Mladí ľudia sa pýtajú...

Čo ak stretnem niekoho zo školy?

„Ísť v pondelok do školy bolo utrpením. Ak ma niekto z priateľov videl, povedal som im dobre premyslené príbehy. Napríklad som priateľom povedal, že som zbieral peniaze pre [politickú] labouristickú stranu.“ — James, Anglicko.

„V škole sa mi tí, ktorí ma videli, posmievali. Cítila som veľký tlak.“ — Débora, Brazília.

PREČO mali títo mladí ľudia také obavy, že ich priatelia uvidia? Zúčastňovali sa na nejakej zakázanej činnosti? Práve naopak, zúčastňovali sa na najušľachtilejšom a najdôležitejšom diele, aké sa dnes vykonáva na zemi. Robili to, čo prikázal Ježiš, keď povedal: „Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov... a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ — Matúš 28:19, 20.

Podľa amerického Gallupovho prieskumu vyše 90 percent tínedžerov verí v Boha. Asi polovica chodí do kostola každý týždeň. A hoci mnohí mladí ľudia sa zapájajú do cirkevných činností, ako je napríklad spev v zbore, len málo z nich sa rozpráva o Bohu so svojimi spolužiakmi. Jehovovi svedkovia sú však na celom svete známi svojou kazateľskou činnosťou od dverí k dverám. Na tomto diele sa zúčastňujú tisíce mladých svedkov.

Ak si mladý svedok, niet pochýb, že sa aj ty zúčastňuješ na tomto kazateľskom diele. Ale to ešte neznamená, že je to pre teba ľahké. Podobne ako mladých, ktorí sú citovaní v úvode, možno aj teba znepokojuje predstava, že pri dverách stretneš spolužiaka. „Najhoršie bolo,“ priznáva jedno britské dievča menom Jennie, „že ma spolužiaci videli vyobliekanú, v sukni a s taškou — vyzerala som omnoho elegantnejšie ako v škole.“

Strach zo stretnutia so spolužiakom môže byť taký silný, že niektorí mladí kresťania sa uchýlili k trikom. Mladík menom Leon hovorí: „Poznám jedného mladého svedka, ktorý nosí do služby bundu s kapucňou, takže si ju môže stiahnuť na tvár, ak narazí na  svojich priateľov zo školy.“ Iní mladí sa jednoducho vyhýbajú kázaniu v niektorých štvrtiach. „Pamätám si, ako som sa modlil, aby sme neprepracovávali istú ulicu,“ spomína si mladík menom Simon, „lebo som vedel, že na nej býva plno ľudí zo školy.“

Je normálne byť trochu v rozpakoch pre to, že pri kázaní narazíš na niekoho známeho. Ale dovoliť, aby ťa strach ovládol, môže iba uškodiť. „Mala som taký zlý postoj ku kázaniu,“ priznáva nemecké dievča menom Alicia, „že to malo negatívny účinok na moju duchovnosť.“

Prečo by si mal napriek tomu kázať — najmä keď je to pre teba ťažké? Pri hľadaní odpovede sa zamyslime, prečo ti Boh ukladá túto povinnosť. Potom si ukážeme, ako môžeš s vynaložením úsilia a s odhodlaním prekonať svoje obavy.

Povinnosť kázať

Predovšetkým ti môže pomôcť, ak zvážiš fakt, že nie je ničím novým ani zvláštnym, že sa rozprávaš o svojej viere s druhými. Od staroveku to robili bohabojní muži i ženy. Napríklad Noach je známy najmä ako staviteľ obrovského korábu. (1. Mojžišova 6:14–16) Ale podľa 2. Petra 2:5 bol aj ‚zvestovateľom spravodlivosti‘. Noach cítil povinnosť varovať iných pred približujúcim sa zničením. — Matúš 24:37–39.

Neskôr, hoci Židia nedostali konkrétne príkazy kázať Nežidom, mnohí hovorili o svojej viere iným. Tak sa cudzinka menom Rút dozvedela o Jehovovi. Rút s pocitom vďačnosti voči svojej svokre, Židovke, povedala: „Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom.“ ​(Rút 1:16) Neskôr kráľ Šalamún naznačil, že mnohí Nežidia prídu počúvať o „veľkom mene“ Jehovu a budú ho uctievať v jeho chráme. — 1. Kráľov 8:41, 42.

