Pozorujeme svet
Pozorujeme svet
Myseľ ovplyvňuje srdce
Duševný stres zväčšuje riziko druhého srdcového infarktu, poznamenáva Tufts University Health & Nutrition Letter, no „pribúdajú dôkazy, že myseľ tiež zohráva úlohu pri rozvoji srdcových ochorení“. Nedávne štúdie ukázali, že „u hnevlivých ľudí je oproti iným takmer trojnásobne väčšie riziko srdcového infarktu alebo úmrtia na srdcovú chorobu“ a „zdá sa, že následky nenávisti sa v živote prejavia pomerne skoro“. Stres poškodzuje srdcový sval a krvné cievy, ktoré obklopujú a vyživujú srdce. Depresia môže zvýšiť riziko srdcového infarktu alebo iných srdcových ochorení o vyše 70 percent. Ale výskumníci hovoria, že keď má človek dostatok spoločenskej podpory — rodinu a priateľov —,účinky depresie sa môžu znížiť.
Sporná voľba
V septembri roku 2000 sa pápež Ján Pavol II. zaoberal vyhlásením Pia IX. (pápež, 1846 – 1878) za blahoslaveného. V katolíckom denníku La Croix sa francúzsky historik René Rémond zmienil o tom, že Pius IX. urobil „rozhodnutia, ktoré šokovali evanjelizačné zmýšľanie — ako napríklad povolenie na popravu talianskych vlastencov odsúdených na smrť za to, že spochybňovali jeho autoritu ako hlavy štátu“. Noviny Le Monde ho nazvali „posledným európskym absolutistickým panovníkom“ a poznamenali, že tento pápež-kráľ bol známy neznášanlivosťou a hlavne bojom proti „slobode svedomia, ľudským právam a zrovnoprávneniu Židov“. Noviny dodávajú, že Pius IX. „odsúdil demokraciu, slobodu náboženstva a oddelenie cirkvi od štátu“, ako aj „slobodu tlače, myslenia a zhromažďovania“. Bol to pápež Pius IX., ktorý v roku 1869 zvolal prvý vatikánsky koncil, kde bola prijatá dogma o pápežskej neomylnosti v otázkach viery a morálky.
Usilovní kopáči
Čílski farmári musia zápasiť s ‚coruro‘ (Spalacopus cyanus), malým čiernym a chlpatým hlodavcom, ktorý v ornici vyrýva tunely dlhé až 600 metrov. Nedávno boli urobené dôkladné štúdie o ich značne rozvetvenom tunelovom systéme. Dvaja zoológovia, jedna pracovníčka z Essenskej univerzity z Nemecka a jej čílsky kolega, kompletne odkryli domov jednej kolónie 26 živočíchov. V zásobárňach potravy našli 5000 rastlinných hľúz uschovaných na obdobie sucha. V tunelovom systéme boli tiež komory s pelechmi vystlané trávou a plastikovými taškami. A hoci títo malí čierni chasníci so svojimi nápadnými hryzákmi môžu na pohľad pôsobiť rozkošne a pôsobivo, farmári ich považujú za pliagu. Dobytok si často zlomí nohu, keď stúpi na podzemný tunel a ten sa prepadne.
Úžasná burina — púpava
Na púpavu „všade nadávajú správcovia golfových areálov a úzkostliví vlastníci trávnikov ako na verejného nepriateľa číslo jeden“ a ako na „burinu, ktorá sa nedá odstrániť,“ konštatujú noviny The News vychádzajúce v hlavnom meste Mexika. No púpava „je jedna z najzdravších rastlín na svete“ a môže veľmi prispieť k vášmu zdraviu a obohatiť váš jedálny lístok. Púpava je bohatá na vitamín A a draslík a je výživnejšia ako brokolica či špenát. Všetky jej časti sú užitočné. Mladé listy sa môžu použiť ako zelenina do šalátov alebo na prípravu takmer každého jedla, do ktorého sa dáva špenát; sušené opražené korene sú vhodné na prípravu nápoja podobného káve a z kvetov sa dá urobiť víno. V minulosti sa púpava používala na posilnenie a prečistenie pečene, na prečistenie krvi a podporu jej obnovovania sa a ako mierne diuretikum. Púpava je „jednou zo šiestich popredných bylín v čínskej lekárničke,“ vyhlasujú The News. A ľudia, ktorí majú trávnik alebo prístup na pastvinu, majú púpavu zadarmo.
