„Niekedy si myslím, že sa mi to iba sníva!“

Lourdes uprene hľadí na mesto z okna svojho bytu a prstami si zakrýva chvejúce sa pery. Je Latinskoameričankou, ktorá vyše 20 rokov trpela zaobchádzaním svojho násilníckeho manžela Alfreda. Jej manžel bol podnietený zmeniť sa. No pre Lourdes je ešte stále ťažké rozprávať o fyzickej a emocionálnej bolesti, ktorú znášala.

„Začalo sa to už dva týždne po našej svadbe,“ hovorí Lourdes tichým hlasom. „Raz mi vyrazil dva zuby. Inokedy som sa stačila zohnúť a on vrazil päsťou do skrine. Ale nadávky boleli ešte viac. Volal ma ‚zbytočný odpad‘ a zaobchádzal so mnou, akoby som nemala rozum. Chcela som odísť, ale ako sa dá s troma deťmi?“

Alfredo sa nežne dotýka jej ramena. „Som hlavný odborný lekár,“ hovorí. „Cítil som sa ponížený, keď ma predvolali na súd a dostal som ochranný príkaz. Snažil som sa zmeniť, no zakrátko som znova konal rovnako.“

Ako došlo k zmene? „Jedna pani z obchodu na rohu je Jehovovou svedkyňou,“ vysvetľuje Lourdes, teraz viditeľne uvoľnenejšia. „Ponúkla sa mi, že mi pomôže porozumieť Biblii. Dozvedela som sa, že Jehova Boh si cení ženy. Začala som chodiť na zhromaždenia Jehovových svedkov, aj keď to spočiatku privádzalo Alfreda do zúrivosti. Tráviť čas s priateľmi v sále Kráľovstva bola pre mňa nová skúsenosť. Prekvapilo ma, keď som zistila, že dokážem mať vlastné presvedčenie, voľne sa o ňom vyjadrovať a dokonca ho učiť druhých. Uvedomila som si, že si ma Boh cení. To mi dodalo odvahu.

Potom nastal zlom, na ktorý nikdy nezabudnem. Alfredo stále chodil každú nedeľu na katolícke omše a protestoval proti tomu, čo robím medzi Jehovovými svedkami. Pozrela som mu priamo do očí a pokojne, ale rozhodne som povedala: ‚Alfredo, ja si nemyslím to, čo si myslíš ty.‘ A on ma neudrel! Onedlho potom som bola pokrstená a posledných päť rokov ma už nikdy neudrel.“

No mali nastať ešte väčšie zmeny. Alfredo rozpráva: „Asi tri roky po manželkinom krste ma pozval jeden kolega, Jehovov svedok, k sebe domov a vysvetlil mi z Biblie fascinujúce veci. Začal som s ním študovať Bibliu, ale manželke som to nepovedal. Zakrátko som s Lourdes chodil na zhromaždenia. Mnohé z prednášok, ktoré som si vypočul, boli o manželstve a často ma privádzali do rozpakov.“

Na Alfreda zapôsobilo, keď videl členov zboru vrátane mužov zametať po zhromaždeniach podlahu. Keď išiel k nim na návštevu, videl, ako manželia pomáhajú svojim manželkám umývať riad. Tieto malé príhody Alfredovi ukázali, ako sa prejavuje pravá láska.

Krátko nato bol Alfredo pokrstený a dnes sa spolu s manželkou venujú službe celým časom. „Často mi pomáha po jedle odpratať zo stola a ustlať postele,“ hovorí Lourdes. „Chváli ma za varenie a umožní mi vybrať si — napríklad hudbu, ktorú chcem počúvať, alebo čo kúpime do domácnosti. To by Alfredo nikdy predtým neurobil! Nedávno mi prvý raz kúpil kyticu kvetov. Niekedy si myslím, že sa mi to iba sníva!“

 [Obrázok na strane 10]

„Uvedomila som si, že si ma Boh cení. To mi dodalo odvahu“

[Obrázok na strane 10]

Na Alfreda zapôsobilo, keď videl členov zboru vrátane mužov zametať po zhromaždeniach podlahu

[Obrázok na strane 10]

Videl, ako manželia pomáhajú svojim manželkám umývať riad

[Obrázok na strane 10]

„Nedávno mi prvý raz kúpil kyticu kvetov“