Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Globalizácia — nádeje a obavy

Globalizácia — nádeje a obavy

Globalizácia — nádeje a obavy

„Globalizácia je významný ekonomický jav našej doby... V súčasnosti prináša miliardám ľudí na celom svete nebývalé príležitosti.“ — MARTIN WOLF, FINANČNÝ KOMENTÁTOR.

„My, ľud Zeme, sme jednou veľkou rodinou. Nová epocha prináša nové náročné úlohy a nové globálne problémy, napríklad environmentálne katastrofy, vyčerpávanie zdrojov, krvavé konflikty a chudobu.“ — EDUARD ŠEVARDNADZE, GRUZÍNSKY PREZIDENT.

V DECEMBRI 1999 prerušili stretnutie Svetovej obchodnej organizácie v Seattli v USA výtržnosti. Na obnovu poriadku policajti použili slzný plyn, gumené projektily a obranný štipľavý sprej. Nakoniec zatkli stovky demonštrantov.

Čo vyvolalo tieto výtržnosti v Seattli? Celý rad obáv o isté zamestnanie, životné prostredie a sociálnu spravodlivosť. Jednoducho povedané, demonštranti sa obávali globalizácie — jej vplyvu na ľudí a planétu.

Ich obavy sa nezmiernili. Od roku 1999 sú demonštrácie proti globalizácii stále väčšie a intenzívnejšie. V niektorých prípadoch sa vodcovia sveta snažia usporadúvať samity v izolovaných oblastiach, kde demonštranti budú mať sťažené prerušovať ich priebeh.

Samozrejme, nie každý považuje globalizáciu za hrozbu. Kým niektorí ju zatracujú ako príčinu všetkých svetových ťažkostí, iní ju vychvaľujú ako všeliek na väčšinu problémov sveta. Je pravda, že táto neustála debata sa môže zdať nepodstatná pre väčšinu ľudí, ktorí majú iba hmlistú predstavu o tom, čo je vlastne globalizácia. No bez ohľadu na to, čo si myslíte, globalizácia vás už ovplyvňuje a pravdepodobne vás v budúcnosti ovplyvní ešte viac.

Čo je vlastne globalizácia?

Niektorí ľudia používajú výraz „globalizácia“ na opis rozširujúcej sa celosvetovej vzájomnej závislosti ľudí i krajín. Tento proces sa výrazne zrýchlil viac-menej v poslednom desaťročí, a to hlavne pre obrovský pokrok v technike. (Pozri rámček na 5. strane.) Počas tohto obdobia takmer zmizli bloky, ktoré proti sebe stáli počas studenej vojny, padli obchodné bariéry, začali sa integrovať veľké svetové obchodné trhy a cestovanie sa stalo lacnejším a jednoduchším.

Táto rozširujúca sa celosvetová integrácia má celý rad následkov — ekonomických, politických, kultúrnych i environmentálnych. Žiaľ, niektoré z týchto následkov môžu byť negatívne. Publikácia Spojených národov Human Development Report 1999 (Správa o pokroku ľudstva, 1999) uviedla: „Život ľudí na celom svete je prepojenejší, aktívnejší a bezprostrednejší ako nikdy predtým. To otvára veľa možností a dáva novú silu dobrému i zlému.“ Rovnako ako mnohé ľudské výdobytky, aj globalizácia má svoje za a proti.

Nádeje na úspešnejší svet

Globalizácia „obohatila svet vedecky i kultúrne a prospela mnohým ľuďom aj ekonomicky,“ tvrdí laureát Nobelovej ceny za ekonomiku Amartya Sen. Human Development Report 1999 podobne poukazuje na to, že globalizácia „má v 21. storočí mimoriadne možnosti odstrániť chudobu“. Dôvodom pre tento optimizmus je výrazný rast prosperity, ktorú globalizácia so sebou priniesla. Priemerná rodina v dnešnom svete má trojnásobne väčší príjem ako pred 50 rokmi. *

Niektorí analytici vidia aj ďalšiu výhodu ekonomickej integrácie — domnievajú sa, že odradí krajiny od vedenia vojen. Thomas L. Friedman v knihe The Lexus and the Olive Tree (Lexus a olivovník) tvrdí, že globalizácia „podporuje úmysel neviesť vojny a zvyšuje náklady na účasť vo vojne v toľkých ohľadoch ako v žiadnej predchádzajúcej ére v novodobej histórii“.

Aj rozsiahlejšia komunikácia medzi ľuďmi dáva možnosť zlepšiť globálnu solidaritu. Niektorým organizáciám pre ľudské práva sa darí využívať internet na účinnú propagáciu svojich cieľov. Napríklad medzinárodnú dohodu z roku 1997, ktorá zakazuje používať pozemné míny, sa sčasti podarilo dosiahnuť mobilizáciou rôznych podporných skupín z celého sveta pomocou elektronickej pošty. Táto občianska iniciatíva bola uvítaná ako „nový spôsob vedenia medzinárodnej diplomacie s vládami a občianskou spoločnosťou, ktoré úzko spolupracujú na zastavení globálnej humanitárnej krízy“.

Napriek týmto pozitívnym výsledkom sa mnohí ľudia obávajú, že škodlivé účinky globalizácie prevážia jej úžitok.

