Pozorujeme svet
Pozorujeme svet
Špinavé peniaze
„Papierové peniaze sa hemžia baktériami,“ uvádzajú kanadské noviny The Globe and Mail. Nedávny výskum v Spojených štátoch ukázal, že takmer všetky bankovky, ktoré sú v obehu, sú zamorené streptokokmi, enterokokmi, pseudomonádami, ako aj inými mikróbmi. Ako uvádza The Globe, tieto mikróby „môžu byť nebezpečné pre pacientov s oslabenou imunitou, ako sú slabí starší ľudia alebo ľudia s HIV (aidsom)“. Na niektorých bankovkách sa nachádzajú ešte nebezpečnejšie baktérie. Výskumníci naznačujú, že možno nastane čas doslovného „prepierania peňazí“. V Japonsku už môžu zákazníci dostať peniaze v hotovosti z „čistých bankomatov“, ktoré „vydávajú jeny, ktoré boli zohriate na 200 °C — čo je dostatočne vysoká teplota na to, aby boli mnohé baktérie usmrtené, no aby peniaze nezhoreli“. Keď ste držali v ruke peniaze, radí The Globe, „umyte si ruky!“
Menej soli na cestách
Každú zimu vysypú na francúzskych cestách 400 000 až 1,4 milióna ton soli na odstránenie snehu a ľadu, uvádza prírodovedný časopis Terre sauvage. „Teraz sa postupne odhaľuje, aký vplyv má všetka táto soľ na životné prostredie.“ Soľ z ciest sa hromadí v pôde a môže znehodnotiť pramene pitnej vody, podzemnú vodu, jazerá a rybníky. Ničí krehké rastliny do vzdialenosti 50 metrov od zasolených ciest a spaľuje končeky koreňov stromov. Keď stromy prijmú soľ cez svoje korene, prekáža im vo fotosyntéze. Keď sú stromy vystavené opakovanému pôsobeniu soli, strácajú silu a odumierajú. Zvieratá, ktoré láka cesta, aby si lizli trochu soli, často skončia pod kolesami áut alebo uhynú, pretože naraz prijmú priveľa soli. Pri určitých podmienkach môže soľ prispievať tiež k tvorbe nebezpečnej poľadovice. Na vozovke pokrytej snehom sú zvyčajne vodiči ostražití, ale na cestách bez snehovej pokrývky mnohí riskujú, keďže si neuvedomujú, že práve tam sa môže poľadovica vytvoriť. Odborníci odporúčajú: „Soliť lepšie a soliť menej.“
Húkanie sovy prezrádza jej zdravotný stav
Keď sova lesná húka, odhaľuje pritom svoj zdravotný stav, píše časopis The Economist. „Stephen Redpath z britského Strediska pre ekológiu a hydrológiu a jeho kolegovia pozorovali 22 sov lesných v Kielderskom lese v severnom Anglicku.“ Výskumníci „prehrali záznam húkania jedného neznámeho samca a merali čas, za ktorý pozorované sovy na túto výzvu odpovedali“. Sovám s väčším počtom parazitov v krvnom obehu trvalo dlhšie, kým zahúkali naspäť, pričom tým, ktoré mali najviac parazitov, to trvalo viac ako dvakrát dlhšie ako sovám bez parazitov. Navyše, keď sovy s väčším množstvom parazitov húkali, výška ich tónu bola nižšia ako výška tónu zdravých vtákov. The Economist píše: „Sovy tým samy o sebe nepochybne veľa prezrádzajú.“
Odmena za čítanie dieťaťu
„Keď [deti] vidia, že ich matky a otcovia radi čítajú, snažia sa ich napodobňovať,“ píše poľský týždenník Przyjaciółka. V čase, keď deti čoraz viac pozerajú televíziu, ako píše tento článok, je veľmi dôležité deťom čítať, upriamovať ich pozornosť na obrázky a opisovať ich, a to dokonca aj takým malým deťom, ako sú dvojročné. Rodičia sa môžu pýtať svojho dieťaťa na to, čo práve prečítali, aby zistili, či to chápe. „A ak sa dieťa začne náhle nudiť... snažte sa oživiť čítanie živými gestami a zmenou tónu hlasu.“ Rodičia sú nabádaní, aby si všímali, čo deti zaujíma, a aby s nimi o tom hovorili. „Rozprávajte im o tom, ktoré detské knihy ste mali najradšej, a odporučte im niektoré zaujímavé tituly... Neprestávajte čítať svojim deťom ani vtedy, keď už vedia čítať samy,“ píše časopis Przyjaciółka. „Niekedy stačí prečítať iba niekoľko prvých strán na podnietenie a dieťa bude s radosťou pokračovať ďalej.“
Otupené chuťové poháriky
Podľa odhadu Hirošiho Tomitu, odborníka v ušnom, nosnom a krčnom lekárstve, každý rok stráca v Japonsku vyše 140 000 ľudí vrátane stále väčšieho množstva mladistvých schopnosť vnímať chuť. Hoci túto poruchu môžu vyvolať lieky a zdravotné problémy, ako píše správa v novinách The Daily Yomiuri, Tomita si myslí, že asi 30 percent prípadov súvisí s nízkym príjmom zinku, dôležitého stopového prvku. Článok vysvetľuje: „Zinok hrá hlavnú úlohu pri vytváraní nových
