Schvaľoval Boh obchodovanie s otrokmi?
Čo o tom hovorí Biblia?
Schvaľoval Boh obchodovanie s otrokmi?
TMAVÉ spotené telá, takmer napoly zohnuté pod ťarchou ohromných balov bavlny, s námahou kráčajú po lodných mostíkoch. Bezcitní dozorcovia ich poháňajú do práce koženými bičmi. Deti kričia, pretože ich násilím berú z rúk plačúcich matiek a potom predávajú na dražbe kupcovi, ktorý ponúkol najvyššiu cenu. Takéto desivé až brutálne scény vám možno prídu na myseľ, keď uvažujete o otroctve.
Iróniou je však všeobecne rozšírený názor, že mnohí obchodníci s otrokmi a majitelia otrokov boli hlboko veriaci ľudia. Historik James Walvin napísal: „Stovky takýchto mužov, Európanov i Američanov, sa modlilo k Pánovi o jeho požehnanie, pričom vzdávali vďaky za výnosný a bezpečný obchod v Afrike, keď napli plachty na svojich lodiach s otrokmi a zamierili do Nového sveta.“
Niektorí ľudia dokonca tvrdili, že Boh schvaľuje obchodovanie s otrokmi. Napríklad v roku 1842 Alexander McCaine v prejave na verejnom zasadaní metodistickej protestantskej cirkvi vyhlásil, že otrokárske zriadenie „ustanovil sám Boh“. Mal McCaine pravdu? Schvaľoval Boh únosy detí a znásilňovanie dievčat, násilné rozdeľovanie rodín a kruté zaobchádzanie, ktoré bolo súčasťou obchodovania s otrokmi v čase, keď žil McCaine? A čo milióny tých ľudí, ktorí sú dnes nútení žiť a pracovať ako otroci v neznesiteľných podmienkach? Schvaľuje Boh takéto neľudské zaobchádzanie?
Otroctvo a Izraeliti
Biblia vyhlasuje, že „človek panoval nad človekom na jeho škodu“. (Kazateľ 8:9) To je možné vidieť v utláčajúcich formách otroctva, ktoré zaviedli ľudia. Jehova Boh nie je ľahostajný k utrpeniu, ktoré spôsobuje otroctvo.
Pouvažujme napríklad nad situáciou, do ktorej sa dostali Izraeliti. Biblia nám hovorí, že Egypťania „[im] strpčovali... život tvrdým otroctvom pri hlinenej malte a tehlách a každým druhom otroctva na poli, áno, každým druhom ich otroctva, v ktorom ich tyransky používali ako otrokov“. Izraeliti „ďalej vzdychali pre otroctvo a kričali a žalovali sa, a ich volanie o pomoc kvôli otroctvu vystupovalo k pravému Bohu“. Bol Jehova ľahostajný k ich nepríjemnej situácii? Nie, práve naopak, „Boh počul ich stonanie 2. Mojžišova 1:14; 2:23, 24; 6:6–8.
a Boh si spomenul na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakobom“. Navyše Jehova povedal svojmu ľudu: „Istotne vás vyvediem spod bremien Egypťanov a oslobodím vás z ich otroctva.“ —Je zrejmé, že Jehova neschvaľuje ‚panovanie človeka nad človekom‘ prostredníctvom bezohľadného zotročovania. Ale či nedovolil Boh neskôr otroctvo vo svojom ľude? Áno, dovolil. Otroctvo, ktoré existovalo v Izraeli, bolo však odlišné od utláčajúcich foriem otroctva, ktoré jestvovali počas dejín.
Boží Zákon stanovoval, že únos a predaj človeka má byť potrestaný smrťou. Navyše Jehova dal pokyny na ochranu otrokov. Napríklad otrok, ktorého jeho majiteľ zmrzačil, bol prepustený na slobodu. Ak nejaký otrok zomrel následkom toho, že ho jeho pán zbil, pán mohol byť potrestaný smrťou. Zajaté ženy sa mohli stať otrokyňami alebo aj manželkami, no nemali byť zneužité len na sexuálne uspokojenie. Táto podstata Zákona mala viesť úprimných Izraelitov k tomu, aby sa správali k otrokom úctivo a láskavo, ako keby to boli najatí robotníci. — 2. Mojžišova 20:10; 21:12, 16, 26, 27; 3. Mojžišova 22:10, 11; 5. Mojžišova 21:10–14.
