Pomoc týraným ženám

ČO MOŽNO urobiť na pomoc ženám, ktoré sú obeťami násilia? Človek musí najprv pochopiť, čím prechádzajú. Ujma, ktorú spôsobia násilníci, je často viac než len fyzická. Násilie zvyčajne sprevádzajú aj slovné vyhrážky a zastrašovanie, takže obeť získava pocit bezcennosti a beznádeje.

Pouvažujte o Roxane, ktorej príbeh opisuje úvodný článok. Jej manžel niekedy používa slová ako zbraň. „Označuje ma znevažujúcimi menami,“ zdôveruje sa Roxana. „Hovorí: ‚Ani školu si neskončila. Ako by si sa bezo mňa mohla postarať o deti? Si lenivá, neschopná matka. Myslíš si, že by ti úrady zverili deti, keby si ma opustila?‘“

Roxanin manžel si udržiava kontrolu nad manželkou tak, že prísne dohliada na financie. Nedovoľuje Roxane používať auto a cez deň jej telefonuje, aby skontroloval, čo robí. Ak pred ním vyjadrí odlišný názor, dostáva záchvaty zúrivosti. Preto sa Roxana naučila nikdy nevyjadrovať svoj názor.

Ako vidno, násilie páchané na manželkách je zložitá téma. Ak chcete pomôcť, počúvajte so súcitom. Pamätajte, že pre obeť je zvyčajne veľmi ťažké rozprávať o tom, čo sa s ňou deje. Vaším cieľom by malo byť posilniť obeť, a pritom ju nechať, aby zvládla situáciu v rámci vlastných možností.

Niektoré týrané ženy azda budú potrebovať pomoc úradov. Občas môže nejaký kritický moment — ako napríklad zásah polície — spôsobiť, že násilnícky muž si uvedomí závažnosť svojich skutkov. Žiaľ,  každý stimul na zmenu sa často vytráca, keď taká situácia pominie.

Mala by týraná žena opustiť svojho manžela? Biblia neberie manželskú odluku na ľahkú váhu. Zároveň však nezaväzuje týranú manželku, aby žila s mužom, ktorý ohrozuje jej zdravie a možno aj jej život. Kresťanský apoštol Pavol napísal: „Keby naozaj odišla, nech zostane nevydatá, alebo nech sa opäť zmieri so svojím manželom.“ ​(1. Korinťanom 7:10–16) Keďže Biblia nezakazuje odluku za extrémnych okolností, to, čo žena v tejto záležitosti urobí, je vecou jej osobného rozhodnutia. (Galaťanom 6:5) Nikto by nemal presviedčať takú vydatú ženu, aby opustila manžela, ale nikto by nemal ani nútiť týranú ženu, aby zostala s násilníckym mužom, keď je ohrozené jej zdravie, život a duchovnosť.

Existuje nádej pre násilníkov?

Násilie páchané na manželkách je bezočivé porušovanie biblických zásad. V Efezanom 4:29, 31 čítame: „Nech z vašich úst nevychádza žiadna skazená reč... Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč spolu so všetkým zlom.“

Žiaden manžel, ktorý tvrdí, že je Kristov nasledovník, nemôže v skutočnosti povedať, že miluje svoju manželku, ak ju týra. Akú cenu majú všetky jeho ostatné skutky, ak hrubo zaobchádza so svojou manželkou? „Bitkár“ nie je spôsobilý na žiadne zvláštne výsady v kresťanskom zbore. (1. Timotejovi 3:3; 1. Korinťanom 13:1–3) Skutočne, každý, kto o sebe tvrdí, že je kresťan, a opakovane a nekajúcne sa poddáva výbuchom hnevu, môže byť vylúčený z kresťanského zboru. — Galaťanom 5:19–21; 2. Jána 9, 10.

Môžu násilnícki muži zmeniť svoje správanie? Niektorí ho zmenili. Zvyčajne sa však násilník nezmení, ak (1) neuzná, že jeho správanie je nevhodné, (2) nechce zmeniť svoje správanie a (3) nevyhľadá pomoc. Jehovovi svedkovia zistili, že Biblia môže byť veľmi silným stimulom na zmenu. Mnohí záujemcovia, s ktorými študujú Bibliu, si vypestovali silnú túžbu páčiť sa Bohu. Títo noví študujúci Bibliu sa o Jehovovi Bohu učia, že „každého, kto miluje násilie, Jeho duša istotne nenávidí“. (Žalm 11:5) Samozrejme, ak má bitkár zmeniť svoje správanie, znamená to viac ako len neudrieť ženu. Zahŕňa to aj osvojiť si úplne nový postoj k manželke.

Keď muž získava poznanie o Bohu, učí sa nepovažovať manželku za slúžku, ale za „pomocníčku“, nie za podradnú, ale za ‚ctenú‘. (1. Mojžišova 2:18; 1. Petra 3:7) Učí sa súcitu a tomu, že si treba vypočuť názor manželky. (1. Mojžišova 21:12; Kazateľ 4:1) Program biblického štúdia, ktorý ponúkajú Jehovovi svedkovia, pomohol už mnohým manželským párom. V kresťanskej rodine niet miesta pre despotu, tyrana alebo surovca. — Efezanom 5:25, 28, 29.