buniek chuťových pohárikov a nedostatok [zinku] vedie k postupnej strate chuti.“ K tomuto problému prispieva strava s nízkou výživnou hodnotou, upravované potraviny a nedostatočná rozmanitosť v stravovaní. Článok vysvetľuje, že „doplnky ako fosfát, ktorý sa nachádza v mnohých už hotových jedlách, odčerpávajú zásoby zinku v tele a zabraňujú jeho vstrebávaniu“. Pre tých, ktorým sa zdá jedlo bez chuti, Tomita odporúča jedlá bohaté na zinok. K nim patria ustrice, malé ryby a pečeň. Rozmanitá a zdravá strava môže obnoviť funkciu chuťových pohárikov, ale ak sa tento vážny stav nelieči viac ako 6 mesiacov, je malá pravdepodobnosť opätovného získania chuti, hovorí Tomita.V USA rastú mešity ako huby po daždi
Noviny The New York Times píšu, že vzhľadom na rozmáhajúcu sa moslimskú populáciu „vzrástol v Spojených štátoch počet mešít za 6 rokov asi o 25 percent, na viac ako 1200. John Esposito, riaditeľ Strediska pre moslimsko-kresťanské porozumenie na Georgetownskej univerzite, odhaduje stav súčasnej moslimskej populácie na „asi 4 až 6 miliónov“. Podľa nedávneho prieskumu, ktorý sponzorovali štyri americké islamské organizácie, môže byť skutočný stav omnoho vyšší. Nech je to však akokoľvek, vzhľadom na „neustálu imigráciu a pomerne veľký počet mnohočlenných moslimských rodín“ bude tento počet stále narastať, hovorí Esposito. „Za niekoľko desaťročí bude islam druhým najväčším náboženstvom v Amerike.“ Do mešít, ako píšu Times, prichádzajú „prevažne muži“. Prieskum tiež ukázal, že „medzi veriacimi je etnická rozmanitosť: jedna tretina je z južnej Ázie, 30 percent tvoria Afroameričania a 25 percent Arabi“.
Nezdravé domy
„Domy v Melbourne [Austrália] postavené za posledný rok až 20-násobne prekračujú bezpečnostný limit prchavých organických zlúčenín odporúčaný Národným ústavom zdravia a lekárskeho výskumu,“ píše časopis New Scientist. Jednou z týchto chemických látok je formaldehyd, „ktorý dráždi pokožku a môže zapríčiniť rakovinu“. Formaldehyd sa uvoľňuje do ovzdušia zo stavebných materiálov, napríklad z podlahových krytín, alebo z nábytku. Nové koberce uvoľňujú styrén, ďalšiu predpokladanú karcinogénnu látku, „zatiaľ čo z farieb a rozpúšťadiel sa uvoľňuje celá škála jedovatých zlúčenín,“ uvádza správa. „Tieto chemické látky nepredstavujú pre väčšinu ľudí vážnu zdravotnú hrozbu. Ale môžu viesť k bolestiam hlavy a môžu škodlivo vplývať na malú skupinu zvlášť citlivých jednotlivcov.“
Najväčší producent mlieka na svete
India je teraz najväčším producentom mlieka na svete, uvádzajú noviny The Hindustan Times. Správa hovorí: „Worldwatch Institute [so sídlom vo Washingtone, D. C.] zameraný na životné prostredie chváli mliečnu revolúciu v Indii. Od roku 1994 sa stalo mlieko hlavným produktom indických fariem a v roku 1997 táto krajina predbehla USA a stala sa najväčším výrobcom mlieka na svete.“ Lester Brown, predseda Worldwatch Institute, povedal: „Je pozoruhodné, že sa to dosiahlo využitím vedľajších farmárskych produktov a zvyškov z úrody namiesto kŕmenia dobytka obilninami. India dokázala zvýšiť množstvo bielkovín v strave dobytka bez toho, že by mu musela dávať obilniny, ktoré sú určené pre ľudí.“
Uľahčené míňanie
Vďaka pokrokovej technike sa pre mnohých Kanaďanov zmenilo nakupovanie na národnú zábavu, ktorej sa môžu venovať 24 hodín denne a 7 dní v týždni, uvádzajú noviny Calgary Herald. „Zákazníci môžu nakupovať nepretržite cez internet, pomocou nákupného televízneho kanálu The Shopping Channel, poštou podľa katalógov alebo priamym nákupom na kreditnú kartu.“ Karty s vysokým kreditom povzbudzujú ľudí nadmerne míňať peniaze. Niektoré kreditné karty ponúkajú dodatočné lákadlá. Larry Wood, profesor financií na Calgarskej univerzite, povedal: „Ľudia majú hotovosť, aby si mohli kúpiť nejakú vec, ale radšej si to kúpia na svoju kreditnú kartu, aby získali odmenu alebo body, a myslia si, že hotovosť použijú na vyplatenie dlhu na konci mesiaca. Potom minú hotovosť a zároveň sa aj zadlžia.“ Wood si však myslí, že tento problém siaha ešte hlbšie. Podľa neho sa zákazníci v snahe udržať si životný štandard radšej zadlžia, ako by mali obmedziť svoje výdavky. Ako vyplýva zo štatistík kanadskej prieskumnej agentúry Statistics Canada z roku 1999, dlžoby na kreditných kartách Kanaďanov presahujú celkovo 14 miliárd kanadských dolárov.