Akácia hustokvetá víta jar na južnej pologuli

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

KVETY, ktoré zdobia tieto stránky, nie sú obyčajnými kvetmi. V Austrálii sú veľmi známe a obľúbené. Od roku 1912 sa tento kvet nachádza v odznaku na kabáte austrálskej uniformy a v roku 1988 bol vyhlásený za oficiálny kvetinový symbol Austrálie. Je tiež zobrazovaný na austrálskych minciach a známkach. Prečo je taký populárny?

Na túto otázku možno čiastočne nájsť odpoveď v básni, ktorú napísala Veronica Masonová a ktorá bola publikovaná v roku 1929. Po opise smutných farieb, ako napríklad „olivovozelenej a hnedej a sivej“, ktoré dominujú tejto krajine koncom zimy, sa v básni radostne ohlasuje: „Avšak teraz jar prišla / Akácia rozkvitla.“

Zdá sa, že takmer každý sa teší, keď prichádza jar. V Austrálii, na južnej pologuli, sa jar prebúdza v čase, keď sa na severnej pologuli schyľuje k jeseni. Tu na južnom kontinente prispieva k radosti jeden z prvých príznakov toho, že jar je predo dvermi — náhle rozkvitnutie akácie hustokvetej. Preto každý august možno počuť, ako školáci recitujú Masonovej báseň. A v roku 1992 generálny guvernér Austrálie vyhlásil prvý september za Národný deň akácie.

Akácia hustokvetá oznamuje príchod jari naozaj výnimočným spôsobom — s pôvabom a nádherou. Masonovej verše hovoria o „jemnej, ukláňajúcej sa akácii“, čím sa opisuje, ako sa konáriky obťažkané kvetmi skláňajú a kolíšu v jarnom vánku. Akácia patrí k zaujímavej čeľadi, ktorej zástupcovia sa v hojnej miere vyskytujú v teplom podnebí na celom svete.

Odolná a známa čeľaď

Latinský názov pre akáciu hustokvetú je Acacia pycnantha. Je to ker alebo menší strom dorastajúci do výšky 4 až 8 metrov. V Austrálii existuje približne 600 až 1000 druhov akácií. V skutočnosti tam rastie viac ako polovica známych druhov akácií na svete. V Európe  a Amerike sa akácia často nazýva mimóza. Ďalší druh akácie sa často spomína v Biblii. Boh prikázal, že truhla zmluvy a niektoré časti svätostánku majú byť urobené z akáciového dreva. — 2. Mojžišova 25:10; 26:15, 26.

Známym zástupcom tejto čeľade je akácia dáždnikovitého tvaru rastúca v Afrike. Listy tejto akácie sú obľúbenou potravou žiráf. Nebyť jedinečnej symbiózy medzi týmito stromami a istým druhom mravcov, žirafy by zo stromov nechali len holé pahýle. Stromy poskytujú mravcom domov a tiež nektár, ktorým sa tento hmyz živí. Mravce, aby sa im odvďačili, bodajú nenásytné žirafy, a tak tieto nežné obry nútia, aby sa presunuli k inému stromu. Neposkytuje takéto spolunažívanie pozoruhodný dôkaz o inteligentnom projekte?

Austrálske druhy akácie neohrozujú nijaké žirafy. No predsa majú svojich nepriateľov. Jedným z týchto nepriateľov je napríklad sucho, ale proti tomu majú účinnú ochranu. Vonkajší obal semena akácie je taký pevný, že na to, aby cezeň mohla preniknúť voda a aby semeno mohlo začať rásť, obal musí byť nejakým spôsobom poškodený. Tieto semená sú také tvrdé, že záhradníci musia struky ponoriť do vriacej vody, aby semená napučali a po zasadení vyklíčili. Vo voľnej prírode môže semeno akácie ležať latentné celé desaťročia! Nakoniec nejaký požiar v buši spôsobí, že tvrdé semienko vyklíči. Teda aj v tom najväčšom suchu je tu akási akáciová „banka semien“, ktorá bezpečne uložená v zemi čaká na oživenie.

Už niekoľko rokov sa niektoré odolné austrálske akácie prevážajú do Afriky s cieľom využiť  ich ako potenciálny zdroj potravy v čase sucha. Veľkou výhodou je, že tieto akácie dokážu prežiť aj v neúrodnej pôde. Určité druhy môžu rásť dokonca aj v pieskových dunách! Tieto stromy držia pôdu pohromade, viažu v nej dusík a slúžia ako vetrolamy, čím zlepšujú podmienky aj pre iné rastliny.

Všestranne použiteľná akácia

Niektorí vedci sa pozerajú na semená určitých akácií ako na potenciálny zdroj obživy, pričom poukazujú na ich vysoký obsah bielkovín a z pohľadu výživovej hodnoty ich porovnávajú s obilninami. Pražené semená majú príjemnú orechovú chuť; semená niektorých druhov chutia po uvarení ako šošovica. Semená akácie možno tiež rozomlieť na múku a upiecť z nej chlieb alebo urobiť cestovinu. Niektoré druhy akácií prinášajú úrodu až 10 kilogramov semien za rok.

Voňavé kvety akácie sa používajú pri výrobe parfumov. Navyše sa akácia v značnej miere používa ako krmivo pre zvieratá a zabraňuje tiež nadmernej erózii pôdy. Ale zatiaľ sme sa iba okrajovo zmienili o hodnote akáciového dreva.

Austrálski domorodci robili z akáciového dreva bumerangy. Jeden druh akácie, Acacia acuminata, bol nazvaný malinový džem, pretože keď je táto akácia čerstvo zoťatá, z jej dreva sa šíri vôňa pripomínajúca vôňu rozdrvených malín. Raní austrálski kolonisti používali akáciové stromy pri stavbe svojich domov, ktoré boli postavené z ich prútia a z blata. Spletené mladé výhonky stromov omietli blatom, čím vznikli steny domu.

Nie je pozoruhodné, akými mnohými spôsobmi možno využiť tieto stromy? Keď však v Austrálii nastáva jar, všestrannosť použitia akácie nie je to prvé, čo človeku zíde na um. Keď pokrývka vlniacich sa chumáčikovitých kvetov zafarbí úbočia kopcov do zlatista, povznáša to ľudské srdce a v mysli sa vynoria slová básne. Krása akácie i jej využiteľnosť je pripomienkou dômyselnosti a vznešenosti toho, kto „postavil všetko“ — nášho Boha. — Hebrejom 3:4.

[Obrázky na stranách 16, 17]

Kvety a struky akácie

[Prameň ilustrácie]

© Australian Tourist Commission

[Pramene ilustrácií na strane 15]

Akácia: © Copyright CSIRO Land and Water; známka: National Philatelic Collection, Australia Post; emblém: S dovolením Department of the Prime Minister and Cabinet