Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ako dlho to trvá, kým rozkvitne!

Ako dlho to trvá, kým rozkvitne!

Ako dlho to trvá, kým rozkvitne!

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BOLÍVII

PREČO návštevníci cestujú dve až tri hodiny z andského mesta La Paz cez časť neúrodnej pustatiny Altiplano do odľahlej oblasti Comanche? Prečo botanici zo všetkých končín zeme navštevujú vysoký skalný odkryv, ktorý v tejto šírej krajine vyzerá ako trpaslík?

Odpoveď: Aby si pozreli rastlinu, ktorá dostala prívlastok najkolosálnejšia zo všetkých bylín a najpozoruhodnejšia rastlina Ánd — puju Raimondiho. Ak sem prídete na jar, možno budete mať šťastie a uvidíte najnezvyčajnejšie kvety, ktoré sa podľa niektorých ľudí rozvíjajú sto rokov.

Puju Raimondiho nenájdete nikde v okruhu stoviek kilometrov; tento jedinečný druh rastie len na niekoľkých miestach a všetky sú v Andách. Keďže nemá zdrevnatenú stonku ako stromy a kry, botanici ju klasifikujú ako bylinu. Ale bylinu s takýmito rozmermi ste ešte nikdy nevideli! Obrovská ružica úzkych ostnatých listov siaha do výšky, kam nedosiahne ani ten najvyšší muž. Ak sa pozriete medzi jej listy, zistíte, že je to pre malé vtáky pasca. V zužujúcich sa medzerách medzi listami sú takmer vždy vysušené telá mŕtvych vtákov, ktoré vošli medzi listy, možno aby sa ukryli pred jastrabom, a pritom sa napichli na smrtiace ostne.

Možno budete považovať kvety za najzaujímavejšiu časť tejto rastliny. Medzi mnohými rastlinami v tejto skupine zvyčajne nájdete iba jednu alebo dve kvitnúce, ak vôbec nejakú nájdete kvitnúť.

Je skutočne vzrušujúce vidieť kvitnúť tohto rastlinného obra. Tento najvyšší klas v rastlinnej ríši sa vypína nad olistenú základňu. Sú na ňom tisíce žltých kvetov, ktoré siahajú do výšky 10 metrov — vyššie ako trojpodlažná budova! Vo svojej vznešenej samote sa puja Raimondiho prichytáva na skaly a vypína sa smerom k oblohe.

Žiaľ, puji Raimondiho hrozí vyhynutie. Z nejakého dôvodu ľudia radi vypaľujú túto rastlinu. Či to robia pre zábavu, keď sa pozerajú na horiacu fakľu takých obrovských rozmerov, alebo aby sa zohriali, keď prudko klesne teplota, či zo strachu, že sa do jej ostnatých listov zachytia ovce a uhynú, o tom sa môžeme len dohadovať. Puja vytrváva aj napriek ohňu, mrazu, vetru, spaľujúcemu slnku a nedostatku pôdy. Ako to dokáže?

Puja Raimondiho patrí do veľkej čeľade asi 2000 druhov, ktoré sú prispôsobené na život v podmienkach, kde iné rastliny neprežijú — medzi bromélie. Domovom všetkých, okrem jedného druhu, je Amerika. Mnohé majú tak ako puja korene, ktorých hlavnou funkciou je držať rastlinu pevne na mieste. Na listoch majú mikroskopické šupiny, ktoré im umožňujú absorbovať viac vlhkosti zo vzduchu ako z pôdy. Keď padá rosa alebo prší, voda steká do centrálnych zásobníkov, ktoré zabezpečujú vodu nielen pre rastlinu, ale aj pre množstvo drobných živočíchov. Ale zo všetkých bromélií je puja Raimondiho najväčšia.

Záujem o túto rastlinu s prívlastkom „kráľovná Ánd“ vzbudzuje to, že kým zakvitne, prejde pozoruhodne dlhý čas. Istý známy botanik spočítal jazvy po listoch na jednom vyschnutom exemplári a odhadol jeho vek na 150 rokov. Iní tvrdia, že tieto rastliny žijú len 70 rokov. Miestni ľudia ich volajú storočné rastliny, lebo veria, že trvá sto rokov, kým sa dostanú do štádia kvitnutia. Prvá rastlina, ktorú dopestovali zo semena, údajne kvitla už po 28 rokoch v Kalifornii v roku 1986. Nech je pravda o puji, ktorá rastie v Andách, akákoľvek, trvá jej veľmi dlho, kým rozkvitne.

[Obrázok na strane 22]

Ako môže puja Raimondiho rásť, keď má tak málo pôdy?

[Obrázok na strane 23]

Tisícky kvetov puje Raimondiho priťahujú veľa vtákov

[Obrázok na strane 23]

Puja Raimondiho, ktorá prežila požiar