Pozorujeme svet

Dažďové pralesy

V Indii boli dažďové pralesy známe len v južnom štáte Kérala. Nedávno však environmentalista Saumyadeep Dutta objavil oblasť s dažďovým pralesom s veľkosťou 500 štvorcových kilometrov nachádzajúcu sa na rozhraní severovýchodných štátov Ásam a Arunáčalpradéš, uvádza časopis Down to Earth vychádzajúci v Naí Dillí. V tomto pralese sa nachádza široká paleta divých zvierat — „32 druhov cicavcov a 260 druhov vtákov vrátane vzácnych druhov, ako sú slon, tiger a mačka leopardovitá, šupinavec päťprstý, medveď pyskatý, jeleň sambara, gibon hulok, bažant Lophura leucomelana, zobákorožec dvojrohý a kačica pralesná“. No medzinárodný dopyt po produktoch z dažďových pralesov ohrozuje mnoho pralesov, poznamenáva časopis Down to Earth. Niektorí prírodovedci sa obávajú, že ak následkom nadmerného využívania dôjde k vyčerpaniu týchto produktov, dažďové pralesy sa nezachovajú, ale budú úplne zmenené na poľnohospodárske účely.

Rev tigra

Prečo rev tigra zdanlivo ochromí nielen iné zvieratá, ale aj niektorých ľudí? Vedci z výskumného inštitútu Fauna Communications v Severnej Karolíne v USA „potvrdili, že tiger vydáva ‚infrazvukové‘ vrčanie, ktoré je v takom hlbokom tóne, že ho ľudské ucho nezachytí,“ uvádzajú londýnske noviny The Sunday Telegraph. Ľudia zachytia zvuk s frekvenciou vyššou ako 20 hertzov (Hz), ale tiger „zmiešava infrazvukové vrčanie s frekvenciou 18 Hz alebo nižšou s revom, ktorý počujeme, a výsledkom je podľa Elizabeth von Muggenthalerovej, prezidentky tohto inštitútu, to, že ľudia môžu skutočne pociťovať rev tigra ako vnem, ktorý spôsobuje krátkodobé ochromenie,“ vysvetľujú noviny. Dokonca aj dlhoroční cvičitelia tigrov zažili tento jav na vlastnej koži.

Zjemňovanie výbušninami

Kuchári zvyčajne zmäkčujú tvrdé mäso naklepávaním pomocou tĺčika na mäso alebo pridávaním zmäkčujúcej múčky s obsahom enzýmov, ktoré mäso zjemňujú. Bádatelia v Marylande v USA sa však pokúsili zmäkčiť mäso pomocou silných tlakových vĺn, uvádza časopis New Scientist. Títo výskumníci umiestnili mäso na oceľovú platničku na dno kontajnera z umelej hmoty, ktorý naplnili vodou. Potom vnútri nádoby spustili výbuch rovnajúci sa výbuchu štvrtiny šúľka dynamitu. Správa uvádza: „Voda preniesla tlakovú vlnu cez mäso, no nešťastný kontajner sa rozletel na márne kúsky.“ Pri tomto procese mäso nielen zmäklo, ale boli tiež zničené baktérie, ako napríklad E. coli, ktoré môžu jedlo pokaziť. Randy Huffman z Amerického inštitútu pre spracovanie mäsa však poznamenáva: „Skutočným problémom bude zavedenie tohto vynálezu do každodenného života.“

Lode rozširujú choroby

Londýnske noviny The Daily Telegraph píšu: „Voda na udržiavanie stability lodí (balast) šíri choroby po celom svete a ohrozuje tým ľudí, zvieratá i rastlinný život.“ Lode používajú balast na vyrovnávanie stability a vypúšťajú ho do mora alebo do vôd v prístavoch. V Spojených štátoch výskumníci z výskumného strediska Smithsonian Environmental Research Center v Marylande zistili, že balast na zaoceánskych lodiach obsahuje veľmi veľa baktérií a vírusov. Balast všetkých 15 lodí, ktoré boli podrobené testu v Chesapeackej zátoke, obsahoval baktériu, ktorá spôsobuje choleru. V priemere jeden liter balastu obsahoval približne 830 miliónov baktérií a 7400 miliónov vírusov, čo je šesť- až osemnásobok počtu ďalších organizmov.

Príliš veľa hračiek

Londýnske noviny The Sunday Times prinášajú správu: „Deti strácajú schopnosť dobre sa hrať, pretože podľa nového výskumu dostávajú príliš veľa hračiek a hier.“ Tento výskum bol čiastočne iniciovaný znepokojením v Británii nad tým, že „rodičia namiesto času stráveného so svojimi deťmi zahŕňajú svoje ratolesti hračkami, počítačmi a televízormi, a tým nezvratne menia ich detstvo“. Po pozorovaní 3000 troj- až päťročných detí došla profesorka Kathy Sylvová z Oxfordskej univerzity k záveru: „Keď majú deti veľké množstvo hračiek, zdá sa, že dochádza k rozptyľovaniu  ich pozornosti, a keď sú rozptýlené, nevedia sa dobre učiť ani hrať.“

