Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Leif Eriksson — objaviteľ Ameriky?

Leif Eriksson — objaviteľ Ameriky?

Leif Eriksson — objaviteľ Ameriky?

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Dánsku

KTO objavil Ameriku? Nikto to s istotou nevie. Odpoveď zväčša závisí od toho, ako definujete slová „objaviť“ a „Amerika“. Veď táto rozľahlá krajina bola obývaná mnoho storočí predtým, ako Európania vôbec zistili, že existuje. Na začiatku roku 1493 sa Krištof Kolumbus vrátil do Európy so správami o svojej prvej plavbe do Ameriky. V skutočnosti sa vylodil v Západnej Indii (oblasť v Karibskom mori). Ale Kolumbus nebol prvým Európanom, ktorý sa dostal do tohto úžasného nového sveta. Skupina plavovlasých Škandinávcov sa zjavne dostala na pevninu Severnej Ameriky 500 rokov pred ním.

Pravdepodobne aj pred tisíc rokmi bol severný Atlantik rovnako studený a nevyspytateľný ako dnes. Moreplavec sa môže nazdávať, že pozná premenlivé oceánske vetry a prúdy, ale hmla a búrka mu môžu na celé týždne zabrániť v orientácii. Podľa jednej starovekej severskej ságy sa práve to stalo v jedno leto mladému Bjarnimu Herjolfssonovi, skúsenému moreplavcovi a dobrodruhovi. Stratil orientáciu — ale zdalo sa, že našiel nový kontinent!

Bola to éra Vikingov, keď Severania rozšírili svoju nadvládu na mori a na juh do Európy. Ich úzke lode prispôsobené na plavbu po mori bolo možné vidieť kdekoľvek od nórskeho pobrežia až po pobrežie severnej Afriky a tiež na európskych riekach.

Podľa Ságy Grónčanov sa Bjarni vybral na dlhú expedíciu do Nórska. S približujúcou sa zimou roku 986 n. l. sa s plne naloženými loďami vrátil na Island. No na svoje prekvapenie zistil, že jeho otec odišiel z Islandu s konvojom lodí pod vedením Erika Červeného. Odišli sa usídliť na rozľahlej pevnine, ktorú Erik objavil západne od Islandu. Aby Erik dodal tomuto ostrovu príťažlivosť, pomenoval ho Grónsko (Zelená krajina). Mladý Bjarni odhodlane napol plachty smerom ku Grónsku. No vtedy sa zmenil vietor. Na more padla hmla. „Mnoho dní nevedeli, kam sa plavia,“ uvádza spomenutá sága.

Keď títo moreplavci napokon zbadali pevninu, nezodpovedala opisu Grónska. Pobrežie bolo plné zelene, kopcovité a zalesnené. Plavili sa pozdĺž pobrežia po ľavej strane na sever. No táto krajina ani na druhý pohľad nevyzerala ako Grónsko. O niekoľko dní však vyzerala inak — bola hornatejšia a pokrytá ľadovcami. Vtedy sa Bjarni s posádkou obrátili smerom na východ na otvorené more a nakoniec našli Grónsko a severskú kolóniu Erika Červeného.

Leif Eriksson sa vydáva na cestu

Možno takto Európania po prvý raz zazreli pevninu kontinentu, ktorý sa neskôr stal známym ako Severná Amerika — hoci na ňu nevystúpili. Správa o tom, čo Bjarni videl, vzbudila veľký záujem ostatných Severanov v Grónsku. V ich studenej krajine bolo málo stromov a ich stavby a opravy lodí a domov záviseli od naplaveného dreva alebo od drahej prepravy dreva spoza mora. Ale tu, len za vodou na západ, bola krajina s lesmi plnými nesmierneho množstva stromov!

Táto nová krajina lákala najmä mladého Leifa Erikssona, syna Erika Červeného. Leif bol opísaný ako „veľký, silný muž nápadného zjavu a múdry“. Okolo roku 1000 n. l. odkúpil Leif Eriksson Bjarniho loď a s posádkou 35 mužov vyplával hľadať pobrežia, ktoré videl Bjarni.

Tri nové krajiny

Ak sú ságy presné, Leif najprv našiel holú krajinu s vysočinou pokrytou veľkými ľadovcami. Keďže krajina vyzerala ako obyčajná plochá kamenná doska, Leif ju pomenoval Helluland — čo znamená „Krajina plochých skál“. To bol azda okamih, keď Európania prvý raz vstúpili na pevninu Severnej Ameriky. Historici sú dnes presvedčení, že Helluland je súčasný Baffinov ostrov v severovýchodnej Kanade.