„Božie slovo je živé a vykonáva moc.“ ​(Hebrejom 4:12) Preto múdrosť obsiahnutá v Biblii môže manželským párom pomôcť analyzovať problémy, pred ktorými stoja, a dodať im odvahu na ich zvládnutie. A nielen to, Biblia obsahuje istú a utešujúcu nádej na svet bez násilia, keď Jehovov nebeský Kráľ bude vládnuť nad celým poslušným ľudstvom. Biblia hovorí: „Oslobodí chudobného, volajúceho o pomoc, tiež strápeného a každého, kto nemá pomocníka. Z útlaku a násilia vykúpi ich duše.“ — Žalm 72:12, 14.

[Zvýraznený text na strane 12]

V kresťanskej rodine niet miesta pre despotu, tyrana alebo surovca

 [Rámček na strane 8]

Naprávanie mylných predstáv

• Týrané ženy sú zodpovedné za skutky svojich manželov.

Mnohí násilníci popierajú zodpovednosť za svoje skutky, tvrdiac, že ich manželky provokujú. Dokonca aj niektorí rodinní priatelia môžu uveriť, že s manželkou sa ťažko vychádza, preto nie div, že sa manžel sem-tam neovládne. Ale tým sa pripisuje vina obeti a ospravedlňuje sa agresor. V skutočnosti týrané manželky často vyvíjajú mimoriadne úsilie, aby upokojili manžela. Okrem toho bitie partnerky sa za žiadnych okolností nedá ospravedlniť. Kniha The Batterer—A Psychological Profile (Násilník — psychologický profil) uvádza: „Muži, ktorým súd nariadi liečbu za napádanie manželky, sú závislí od násilia. Využívajú ho na uvoľnenie hnevu a depresie, ako spôsob na získanie kontroly nad konfliktmi i nad ich riešením a na zmiernenie napätia... Často si dokonca nedokážu ani uvedomiť svoj stav, ani brať daný problém vážne.“

• Príčinou toho, že manžel bije svoju manželku, je alkohol.

Je pravda, že niektorí muži sú pod vplyvom alkoholu agresívnejší. Ale je rozumné pripisovať to na vrub alkoholu? „Násilník pripisuje vinu za svoje správanie tomu, že bol opitý, namiesto toho, aby si ju uznal,“ píše K. J. Wilsonová v knihe When Violence Begins at Home (Keď sa doma začne násilie). A pokračuje: „Zdá sa, že v našej spoločnosti je domáce násilie pochopiteľnejšie, ak ho spôsobuje človek, ktorý je opitý. Týraná žena možno nepovažuje svojho partnera za násilníckeho, skôr si o ňom myslí, že je pijan alebo alkoholik.“ K. J. Wilsonová poukazuje na to, že takéto zmýšľanie vyvoláva u ženy falošnú nádej, že „keby muž prestal piť, násilie by prestalo“.

V súčasnosti mnohí výskumníci považujú opilstvo a týranie za dva odlišné problémy. Veď väčšina mužov, ktorí majú problémy s užívaním omamných látok, nebije svoje partnerky. Autori knihy When Men Batter Women (Keď muži týrajú ženy) poznamenávajú: „Týranie v podstate pretrváva preto, že je úspešným prostriedkom na ovládanie, zastrašovanie a podriaďovanie si týranej ženy... Zneužívanie alkoholu a drog je súčasťou životného štýlu násilníka. Ale bola by chyba domnievať sa, že užívanie drog spôsobuje násilie.“

• Násilníci sú hrubí voči každému.

Násilník často dokáže byť príjemným priateľom druhých. Osvojuje si, mohli by sme to tak nazvať, „povahu Dr. Jekylla a pána Hyda“. Preto rodinní priatelia považujú rozprávanie o jeho násilí za neuveriteľné. Pravda však je, že násilník si vyberá brutalitu ako spôsob na získanie prevahy nad manželkou.

• Ženy nenamietajú proti hrubému zaobchádzaniu.

Táto predstava pravdepodobne pramení z nepochopenia beznádejnej situácie ženy, ktorá nemá kam utiecť. Týraná žena možno má priateľov, ktorí by ju vzali na týždeň či na dva k sebe, ale čo bude robiť potom? Predstava, že si má hľadať zamestnanie, platiť nájomné a pritom sa starať o deti, môže byť pre ňu desivá. A zákon môže zakazovať útek s deťmi. Niektoré ženy sa pokúsili odísť, ale muži ich vystopovali a priviedli späť, či už nasilu, alebo peknými rečami. Priatelia, ktorí tomu nerozumejú, sa môžu mylne domnievať, že takéto ženy nenamietajú proti hrubému zaobchádzaniu.