Yellowstone — križovatka vody, skál a ohňa

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Spojených štátoch

Keď máme hovoriť o superlatívoch — o najstaršom národnom parku na svete, o najznámejších a najvyšších gejzíroch sveta a o najväčšom horskom jazere Severnej Ameriky —, potom musíme hovoriť o Yellowstone.

PLNÍ očakávania sme sa s manželkou viezli k severnému vstupu do Yellowstonského národného parku v americkom štáte Wyoming. Už od detstva v nás vzbudzoval zvedavosť názov Old Faithful i slová ako „gejzír“ a „horúci prameň“. Budú naše očakávania naplnené?

Pri hlavnom vchode do parku sme uvideli mohutný kamenný oblúk. Navrchu bol nápis: „Na úžitok a potešenie ľudu.“ Yellowstone bol otvorený v roku 1872 ako prvý národný park na svete.

Začali sme od Mamutích horúcich prameňov, ktoré sa nachádzajú tesne pri hranici so štátom Montana. Viditeľne sa tu prejavovala horúčava vychádzajúca zo zeme. V kalužiach a priehlbinách vrela a bublala voda. Z puklín vystupovali oblaky pary. Terasy z ružového nerastu, ktorý sa nazýva travertín, pripomínali roztečený vosk zo sviečky.

Čo vrie pod Yellowstonom?

V Yellowstone sa vyskytuje až 10 000 geotermálnych javov. Tunajšie vysokohorské pásmo, ktoré je súčasťou Skalnatých vrchov, vytvára kontinentálne rozvodie. * Voda tu tečie na západ i na východ, ale vsakuje tiež do zeme. Dozvedeli sme sa, že práve s touto presakujúcou vodou robí Yellowstone svoje divy. Kedysi túto oblasť zničili veľké sopečné erupcie. Pred tisícročiami vytvorila jedna taká erupcia obrovskú kalderu (kráter), ktorá má rozmery 75 kilometrov krát 45 kilometrov. Magma, čiže roztavená hornina, ktorá je stále ukrytá pod povrchom, vyvoláva vrenie v Yellowstone.

Výstavky v parku vysvetľujú, že povrchová voda vniká do pórovitých skál a tam si hľadá cestičky smerom nadol, až kým nedosiahne vrstvu extrémne horúcich hornín tesne nad magmou. Tu vysoká teplota vracia vodu späť nahor. Tam, kde voda nájde otvor, vzniká horúci prameň. Keď prúd horúcej vody smerujúci nahor obmedzujú prekážky v skale, vzniká tlak a vytvára sa gejzír. Na iných miestach uniká vlhkosť vo forme pary. Tieto žriedla sa nazývajú fumaroly. Bahenné jamy bublajú tam, kde kyslé plyny a voda rozkladajú pôdu na bahno a hlinu.

Old Faithful

Keď sme videli všetku tú geotermálnu aktivitu okolo Mamutích horúcich prameňov, mysleli sme si, že sme v blízkosti najznámejšieho gejzíru — Old Faithful („starý verný“). No keď sme sa pozreli do našej turistickej mapy, zistili sme, že Old Faithful je 80 kilometrov na juh. Yellowstone je oveľa väčší, ako sme si mysleli; zaberá plochu 900 000 hektárov.

Za naším cieľom, gejzírom Old Faithful, sme sa vybrali cestou, ktorá sa kľukatí západnou časťou parku; vedie turistov popri piatich gejzírových údoliach. Onedlho sme už pach síry a pohľad na unikajúcu vlhkosť považovali za niečo normálne.

Tak ako milióny ľudí, ktorí navštívili Old Faithful pred nami, aj my sme chceli vedieť, kedy gejzír vystrekne vodu. Vždy sme si mysleli, že gejzír vystrekuje vodu s absolútnou pravidelnosťou — každých 57 minút. Ale keď sme sa rozhliadli po okolí, uvideli sme nápis, ktorý  oznamoval, že ďalšia erupcia gejzíru sa predpokladá o 12.47. To bolo o viac ako hodinu a tento čas bol len predpoklad! Opýtali sme sa na to Ricka, jedného zo správcov parku.