Severskí objavitelia pokračovali v plavbe na juh. Natrafili na druhú krajinu, ktorá bola rovinatá a zalesnená a jej pobrežie bolo pokryté bielym pieskom. Leif ju nazval Markland, čo znamená „Krajina lesov“; dnes je zvyčajne stotožňovaná s Labradorom. Zakrátko objavili tretiu, ešte sľubnejšiu krajinu.

Sága pokračuje: „Vyplávali na more a pri severovýchodnom vetre strávili na mori dva dni, až opäť uvideli zem.“ Táto nová krajina bola pre nich natoľko príjemná, že sa rozhodli postaviť tu domy a prezimovať. V zime „teplota nikdy neklesla pod bod mrazu a tráva len trocha zvädla“. Neskôr jeden z mužov našiel dokonca hrozno a vinič, preto Leif Eriksson nazval túto krajinu Vinland, čo môže znamenať „Krajina vína“. Nasledujúcu jar sa títo muži plavili späť do Grónska s loďami naloženými plodmi Vinlandu.

Dnešní učenci by veľmi radi vedeli, kde sa rozprestieral Vinland so svojimi zelenými lúkami a hroznom, no jeho presná poloha zostáva neznáma. Niektorí výskumníci zistili, že topografické črty Newfoundlandu zodpovedajú opisu starovekých ság. Vykopávky v jednej lokalite Newfoundlandu ukazujú, že Severania boli na tomto ostrove. Ale iní vedci si myslia, že Vinland musel byť ďalej na juh a že nálezisko na Newfoundlande slúžilo Severanom ako základný tábor alebo vstupná brána do južnejšie položeného Vinlandu. *

Aký dôkaz?

Nikto skutočne nevie, ako zlúčiť podrobnosti z tejto ságy Severanov s dnešnou geografiou. Neúplné a nejasné podrobnosti v ságach už dlho fascinujú historikov. No najhmatateľnejším dôkazom prítomnosti Severanov v Amerike pred Kolumbom je nálezisko objavené v 60. až 70. rokoch 20. storočia na Newfoundlande pri dedine L’Anse aux Meadows. V tejto lokalite sa nachádzajú zrúcaniny domov, ktoré nesporne postavili Severania, ako aj železná piecka a ďalšie predmety, ktoré sa datujú do obdobia Leifa Erikssona. Jeden dánsky bádateľ pracujúci v južnom Newfoundlande nedávno našiel starostlivo opracované kamenné závažie, ktoré sa pravdepodobne používalo na vikinských lodiach.

Plavby Severanov k novým krajinám na ďalekom západe sa neudržali v tajnosti. Leif Eriksson cestoval do Nórska, aby o tom, čo videl, informoval nórskeho kráľa. Keď Adam Brémsky, nemecký dejepisec a riaditeľ katedrálnej školy, cestoval okolo roku 1070 do Dánska, aby sa dozvedel o krajinách na severe, dánsky kráľ Sven mu porozprával o Vinlande s vynikajúcim vínom. Táto drobnosť ľudovej tradície sa dostala do kroniky Adama Brémskeho. Tak sa mnohí vzdelaní ľudia v Európe dozvedeli o západných krajinách, ktoré navštívili Severania. Navyše staroveké islandské letopisy z 12. a 14. storočia sa zmieňujú o niektorých neskorších plavbách Severanov do Marklandu a Vinlandu západne od Grónska.

Aj Krištof Kolumbus mohol vedieť o plavbách do Vinlandu, ktoré sa uskutočnili asi 500 rokov pred jeho dobou. Podľa jednej knihy o Vinlande existujú náznaky, že Kolumbus pred svojou slávnou plavbou v rokoch 1492 až 1493 cestoval na Island, aby tu preskúmal záznamy.

Čo sa stalo so Severanmi?

Neexistuje žiaden záznam o trvalom usídlení Severanov v Amerike. Možno sa tu pokúšali usadiť, ale podarilo sa im to len nakrátko, lebo podmienky boli tvrdé a domorodí Američania — ktorých Vikingovia nazývali Skraelingovia — neboli na votrelcov ani zďaleka slabí. Potomkovia Erika Červeného a jeho syna Leifa Erikssona prežívali v Grónsku ťažké časy. Podnebie bolo stále drsnejšie a zásoby skromnejšie. Zdá sa, že po štyroch alebo piatich storočiach sa Severania z Grónska úplne vytratili. Posledný písomný záznam o Severanoch v Grónsku súvisí so svadbou usporiadanou v jednom grónskom kostole v roku 1408. Istá nemecká obchodná loď našla po vyše sto rokoch túto grónsku kolóniu úplne opustenú okrem jedného nepochovaného tela — tela muža, ktorý mal ešte stále pri sebe nôž. Potom už niet zmienky o Severanoch v Grónsku. Až v 18. storočí začali prichádzať nórski a dánski usadlíci, aby tu vytvorili trvalú kolóniu.

