Veľká artézska panva — čo je to?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

AKO letíme smerom na západ ponad roztiahnuté prsty austrálskeho veľkého pobrežného horského pásma, odkrýva sa pred nami očarujúci pohľad. Nad hlavou sa nám klenie bezoblačná obloha, ktorá siaha až po obzor. Kam až oko dovidí, rozprestiera sa rovinatá, jednotvárna krajina. Mozaika zelených polí a zlatistých saván zakrátko ustupuje vyprahnutému terénu, ktorý tvorí červenozem so škvrnami hnedej trávy.

Verte či nie, pod zemou je masa vody, ktorá je rovná dvom tretinám Stredozemného mora. Tento obrovský podzemný rezervoár je známy ako Veľká artézska panva.

Život ľudí, ktorí žijú v horúcom odľahlom vnútrozemí tejto krajiny, závisí od existencie tohto podzemného oceánu. Aby sme pochopili, prečo je tento podzemný poklad taký dôležitý a ako vznikol, potrebujeme pochopiť prírodné podmienky Austrálie.

Suchá na povrchu

Austráliu oprávnene volajú krajina spálená slnkom. Na tomto najmenšom z piatich kontinentov sveta je druhá najväčšia púšť na svete. Je tu aj jedna z najdlhších riek sveta, rieka Darling. No austrálske rieky majú málo vody. V Spojených štátoch len rieka Mississippi privádza do mora každoročne takmer o 60 percent viac vody ako všetky rieky a potoky v Austrálii dohromady. Prečo dážď túto krajinu obchádza?

Pre polohu tohto kontinentu na zemeguli — rozprestiera sa pozdĺž 30. stupňa južnej zemepisnej dĺžky — počasie tu silne ovplyvňujú oblasti vysokého tlaku vzduchu. Tieto oblasti pekného počasia sa preženú stredom krajiny s teplým vzduchom. Pri presúvaní sa cez rovinatý priestor vetry nenarážajú na žiadne vysoké horské pásma, ktoré by pritiahli vlhko zo vzduchu. Jediné výrazné pohorie lemuje východné  pobrežie tohto kontinentu. Jeho najvyšší vrchol, ktorý siaha len do výšky 2228 metrov, však nedosahuje svetový štandard. Vzdušné prúdy, ktoré prinášajú zrážky a smerujú od Tichého oceánu do vnútrozemia, narážajú na východe na tieto vrchy a zhadzujú svoj životodarný náklad pozdĺž úzkeho pobrežného pásu. Neprítomnosť vyvýšenín, vysoké priemerné teploty a poloha vrchov vytvárajú z Austrálie najsuchší kontinent na zemi — prinajmenšom na povrchu.

Zavodnená v podzemí

Pod vyprahnutým povrchom Austrálie sa nachádza 19 veľkých podzemných vodných nádrží. Najväčšia, Veľká artézska panva, leží pod jednou pätinou kontinentu. Táto nádrž má plochu 1,7 milióna štvorcových kilometrov a rozprestiera sa od okraja mysu York na severe po Eyrovo jazero na juhu Austrálie. Obsahuje asi 8700 kubických kilometrov vody, dosť na naplnenie Michiganského a Hurónskeho jazera v Severnej Amerike, aby pretekali.

Na rozdiel od Veľkých jazier v Severnej Amerike však voda vo Veľkej artézskej panve nie je priamo dostupná. Do nádrže sa dostáva vsakovaním zrážok do zeme, čím napája vodonosné  vrstvy pieskovca. Takto sa do nádrže dostanú asi 3 milióny hektolitrov vody denne. Čo sa so všetkou touto vodou deje?

Vsakovanie do obrovskej špongie

Veľká artézska panva je ako špongia, len obrovských rozmerov. Špongiovité vrstvy pieskovca s hrúbkou od sto metrov do takmer troch kilometrov sú rozložené medzi vrstvami nepriepustnej horniny. Tieto prehnuté platne sa smerom na západ skláňajú nadol a ich východný okraj preniká na povrch pozdĺž Veľkých predelových vrchov. Zrážky, ktoré vsakujú pozdĺž tohto okraja, pomaly prenikajú smerom na západ, pričom sa presunú len o päť metrov za rok.

Keď sa z horského pásma urobí vrt cez vrchnú vrstvu nepriepustnej horniny a pieskovca, gravitačné sily zadržiavanú vodu vytláčajú na povrch. Keďže táto voda vystupuje pod tlakom, volá sa to artézska studňa, čo je výraz odvodený od bývalej francúzskej provincie Artois, kde vyhĺbili prvú studňu tohto druhu. Po objavení austrálskeho artézskeho pokladu ľudia vyhĺbili do tohto odvekého zdroja podzemnej vody tisíce studní.

