáš veľkú hodnotu?

• Že je nebezpečné alebo nerozumné dôverovať druhým?

• Že potrebuješ neustále uisťovanie?

• Že nedokážeš ovládať svoj hnev a žiarlivosť?

Ak odpovedáš na tieto otázky kladne, čo najskôr sa o tom porozprávaj s tým rodičom, ktorému dôveruješ, so starším alebo s duchovne zrelým priateľom.

[Obrázky na strane 22]

Podnikni pozitívne kroky, aby si si poradil so svojimi pocitmi