Ako si môžete poradiť v konzumnej spoločnosti

„V PRÍRODE... neexistuje žiaden odpad.“ To je podľa časopisu Time názor jedného uznávaného odborníka na recykláciu. Tento odborník hovoril o pozoruhodnom spôsobe, akým sa odumretý alebo znehodnotený materiál z jednej časti nejakého ekosystému vždy použije na úžitok v nejakej inej jeho časti. Ten istý odborník si údajne myslí, že „ľudstvo môže napodobniť bezodpadové postupy prírody, ale bude si to vyžadovať novátorskú techniku a veľkú zmenu postoja“.

Väčšina z nás pravdepodobne nemôže urobiť nič vo vývoji nejakých novátorských postupov. Ale môžeme zmeniť svoj postoj! A správny postoj k určitým základným zásadám dobrého správania  nám pomôže lepšie zvládnuť problémy života v konzumnej spoločnosti.

Vyhnite sa plytvaniu

Každý piaty človek na zemi ide večer spať hladný. Vedomie toho by nám malo vštepiť, že je potrebné ceniť si potraviny a neplytvať nimi. Istý manželský pár, ktorý sa vrátil do Európy po 28 rokoch misionárskej práce v Afrike, povedal, že jednou z ich najväčších ťažkostí, keď si znova zvykali vo svojej krajine, bolo vyrovnať sa s tým, „ako ľudia nešetrne vyhadzujú potraviny“.

Rozumní rodičia učia svoje deti, aby si na tanier naložili len toľko, koľko zjedia. Tak zredukujú odpad. Je lepšie, ak si vezmú najprv malú porciu a potom si vypýtajú ďalšiu. Samozrejme, rodičia musia ísť príkladom. Ježiš dal príklad všetkým, keď ukázal, ako úprimne si cení Božiu starostlivosť v hmotnom i duchovnom ohľade. Biblia naznačuje, že Ježiš sa pozorne vyhýbal plytvaniu potravinami — dokonca aj keď ich v hojnosti zázračne zabezpečil! — Ján 6:11–13.

Zásadu vyhýbať sa plytvaniu možno uplatniť aj na oblečenie, nábytok a stroje. To, že si veci ceníme, ukážeme, ak ich budeme udržiavať v dobrom stave a používať, kým je to praktické. Nemusíme padnúť za obeť, keď sa svet reklamy svojimi ponukami niečoho väčšieho, lepšieho, rýchlejšieho alebo silnejšieho pokúša vyvolať v nás nespokojnosť. Pravdaže, máme plné právo nahradiť veci, ktoré sú ešte použiteľné. Ale skôr ako to urobíme, možno budeme chcieť prehodnotiť svoj postoj a pohnútky.

Vyhýbajte sa chamtivosti

Keď Izraeliti putovali pustatinou do Zasľúbenej krajiny, dostávali jedlo vo forme  manny. Podľa biblickej správy bola manna zabezpečená v dostatočnom množstve. Izraeliti však boli upozornení, aby sa nestali chamtivými; mali si nabrať iba toľko manny, koľko skutočne potrebovali. Tí, ktorí to neuposlúchli, zistili, že chamtivosť sa nevypláca, lebo zvyšná manna sčervivela a začala zapáchať. (2. Mojžišova 16:16–20) Biblia jasne, dôrazne a opakovane karhá za chamtivosť. — Efezanom 5:3.

Na túto myšlienku nepoukazuje iba Biblia. Napríklad Seneca, rímsky filozof a dramatik prvého storočia, uznal, že chamtivý človek nie je nikdy spokojný. Poznamenal: „Chamtivému sa máli i celá príroda.“ Erich Fromm, filozof 20. storočia, dospel k podobnému záveru: „Chamtivosť je bezodná jama, ktorá vyčerpáva človeka pri nekonečnom úsilí uspokojovať svoje potreby bez toho, aby niekedy dosiahol uspokojenie.“ Okrem vyhýbania sa chamtivosti a plytvaniu existujú aj ďalšie pozitívne kroky, pre ktoré sa mnohí rozhodli.

Učte sa deliť s druhými

Skôr ako vyhodíte veci, ktoré sú ešte v dobrom stave, popremýšľajte, kto by bol rád, keby ich mal. Napríklad keď deti vyrastú zo svojho oblečenia, mohli by ho ešte dobre využiť iné deti? Mohli by ste niečo podobné urobiť aj s inými vecami, ktoré ešte majú hodnotu, ale ktoré už viac nepoužívate tak ako kedysi? Podeľte sa o radosť, ktorú vám nejaká vec priniesla, tak, že ju dáte niekomu inému. Americký spisovateľ a humorista Mark Twain raz napísal: „Aby ste dosiahli plnohodnotnú radosť, musíte mať niekoho, s kým sa o ňu podelíte.“ Možno ste už zažili, že radosť, o ktorú ste sa podelili, je dvojnásobná. Okrem toho, ak sa takto s niekým delíte, môžete potlačiť negatívne účinky konzumného zmýšľania.

Deliť sa s druhými je cnosť, ktorú Biblia veľmi odporúča. (Lukáš 3:11; Rimanom 12:13; 2. Korinťanom 8:14, 15; 1. Timotejovi 6:18) Veď o koľko by len bol svet lepší, keby sa všetci ochotne delili!

Uspokojte sa s nevyhnutnými vecami

Spokojný človek je šťastný. Je to univerzálna pravda. Jedno grécke príslovie hovorí: „Toho, kto sa neuspokojí s málom, nič neuspokojí.“ A Japonci hovoria: „Ten, kto nepociťuje spokojnosť, je chudobný.“ Biblia hovorí o spokojnosti v superlatívoch. Čítame: „Istotne je to prostriedok k veľkému zisku, tá zbožná oddanosť spolu so sebestačnosťou. Veď sme si nič nepriniesli na svet a ani si nemôžeme nič odniesť. Preto ak máme živobytie a niečo na seba, budeme s tým spokojní.“ — 1. Timotejovi 6:6–8; Filipanom 4:11.

Samozrejme, uspokojiť sa s tým, čo máme, si môže vyžadovať „veľkú zmenu postoja“. Mladá žena menom Susanne si nedávno uvedomila, že potrebuje urobiť takúto zmenu. Povedala: „Keďže nemôžem mať všetko, čo chcem, rozhodla som sa, že sa musím naučiť chcieť to, čo mám. Teraz som šťastná a spokojná.“

Spokojnosť naozaj vedie k šťastiu. Profesor Argir Hadžichristev, bulharský odborník na starnutie, hovorí: „Základné zlo je predovšetkým v tom, že človek nie je spokojný s málom, ktoré má.“ Hovorí ďalej o tom, ako spokojnosť prospieva zdraviu, a dodáva: „Človek, ktorý sa nesnaží žiť lepšie ako jeho sused, ktorý sa nesnaží mať vždy viac a viac, žije bez súperenia, a preto bez stresu. A to prospieva nervovej sústave.“

Nie, konzumná spoločnosť nikdy nedokáže priniesť pravé šťastie. A konzumné zmýšľanie už vôbec nie! Zdá sa, že to chápe stále viac ľudí. Chápete to aj vy?

[Obrázok na strane 9]

Deti sa musia učiť neplytvať potravinami

[Obrázok na strane 9]

Ježiš dal vynikajúci príklad v tom, ako sa vyhýbať plytvaniu

[Obrázok na strane 10]

Je lepšie dať to, čo už nepoužívate, iným, než to vyhodiť