„Absolútna pravidelnosť gejzíru Old Faithful je len mýtus,“ povedal. „Čas medzi erupciami bol vždy rôzny a v priebehu rokov sa predlžoval následkom zemetrasení i preto, lebo vandali hádzali do hrdla gejzíru predmety. Dnes je priemerný interval okolo 80 minút. Naši pracovníci vedia predvídať vždy iba jednu erupciu.“

Na hodinách bolo 12.30. Vybrali sme sa ku gejzíru, aby sme si pozreli jeho ďalšie predpokladané predstavenie. Stovky ľudí už sedeli v časti pre pozorovateľov alebo práve prichádzali. Old Faithful nás nechal čakať desať minút. Ale keď vytryskol, bol to pohľad, ktorého krásu nemôže zachytiť žiadna fotografia. Gejzír si najprv niekoľkokrát prerušovane „odkašľal“ a potom vystrekol vodu v plnej sile. Všetci tlieskali. Erupcia trvala asi tri minúty a na naše potešenie bol gejzír výnimočne vysoký. Voda a vodná triešť stúpali a padali v rôznych vrcholoch, ktoré boli vysoké od 37 do 46 metrov. Vodnú spŕšku presvetlili slnečné lúče a padajúca voda vytvárala meniace sa vzory.

Keď bolo po erupcii, išli sme do vestibulu neďalekého hotela. Old Faithful však nedal na seba zabudnúť. Po zvyšok dňa vždy, keď sa priblížil jeho predpokladaný čas, všetci hostia prerušili svoju činnosť a vyšli von pozrieť sa. Videli sme niekoľko erupcií výnimočnej dĺžky, výšky a krásy, najmä vtedy, keď tancujúca voda vytvárala siluety v zapadajúcom slnku. Zistili sme, že tento starý gejzír je naozaj verný.

„Na našej planéte je menej ako 500 gejzírov a asi 300 z nich je v Yellowstone,“ povedal nám Rick, správca parku. „A 160 z nich je v tomto jednom malom údolí Upper Geyser Basin, ktoré je len 2 kilometre dlhé. Iné gejzíry vznikajú a zanikajú — sú aktívne alebo nečinné —, ale Old Faithful je stále tu.“ Sused gejzíru Old Faithful, ktorý sa volá Grand („veľkolepý“), vystrekuje  vodu až do výšky 60 metrov. Gejzír Steamboat („parník“) môže striekať do výšky takmer 120 metrov, čiže trikrát vyššie ako Old Faithful — ale býva celé roky nečinný. V údolí Norris je gejzír Echinus („ježovka“), ktorý svojich obdivovateľov občas postrieka teplou vodou.

Utiecť bizónovi

Na druhý deň ráno sme si pozerali brožúru pre turistov. Písalo sa v nej: „Pod tenkým, krehkým povrchom je horúca voda; teplota jazierok dosahuje bod varu alebo ešte viac. Každý rok utrpia návštevníci, ktorí v termálnych oblastiach zídu z vyznačených trás, vážne popáleniny a niektorí ľudia v horúcej vode zomreli.“ Iná brožúra uviedla: „Upozornenie: Mnohých návštevníkov nabrali na rohy bizóny. Bizón môže vážiť až 900 kilogramov a môže bežať rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu, čiže trikrát rýchlejšie ako vy.“ Dúfali sme, že nebudeme musieť tak skoro utekať pred bizónom!

V Yellowstone majú zvieratá na ceste prednosť. Keď sa objaví zviera, autá zrazu zastavia a na nečakaných miestach sa vytvárajú dopravné zápchy. Jedna taká zápcha sa práve končila, keď sme my prichádzali, a turisti nasadali späť do áut. Opýtali sme sa jednej ženy, na čo sa všetci pozerali, a ona nám povedala: „Na veľkého losa, ale už je preč.“

Neskôr sme pozorovali nejaké lane, ktoré sa snažili donútiť svoje dvojtýždňové mláďatá, aby prešli cez riečku. Lane schádzali z hôr, kde strávili zimu, a sťahovali sa do nižšie položených častí parku. Mláďatá nechceli prejsť — nepočítali s prechodom cez vodu. Matky ich však stále volali, a tak mláďatá nakoniec prešli.