No práve z Grónska vyplávali nebojácni severskí moreplavci smerom k novému svetu. Človek si môže predstaviť týchto odvážnych námorníkov, ako vedú svoje lode so štvorcovými plachtami do neznámych vôd, až kým v úžase nehľadia na neznáme pobrežie na horizonte — netušiac, že o päť storočí bude Krištof Kolumbus oslavovaný ako objaviteľ tohto Nového sveta.

[Poznámka pod čiarou]

^ 15. ods. Pozri článok „Kde je legendárny Vinland?“ v Prebuďte sa! z 8. júla 1999.

[Rámček/obrázok na strane 20]

AKO VIKINGOVIA NAVIGOVALI LODE?

Severskí Vikingovia nemali kompasy. Ako sa teda stali takými vynikajúcimi moreplavcami? Keď sa neplavili po šírom mori, plavili sa v blízkosti pobrežia. Keď to bolo možné, úžinu prechádzali v bode, kde bolo možné vidieť pevninu z oboch strán. Okrem toho vedeli sa riadiť slnkom a hviezdami. Napríklad používali jednoduchý systém na určovanie zemepisnej šírky pomocou číselnej tabuľky na každý týždeň roka a pomocou meracej palice na zisťovanie výšky poludňajšieho slnka nad horizontom. Keďže nemali systém na určovanie zemepisnej dĺžky, na otvorenom mori uprednostňovali plavbu smerom presne na východ alebo na západ, riadiac sa vybranou zemepisnou šírkou.

Ak sa napríklad chceli dostať z Grónska na určité miesto na vinlandskom pobreží, mohli sa plaviť z Grónska na juh, až kým nenašli správnu zemepisnú šírku, a potom sa otočiť presne na západ a nájsť želaný prístav. Vikinským posádkam pomáhalo aj pozorovanie vtákov na otvorenom mori. Boli odborníci v odhade toho, kde je pevnina — a aká je to pevnina —, pozorovaním letu vtákov. Niekedy si so sebou brali krkavce, ktoré keď ich vypustili, vzlietli a leteli smerom k najbližšiemu pobrežiu. Vikinské posádky takto vedeli, kde hľadať najbližšiu pevninu.

Ďalšou pomôckou bolo meranie hĺbky vody. Vikinský moreplavec hodil do vody šnúru s pripevneným oloveným závažím. Tá slúžila dvom účelom. Po prvé, umožňovala mu zistiť hĺbku vody. Keď sa závažie dotklo dna, námorník vyťahoval šnúru a roztiahnutými rukami meral jej dĺžku. Do dnešného dňa merajú námorníci hĺbku vody v „siahach“ s dĺžkou 1,8 metra, čo je termín odvodený od slova starých Severanov s významom „roztiahnuté ruky“. Ale olovené závažie malo aj druhý účel. Často do jeho dna urobili dieru, ktorú naplnili lojom. Tak si ním vytiahli aj vzorku z morského dna. Moreplavec potom preskúmal zloženie vzorky a pozrel sa do námornej mapy, na ktorej boli opisy zloženia morského dna v rôznych lokalitách. Hoci boli tieto nástroje jednoduché, Vikingovia sa stali vynikajúcimi moreplavcami.

[Prameň ilustrácie]

Fotografia: Stofnun Arna Magnússonar, Island

[Mapa na strane 18]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

NOVÉ ŠKÓTSKO

Plavba Bjarniho Herjolfssona z Islandu okolo roku 986 n. l.

NEWFOUNDLAND

LABRADOR

BAFFINOV OSTROV

GRÓNSKO

Plavba Leifa Erikssona z Grónska okolo roku 1000 n. l.

GRÓNSKO

BAFFINOV OSTROV

LABRADOR

NEWFOUNDLAND

[Prameň ilustrácie]

Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázok na strane 18]

Vľavo: rekonštrukcia domu Erika Červeného v Grónsku

[Obrázok na strane 18]

Presná kópia vikinskej lode v skutočnej veľkosti plaviaca sa trasou Leifa Erikssona

[Prameň ilustrácií]

Fotografie vikinských lodí na strane 2 a 18: Narsaq Foto, Grónsko

[Obrázok na strane 21]

Socha Leifa Erikssona na Islande

[Obrázok na strane 21]

L’Anse aux Meadows na Newfoundlande

[Prameň ilustrácie]

Parks Canada

[Prameň ilustrácie na strane 20]

Exponáty z expozície Museum of National Antiquities, Štokholm (Švédsko)