Vyprázdňovanie rezervoára

Na konci 19. storočia osadníci túžiaci využívať rozľahlé pláne Queenslandu a Nového Južného Walesu dychtivo čerpali zo zásob vody, ktoré považovali za neobmedzené. Do roku 1915 chrlilo asi 1500 studní vo Veľkej artézskej panve 20 miliónov hektolitrov vody denne (1000 olympijských bazénov). Tým sa rezervoár vyprázdňoval rýchlejšie, ako sa stačil napĺňať, a preto mnohé studne prestali dávať vodu.

Dnes zo 4700 navŕtaných artézskych studní len 3000 stále dáva vodu samovoľne. Veterné mlyny, ktoré pod sebou vidíme roztrúsené po tomto kraji, svojimi pumpami čerpajú na povrch vodu z tejto obrovskej špongie z ďalších 20 000 studní. Znepokojené vlády pracujú na ochrane tohto rezervoára, lebo v súčasnosti sa 95 percent všetkej artézskej vody privedenej na povrch premrhá, stráca sa vyparovaním.

Dôležitosť ochrany tohto prírodného zdroja je zrejmá, lebo podzemná voda je jediný spoľahlivý zdroj vody pre 60 percent Austrálie. Mnohé vnútrozemské mestá a priemyselné odvetvia sú úplne odkázané na túto zásobu. Ako chutí táto voda? Jason, ktorý vyrastal na jednej queenslandskej farme závislej od artézskej vody, hovorí: „Chutí trocha slano, a preto mám radšej dažďovú vodu, ak je k dispozícii; ale dobytok ju miluje.“ Chuť ovplyvňujú rozpustené minerálne látky, ktoré sa naakumulujú vo vode, keď presakuje cez vrstvy horniny. Na okraji nádrže je voda takmer bez chuti, ale v strede nádrže môže byť neznesiteľne slaná — hodí sa len na napájanie oviec a dobytka. Voda, ktorú človek nenačerpá a nepoužije, smeruje na západ do suchého vnútrozemia.

Krehký obor

Počas letu smerom k západu slnka vidíme hlboko pod sebou drobné žiarivé disky vody, roztrúsené ako gombíky na púšti. Dažďová voda sa po ceste podzemím dlhej stovky kilometrov, čo jej trvá tisícky rokov, nakoniec dostáva k juhozápadnému okraju Veľkej artézskej panvy a preniká na povrch, čím vytvára tieto prírodné vyvýšené pramene pod nami. Voda, ktorá sa vyparuje z prameňov, po sebe zanecháva nahromadené nánosy minerálov. Na týchto nánosoch sa zachytáva piesok, ktorý sem nafúka vietor, čím sa prameň pomaly vyzdvihne nad okolitý terén.

Človek ničí ešte aj tieto izolované útočištia rastlín a vtáctva. V knihe Discover Australia (Objavte Austráliu) sa uvádza: „Príchod dobytka, zajacov a nedávno aj turistov so sebou priniesol ničenie mnohých krehkých vyvýšených prameňov... Azda najväčšiu škodu spôsobuje čerpanie veľkého množstva vody zo studní pre stáda dobytka, čo značne zredukovalo prietok mnohých prameňov; v niektorých prípadoch tečú iba cícerkom.“

Tento odveký zdroj podzemnej vody je krehký obor — obrovský rozmermi, ale zraniteľný pôsobením človeka. Tak ako pri všetkých prírodných zdrojoch na svete, aj tu je potrebné ohľaduplné využívanie, aby sme ochránili obrovský podzemný kanalizačný systém, akým je Veľká artézska panva.

[Mapa na strane 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

VEĽKÁ ARTÉZSKA PANVA

[Prameň ilustrácie]

Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázok na strane 25]

Symbol vnútrozemskej Austrálie, veterný mlyn, svojou pumpou prináša púšti život

[Obrázok na strane 26]

Šesťdesiat percent Austrálie je úplne závislých od podzemnej vody, tak ako obyvatelia tejto izolovanej farmy

[Obrázok na strane 26]

V prírodných vyvýšených prameňoch buble voda stará mnoho tisícročí

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením National Parks and Wildlife South Australia

[Obrázok na strane 26]

Slané jazero na juhozápadnom okraji Veľkej artézskej panvy

[Obrázok na strane 26]

Pomalým usádzaním sa minerálnych nánosov okolo prameňov sa pramene zdvihli až o 15 metrov

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením National Parks and Wildlife South Australia