‚Moja malosť a bezmocnosť‘

Potom sme sa vybrali do yellowstonského Grand Canyonu. Zastavovali sme sa na rôznych vyhliadkových miestach pozdĺž okraja vysokého 380 metrov a pozerali sme sa — niekedy váhavo — nadol. Nathaniel Langford vo svojom časopise z expedícií písal v roku 1870 o pocite „malosti a bezmocnosti“, keď sa pozeral na túto 32-kilometrovú roklinu s jasnými žltohnedými stenami — podľa ktorých má názov rieka Yellowstone („žltý kameň“) — a s dvoma vysokými vodopádmi. Cítili sme sa rovnako malí a bezmocní ako on.

Na druhý deň sme sa vydali na východ. Panoráma parku sa opäť zmenila. Objavil sa vysoký les a cesta dvakrát prechádzala kontinentálnym rozvodím. Viackrát sme videli bizóny v klasickom  postoji zboku a iné veľké zvieratá. Žiaľ, nevideli sme žiadneho medveďa — ďalšiu veľkú turistickú atrakciu Yellowstonu. Čo sa s nimi stalo?

Blízke spolunažívanie ľudí a medveďov v priebehu rokov viedlo k tomu, že niektorí turisti boli zranení alebo zabití. Ani medvede na tom neboli dobre. Preto začiatkom 70. rokov 20. storočia správa národného parku odstránila smetiská, čím donútila medvede zbaviť sa závislosti od ľudskej potravy. Medvede sa vrátili do prírody. Program mal úspech. Dnes sú medvede na prirodzenej strave a sú zdravšie. No ďalej sa na niektorých miestach stretávajú s turistami, napríklad na Rybárskom moste, kde sa prelínajú záujmy človeka a medveďa o jedlo, spánok a rybárčenie.

Rybársky most bol poslednou zastávkou na našej ceste. A práve tam nám tento park pripravil svoje posledné veľké prekvapenie. Keď sme sa ponad Yellowstonské jazero — najväčšie horské jazero v Severnej Amerike — pozerali na zasnežené pohorie Tetons, chvíľu sme mali pocit, že sme v severnom Taliansku; jazero i jeho okolie mali rovnaký alpský majestát. Medveďov však nikde.

Bol čas opustiť Yellowstone. Naše oči i duch boli bohato uspokojené. Skutočnosť prevýšila naše očakávania.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 17]

Požiare v roku 1988

Koncom júla a v auguste 1988 sa malé požiare v Yellowstone rýchlo zmenili na osem pustošivých požiarov, ktoré sa vymykli ľuďom spod kontroly. Jedným z dôvodov bolo sucho, lebo leto v roku 1988 bolo najsuchším v zaznamenanej histórii parku. Ďalším dôvodom bol silný vietor. Vetry, ktoré dosahovali rýchlosť až 80 kilometrov za hodinu, rozširovali požiare až o 20 kilometrov za deň. Žeravé uhlíky hnal vietor do takých vzdialeností, že to požiarnici dovtedy nevideli. Tieto uhlíky roznecovali nové požiare.

Na uhasenie požiarov bolo vynaložených 120 miliónov dolárov a v najintenzívnejšom období bolo do práce zapojených takmer 10 000 civilných i vojenských požiarnikov a vyše 100 hasiacich strojov. Helikoptéry a cisternové lietadlá spustili na požiare okolo 5 miliónov litrov hasiacich látok a 40 miliónov litrov vody. No plamene akoby sa týmto snahám vysmievali. Ďalej sa preháňali po parku a len tesne minuli niekoľko tunajších obcí. Deň čo deň visela vo vzduchu hrubá vrstva dymu. Na konci leta pripomínal park vojnové územie. Až v polovici septembra, po spálení plochy 600 000 hektárov, požiare zastavil chladný vzduch, jesenné búrky a ľahké sneženie.

Oheň príliš nezasiahol živočíšnu populáciu a návštevnosť parku odvtedy stále stúpala. Keď sa dym rozplynul, jesenné lístie prinieslo farbu na nanovo sprístupnené vyhliadky a na jar zakvitlo množstvo divých kvetov tam, kde ich nikto predtým nevidel. V nasledujúcich rokoch pokryl vypálené oblasti nový hustý porast stromov.

[Obrázky na strane 15]

Gejzír Old Faithful

Vodopády Lower Falls

[Prameň ilustrácie]

NPS Photo

[Obrázok na stranách 16, 17]

Rieka Firehole

[Obrázok na strane 17]

Jazierko Morning Glory Pool

[Prameň ilustrácie]

NPS Photo