Niektorí Židia sa stali dobrovoľne otrokmi iných Židov, aby tak splatili dlh. Tento zvyk ochraňoval ľudí pred hladovaním a mnohým pomáhal, aby sa dostali z chudoby. Navyše pri istom dôležitom časovom míľniku v židovskom kalendári mali byť otroci prepustení na slobodu, ak si to priali. * (2. Mojžišova 21:2; 3. Mojžišova 25:10; 5. Mojžišova 15:12) Keď židovský učenec Moses Mielziner komentoval zákony týkajúce sa otroctva, uviedol, že „otrok sa nikdy nemusel usilovať o to, aby bol človekom, bol považovaný za osobu, ktorá má určité prirodzené ľudské práva, do ktorých nemal právo zasahovať dokonca ani majiteľ“. Aký ostrý protiklad k vykorisťovateľskému otrokárskemu zriadeniu, ktoré poškvrnilo kroniky dejín!
Otroctvo a kresťania
Otroctvo bolo súčasťou ekonomického systému Rímskej ríše, v ktorej žili aj raní kresťania. Teda niektorí kresťania boli otrokmi a iní vlastnili otrokov. (1. Korinťanom 7:21, 22) Ale znamenalo to, že nasledovníci Ježiša boli násilníckymi vlastníkmi otrokov? Sotva! Bez ohľadu na to, čo dovoľovalo rímske právo, si môžeme byť istí, že kresťania nezaobchádzali zle s tými, nad ktorými mali autoritu. Apoštol Pavol dokonca povzbudzoval Filémona, aby zaobchádzal so svojím otrokom Onezimom, ktorý sa stal kresťanom, ako s ‚bratom‘. * — Filémonovi 10–17.
V Biblii nie je žiaden náznak toho, že by zotročovanie ľudí inými ľuďmi bolo súčasťou Božieho pôvodného predsavzatia s ľudstvom. Navyše, žiadne biblické proroctvá sa nezmieňujú o tom, že by ľudia v Božom novom svete mali vlastniť iných ľudí ako otrokov. Naopak, v prichádzajúcom raji budú spravodliví „sedieť každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nikto nespôsobí, aby sa chveli“. — Micheáš 4:4.
Je zrejmé, že Biblia neschvaľuje žiadne zlé zaobchádzanie s inými ľuďmi. Skôr naopak, povzbudzuje k prejavovaniu úcty a jednoty medzi ľuďmi. (Skutky 10:34, 35) Nabáda ľudí, aby zaobchádzali s druhými tak, ako chcú, aby ľudia zaobchádzali s nimi. (Lukáš 6:31) Ba čo viac, Biblia povzbudzuje kresťanov, aby pokorne považovali ostatných za vyšších od seba, bez ohľadu na ich postavenie v spoločnosti. (Filipanom 2:3) Tieto zásady sú absolútne nezlučiteľné s bezohľadnými formami otroctva, ktoré praktizovali mnohé národy najmä v minulých storočiach.
[Poznámky pod čiarou]
^ 11. ods. Skutočnosť, že v Izraeli bolo zavedené opatrenie, ktoré umožňovalo niektorým zostať u svojho pána, jasne naznačuje, že tam nebolo bezohľadné otrokárske zriadenie.
^ 13. ods. Podobne i dnes sú niektorí kresťania zamestnávateľmi, kým iní sú zamestnancami. Práve tak ako by kresťanský zamestnávateľ nezaobchádzal zle s tými, ktorí pre neho pracujú, aj v prvom storočí nasledovníci Ježiša zaobchádzali so sluhami podľa kresťanských zásad. — Matúš 7:12.