Čaro čísel

PPREDSTAVTE si svet bez čísel. Neboli by peniaze. Obchod by bol obmedzený na osobnú výmenu tovaru. A čo šport? Bez čísel by sme nielen nemohli počítať skóre, ale ani určiť, koľko hráčov by malo byť v každom družstve!

Čísla však majú okrem praktického uplatnenia aj svoju mystickú auru. Je to preto, lebo sú abstraktné. Čísla nemôžete vidieť ani sa ich dotýkať, ani ich cítiť. Znázornime si to: jablko má príznačnú farbu, povrch, veľkosť, tvar, vôňu a chuť. Každú z týchto vlastností si môžete overiť a zistiť, či nejaký predmet je naozaj jablko, citrón, lopta, alebo niečo iné. S číslami to však tak nie je. Zbierka siedmich vecí nemusí mať nič spoločné s inou zbierkou siedmich vecí — okrem sedmičky. Preto pochopiť význam čísel — napríklad vidieť rozdiel medzi šestkou a sedmičkou — znamená porozumieť niečomu veľmi abstraktnému. A tu do hry vstupuje číselná mystika.

Od Pytagora k pseudovede

Už v staroveku bolo bežné pripisovať číslam zvláštny význam. Grécky filozof a matematik Pytagoras, ktorý žil v šiestom storočí pred n. l., učil, že všetko možno vyjadriť číselnými vzorcami. Pytagoras i jeho nasledovníci usudzovali, že celý vesmír je príkladom poriadku a proporcionálnosti. Nemohlo by to teda byť tak, že matematické vzťahy sú vlastné všetkému hmotnému?

Od čias Pytagora sa čísla používajú pri predpovedaní a výklade snov i ako pomôcky  na zapamätanie. Používali ich Gréci, moslimovia i členovia kresťanstva. Židovskí kabalisti použili systém numerológie označený gematria; každému z 22 písmen hebrejskej abecedy priradili číselnú hodnotu a tvrdia, že tak našli v Hebrejských Písmach skrytý význam.

Súčasná numerológia je podobná. Východiskovým bodom je často meno a dátum narodenia. Každému písmenu v mene sa priradí určená číselná hodnota. Ich sčítaním — spolu s číslicami mesiaca a dňa narodenia — numerológ určí vaše kľúčové čísla. Potom týmto číslam pripíše zvláštny význam, ktorý podľa neho poskytuje váš kompletný opis — vrátane osobnosti, podvedomých túžob a osudu.

Príťažlivosť numerológie je pravdepodobne v zdanlivej presnosti jej analýzy. „Mnohí ľudia začali veriť numerológii, keď zistili, ako presne tieto čísla zodpovedajú tým, ktorých sa týkajú,“ píše Edward Albertson v knihe Prophecy for the Millions. Numerológia sa však označuje aj za pseudovedu. Prečo? Existujú dôvody na to, aby ste nedôverovali jej tvrdeniam?

[Rámček/obrázky na strane 5]

SÚ V BIBLII SKRYTÉ ODKAZY?

Žurnalista Michael Drosnin v knihe The Bible Code (Kód Biblie) tvrdí, že pomocou počítačovej analýzy Hebrejských Písiem objavil skryté odkazy. Podľa Drosninových tvrdení „kód“ vydal slová „atentátnik, ktorý spácha atentát“ spolu s menom Jicchak Rabin — a na to prišiel rok predtým, ako bol zabitý izraelský predseda vlády Rabin.

Ako sa dalo očakávať, kniha The Bible Code vyvolala značné polemiky. Matematik a fyzik Dave Thomas predviedol, že počítačovou analýzou akéhokoľvek textu sa dosiahne niečo ako záhadný odkaz. Thomas sa analýzou Drosninovho textu dopracoval k slovám „kód“, „pochabý“ a „podvod“. „Ak ste ochotní venovať čas a úsilie žatve na obrovskom poli pravdepodobnosti,“ hovorí Thomas, „skrytý odkaz možno nájsť hocikde.“

Počítač so svojou kapacitou robiť neobmedzené množstvo výpočtov pravdepodobne nájde nejaké kombinácie písmen, ktoré možno použiť ako predpoveď. Ale je to iba náhoda a nedokazuje to, že Biblia obsahuje skryté odkazy. *

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 4]

Pytagoras učil, že všetky veci majú číselný vzorec

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením National Library of Medicine