Andy sa topia
Za posledných 67 rokov ustúpili niektoré ľadovce v Andách v Peru o 850 až 1500 metrov, uvádzajú limské noviny El Comercio. Podľa štúdií francúzskeho odborníka na ľadovce Antoina Erouta vytvorila voda z roztopeného ľadu len za asi 20 rokov viac ako 70 nových jazier — a viaceré z nich pravdepodobne pretečú cez svoje prirodzené bariéry a prelomia
ich. Úbytok ľadovca a snehu znamená redukciu sladkej vody, ktorú využívajú poľnohospodári, zavlažovacie systémy a vodné elektrárne. Tieto vodné zásoby sú tiež hlavným zdrojom pitnej vody pre tri latinskoamerické hlavné mestá: Limu v Peru, Quito v Ekvádore a La Paz v Bolívii. „Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by zmizli tieto snehové a ľadové zásoby?“ pýtajú sa noviny El Comercio. Erout upozorňuje, že medzi hlavnými príčinami tohto problému sú aj klimatické zmeny spojené s javom El Niño.„Syndróm náhleho zbohatnutia“
„Počet milionárov v Spojených štátoch amerických a Kanade vzrástol od roku 1997 o takmer 40 % na 2,5 milióna,“ píšu kanadské noviny National Post. Noviny tiež uvádzajú, že súčasný technicky vyspelý svet umožňuje mnohým mladým, aby sa stali veľmi bohatými. Podľa psychológa Dr. Stephena Goldbarta sa však niektorí nedokážu vyrovnať s náhlym bohatstvom. „Môže to zruinovať ich život, rozbiť ich rodinu a viesť ich cestou zničujúceho správania. Peniaze neprinášajú vždy pokoj a pocit naplnenia,“ povedal Goldbart. Podľa niektorých psychológov technicky vyspelý svet vytvoril „novú chorobu —syndróm náhleho zbohatnutia“, ktorý sa prejavuje ťažkými depresiami, panickými záchvatmi a nespavosťou. Ako uviedli noviny Post: „Niektorí zbohatlíci sa cítia vinní, pretože vlastnia veľmi veľa peňazí, a myslia si, že ich vlastnia neoprávnene alebo že si ich nezaslúžia.“ Iní sa stávajú paranoickými a boja sa, že budú využívaní. Dr. Goldbart odporúča, aby sa títo nešťastní zbohatlíci zapojili do spoločnosti a nevypisovali iba šeky na charitatívne účely.
Nadmerné užívanie antibiotík
„Opakované varovania zdravotníkov pred nadmerným užívaním antibiotík sú hádzaním hrachu na stenu,“ poznamenáva časopis New Scientist. „Jeden prieskum medzi 10 000 ľuďmi uskutočnený v deviatich štátoch USA odhalil, že 32 percent stále verí tomu, že antibiotiká môžu vyliečiť nádchu, 27 percent si myslí, že užívaním antibiotík počas prechladnutia sa zabráni vážnejším ochoreniam, a 48 percent očakáva pri nádche od lekára predpis na antibiotiká.“ Antibiotiká však nie sú účinné proti vírusovým ochoreniam, ako je napríklad nádcha. Účinkujú iba proti infekciám bakteriálneho pôvodu. Nadmerné užívanie antibiotík sa považuje za jednu z hlavných príčin ochorení, ktoré sú rezistentné voči liekom. Brian Spratt z Oxfordskej univerzity hovorí: „Musíme nájsť účinnejší spôsob, ako to povedať jasnejšie.“
Mimoriadne odolný hmyz
„Jeden z prvých zverejnených obrázkov istého vzácneho a ťažko dolapiteľného chrobáka (Grylloblatta campodeiformis), ktorý obýva pohorie Rocky Mountains a časti Ruska, sa objaví v novom vydaní knihy Handbook of Insects (Príručka hmyzu),“ uvádzajú londýnske noviny The Sunday Telegraph. Tento severský druh hmyzu prežíva vo vysokých výškach tak, že sa živí mŕtvou korisťou alebo časťami tiel hmyzu, ktoré privial vietor. Chrobák je žltohnedý a žltý, s dlhými tykadlami, ale nemá krídla. Mladý chrobák sa trocha podobá na nedospelého ucholaka. Je dlhý až 3 centimetre a je zaradený k druhu hmyzu, ktorý bol objavený pred necelými sto rokmi. „Je tak dobre prispôsobený mrazivému prostrediu, že keď ho človek zoberie do dlane, zomrie na infarkt,“ vysvetľujú noviny. Dr. George McGavin z Oxfordského univerzitného múzea prírodnej histórie, autor tejto príručky, vyhlásil, že dodnes bola identifikovaná sotva jedna pätina hmyzu na celom svete.
Prečo sa kofeín nachádza v nealkoholických nápojoch?
„Keďže kofeín nezlepšuje chuť nealkoholických nápojov, načo je dobrý?“ pýta sa časopis New Scientist. „Vedci na Univerzite Johnsa Hopkinsa v Baltimore zistili, že iba 2 z 25 dospelých, ktorí pijú kolu, dokážu rozlíšiť chuť kofeínových nápojov od chuti nápojov bez kofeínu.“ A predsa 70 percent z 15 miliárd plechoviek nealkoholických nápojov, ktoré vypili Američania za rok 1998, obsahovalo kofeín. V skorších štúdiách zistil psychofarmakológ Roland Griffiths s kolegami „stopy po abstinenčných príznakoch u detí, ktoré nedostali svoju zvyčajnú dávku nealkoholických nápojov s obsahom kofeínu“. Griffiths tvrdí: „Dodávajú mierne návykovú drogu, ktorá určite prispieva k skutočnosti, že ľudia pijú oveľa viac nealkoholických nápojov s kofeínom ako bez neho.“