Obavy z viac rozdeleného sveta

Pravdepodobne najväčšie obavy z globalizácie spôsobuje to, že prehĺbila priepasť medzi majetnými a nemajetnými. Hoci globálne bohatstvo nepochybne vzrástlo, sústreďuje sa v rukách malého počtu ľudí a v malom počte krajín. Čistý majetok 200 najbohatších ľudí na svete prevyšuje celkový príjem 40 percent ľudí, ktorí žijú na tejto planéte — asi 2,4 miliardy ľudí. A zatiaľ čo v bohatých krajinách mzdy stúpajú, 80 najchudobnejších krajín zažíva za posledných desať rokov v skutočnosti pokles priemerného príjmu.

Ďalšia základná obava sa týka životného prostredia. Ekonomickú globalizáciu poháňajú sily trhu, ktoré sa viac zaujímajú o profit než o ochranu planéty. Agus Purnomo, riaditeľ Svetového fondu na ochranu prírody v Indonézii, o tejto dileme hovorí: „Vedieme neustále preteky s vývojom... Obávam sa, že o desať rokov sa budeme všetci zaujímať o životné prostredie, ale už tu nebude čo chrániť.“

Ľudia sa boja aj o zamestnanie. Zamestnanie a príjem sa stávajú stále neistejšími, keďže globálne fúzie a intenzívna konkurencia tlačia na podniky, aby zefektívňovali svoju činnosť. Najímanie a prepúšťanie zamestnancov podľa aktuálnej potreby trhu sa mnohým spoločnostiam, ktoré sa zaoberajú zvyšovaním svojho profitu, zdá rozumné, ale v živote ľudí to spôsobuje zmätok.

Globalizácia finančných trhov priniesla ďalší destabilizujúci prvok. Medzinárodní investori môžu vložiť obrovské sumy peňazí do rozvojových krajín, ale neskôr, keď sa ekonomické vyhliadky zhoršia, môžu naraz stiahnuť tieto sumy späť. Takéto hromadné vyberanie peňazí môže jednu krajinu za druhou vrhať do ekonomickej krízy. Finančná kríza vo východnej Ázii v roku 1998 spôsobila, že 13 miliónov ľudí prišlo o zamestnanie. V Indonézii dokonca aj tí zamestnanci, ktorí si zamestnanie udržali, pocítili zníženie svojej reálnej mzdy o polovicu.

Preto je pochopiteľné, že globalizácia plodí obavy aj nádeje. Máte dôvod obávať sa globalizácie? Alebo môžete od nej očakávať, že vám prinesie úspešnejší život? Poskytuje nám globalizácia dôvod na optimistické vyhliadky do budúcnosti? Týmito otázkami sa bude zaoberať náš nasledujúci článok.

[Poznámka pod čiarou]

^ 12. ods. Ale priemery, najmä celosvetové, môžu byť zavádzajúce. V mnohých oblastiach rodiny nepocítili za posledných 50 rokov žiaden nárast svojho príjmu, pričom mzdy iných sa zvýšili niekoľkonásobne.

[Zvýraznený text na strane 3]

Čistý majetok 200 najbohatších ľudí na svete prevyšuje celkový príjem 40 percent svetovej populácie

[Rámček/obrázky na strane 5]

TECHNIKA, KTORÁ PODPORUJE GLOBALIZÁCIU

Za posledné desaťročie technika úplne zmenila oblasť komunikácie. Prístup k ľuďom a informáciám — prakticky kdekoľvek na svete — je rýchlejší, lacnejší a ľahší.

TELEVÍZIA Dnes má väčšina ľudí na svete prístup k televízoru, aj keď ho nevlastní. V roku 1995 pripadlo na každých 1000 ľudí na svete 235 televízorov, čo je takmer dvojnásobný počet ako v roku 1980. Už len malá satelitná anténa umožňuje ľuďom, ktorí žijú v odľahlých oblastiach, pozerať sa na vysielanie z celého sveta. „Dnes sa už žiadna krajina nemôže skutočne odrezať od globálnych médií,“ zdôrazňuje Francis Fukujama, profesor politickej ekonómie.

INTERNET Každý týždeň sa na internet pripojí asi 300 000 nových používateľov. V roku 1999 sa odhadovalo, že do roku 2001 bude on line 700 miliónov ľudí. „Viedlo to k tomu,“ hovorí spisovateľ Thomas L. Friedman, že „o živote mnohých ľudí, o mnohých produktoch a myšlienkach sa môže dozvedať tak veľa ľudí ako nikdy predtým v dejinách sveta.“

TELEFÓN Káble s optickými vláknami a satelitné siete rapídne znížili náklady na telefonovanie. Náklady na trojminútový telefonický hovor z New Yorku do Londýna klesli z 245 amerických dolárov v roku 1930 na 35 amerických centov v roku 1999. Vďaka bezdrôtovým sieťam sú mobilné telefóny také bežné ako počítače. Na konci roku 2002 bude podľa odhadov miliarda ľudí používať mobilný telefón a mnohí z týchto používateľov budú môcť pomocou týchto telefónov mať prístup na internet.

MIKROČIP Všetky spomenuté prostriedky, ktoré sa neustále vylepšujú, závisia od mikročipov. Za posledných 30 rokov sa programovacia výkonnosť mikročipov každých 18 mesiacov zdvojnásobuje. Nikdy predtým sa tak veľa informácií neuskladňovalo na takom malom priestore.