Zamestnanie a depresia

Londýnske noviny The Guardian uvádzajú: „V zamestnaní nekontrolovateľne vzrastá úzkosť, vyčerpanosť a depresia.“ Podľa Medzinárodnej organizácie práce pri OSN zažívajú vo Veľkej Británii až traja z 10 zamestnancov ťažkosti s duševným zdravím a v Spojených štátoch trpí silnou depresiou údajne jeden z 10. V Nemecku takmer sedem percent tých, ktorí odídu do predčasného dôchodku, odchádza pre depresiu. Vyše polovice pracovnej sily vo Fínsku trpí príznakmi, ktoré súvisia so stresom. V Poľsku vzrástla úzkosť z prudko rastúcej nezamestnanosti v roku 1999 o 50 percent a zároveň stúpa počet samovrážd. Správa prináša prognózu, že s neustálym vývojom nových technológií a so zmenami v spôsoboch riadenia pracovnej činnosti bude výrazne pribúdať aj depresia. A upozorňuje, že „do roku 2020 stres a duševné poruchy predbehnú dopravné nehody, aids a násilie ako hlavné príčiny straty pracovného času“.

Cena zločinu stúpa

Londýnske noviny The Independent prinášajú správu: „Zločinnosť v Anglicku a Walese stojí spoločnosť každoročne 60 miliárd libier.“ Toto číslo, ktoré predložilo ministerstvo vnútra ako umiernený odhad, predstavuje 6,7 percenta hrubého domáceho produktu krajiny. Vražda a zabitie sú najnákladnejšími zločinmi, pričom každý prípad stojí krajinu v priemere viac ako 1 milión libier, zatiaľ čo ďalšie vážne násilné zločiny stoja každý približne 19 000 libier. Podvody a falšovanie tvoria takmer štvrtinu celej sumy. Tieto čísla nezahŕňajú „cenu strachu zo zločinu, cenu dosahu na rodiny obetí a sumu peňazí, ktorú zaplatí vláda na preventívne opatrenia proti zločinnosti... či výšku nárokov na poistnú škodu,“ dodávajú noviny.

Burina lepšia ako pesticídy

Časopis New Scientist prináša správu, že farmári vo východnej Afrike používajú na zlepšenie úrody kukurice burinu namiesto pesticídov. Pestovatelia kukurice sa vo východnej Afrike stretávajú s dvoma nebezpečnými škodcami. Prvým z nich je parazitujúca rastlina Striga hermonthica, ktorá ročne zničí úrodu kukurice v hodnote 10 miliárd dolárov. Výskumník Ziadin Khan z Kene zistil, že táto rastlina nebude rásť, ak sa medzi rady kukurice zaseje burina nazývaná desmódium. Druhým škodcom je larva hmyzu Chilo suppressalis, ktorá už dlhší čas ničí tretinu úrody kukurice. Khan však zistil, že táto larva uprednostňuje požieranie miestnej buriny, ktorá sa nazýva perovec (Pennisetum purpureum). Farmári vysádzaním tejto trávy na svojich poliach odvádzajú pozornosť škodlivého hmyzu od kukurice. Perovec produkuje lepkavú látku, ktorá chytá a zabíja larvy. Khan hovorí: „Je to lepšie ako pesticídy a omnoho lacnejšie. A zvyšuje to tu výnos polí o 60 až 70 percent.“

Archeologický podvod

Jeden z popredných japonských archeológov, ktorého nazývali „božským kopáčom“ pre jeho zdanlivo úžasné objavy, bol nafilmovaný pri podvode. Kamera, ktorú nastražili z novín Mainichi Shimbun, zachytila tohto archeológa, ako zakopáva kamenné predmety pri archeologickom nálezisku ešte pred príchodom tímu určeného na hľadanie vykopávok. Keďže nemohol poprieť tento dôkaz, priznal, že zakopával predmety z vlastnej zbierky. Teraz sú všetky výsledky jeho 30-ročnej práce opätovne prešetrované. Z tohto dôvodu vydavatelia kníh očakávajú, že sa budú revidovať archeologické náučné diela a školské učebnice.

Detská úrazovosť

Podľa prieskumu Detského fondu OSN (UNICEF) uskutočneného v 26 krajinách sú nehody základnou príčinou úmrtia detí v najbohatších krajinách sveta. Japonské noviny Mainichi Daily News uvádzajú, že „v krajinách, v ktorých sa robil prieskum, boli zranenia príčinou takmer 40 percent úmrtí detí vo veku od 1 do 14 rokov“, čo predstavuje každý rok asi 20 000 smrteľných nehôd. Činitele, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť smrteľného úrazu u detí, zahŕňajú chudobu, výchovu dieťaťa jedným rodičom, veľké rodiny a závislosť rodičov od návykových látok. UNICEF nalieha, aby sa venovala pozornosť „osvedčeným prostriedkom, ktoré chránia ľudský život, ako sú: prilby, obmedzenie rýchlosti áut v husto obývaných oblastiach, bezpečnostné sedadlá pre deti v aute, bezpečnostné pásy, bezpečnostné uzávery na liekoch, požiarne detektory v domácnostiach a bezpečné ihriská“.