Ak títo starovekí Boží služobníci hovorili o Bohu druhým — napriek tomu, že na to nedostali priamy príkaz —, o čo viac by mali dnešní kresťania cítiť povinnosť kázať! Veď sme dostali príkaz kázať „dobré posolstvo o kráľovstve“. (Matúš 24:14) Hlásať toto dobré posolstvo nám bolo podobne ako apoštolovi Pavlovi uložené ako nutnosť. (1. Korinťanom 9:16) Ide o našu záchranu. V Rimanom 10:9, 10 sa píše: „Ak verejne oznamuješ ono ‚slovo vo vlastných ústach‘, že Ježiš je Pán... budeš zachránený. Lebo srdcom sa prejavuje viera na spravodlivosť, ale ústami sa robí verejné vyhlásenie na záchranu.“

Kde môžeš robiť toto „verejné vyhlásenie“? Hoci neformálne kázanie má svoje miesto, služba od dverí k dverám je stále najefektívnejší spôsob, ako sa dostať k druhým ľuďom. (Skutky 5:42; 20:20) Máš v tomto diele výnimku, lebo si mladý? Sotva. Biblia uvádza tento príkaz v Žalme 148:12, 13: „Mladí muži a aj panny, starci spolu s chlapcami. Nech chvália Jehovovo meno.“

Náročnosť kázania vrstovníkom

Je pravda, že byť v službe a stretnúť niekoho, kto chodí do tvojej školy, môže byť nepríjemné a znepokojujúce. Veď je len prirodzené chcieť, aby ťa druhí prijímali. Nikto nechce, aby si z neho uťahovali, vysmievali sa mu alebo naňho slovne útočili. A ako hovorí jedno dievča menom Tanya, „mladí v škole dokážu byť veľmi zlomyseľní“! Preto ťa, prirodzene, zaujíma, ako budú tvoji spolužiaci reagovať, keď ťa uvidia vyobliekaného a s Bibliou v ruke. Žiaľ, je dosť možné, že sa ti budú vysmievať. „Mali sme v triede chlapca, ktorý býval v našej bytovke,“ spomína brazílsky mladík menom Felipe. „Hovorieval: ‚Tak tu si s tou Bibliou! Čo máš v tej taške?‘“

 Byť obeťou takého zosmiešňovania nie je žiadna radosť. Biblia hovorí, že Izák, Abrahámov syn, znášal zlomyseľné zosmiešňovanie zo strany svojho brata Izmaela. (1. Mojžišova 21:9) Apoštol Pavol nebral na ľahkú váhu takéto zlé zaobchádzanie. V Galaťanom 4:29 ho oprávnene nazval ‚prenasledovaním‘.

Podobne Ježiš upozorňoval, že niektorí ľudia budú k jeho nasledovníkom nepriateľskí. Povedal: „Ak vás svet nenávidí, viete, že mňa nenávidel skôr, ako nenávidel vás. Keby ste boli časťou sveta, svet by mal rád to, čo je jeho. Keďže však nie ste časťou sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.“ — Ján 15:18, 19.

Ako kresťan teda musíš byť pripravený znášať isté prenasledovanie. (2. Timotejovi 3:12) Dokonca aj keď si svojim vrstovníkom nepovedal ani slovo o Biblii, niektorí ťa môžu prenasledovať jednoducho preto, že dodržiavaš vysoké normy správania a nepridávaš sa k nim v ich nevhodnom správaní. (1. Petra 4:4) Ježiš však poskytuje útechu slovami: „Šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú a luhajúc hovoria proti vám všetko zlé kvôli mne.“ ​(Matúš 5:11) Môžeš byť šťastný, keď sa ti vysmievajú alebo ťa zosmiešňujú? Áno, lebo vieš, že rozradostňuješ Jehovovo srdce! (Príslovia 27:11) A tým, že sa páčiš Bohu, sa staviaš k tým, ktorí dostanú odmenu večného života! — Lukáš 10:25–28.

Našťastie je nepravdepodobné, že všetci tvoji spolužiaci — alebo väčšina z nich — budú nepriateľskí, keď ich stretneš v službe. Britské dievča menom Angela nám pripomína: „Keď stretneš spolužiaka pri dverách, často je viac vyplašený ako ty!“ V skutočnosti niektorých môže celkom zaujímať, čo im chceš povedať. V každom prípade mnohí mladí kresťania majú radosť z veľmi úspešného vydávania svedectva svojim spolužiakom. V nasledujúcom článku tohto seriálu rozoberieme niektoré spôsoby, ako to môžeš robiť aj ty.

[Obrázok na strane 21]

Mnohí mladí sa boja, že v službe narazia na spolužiakov

[Obrázok na strane 23]

Nikdy nedovoľ, aby si sa pre zosmiešňovanie hanbil za svoju vieru