Patmos — ostrov apokalypsy

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V GRÉCKU

RAZ za čas obyvatelia Patmosu uprene hľadia ponad Egejské more na svetlo blikajúce nad svahmi vrchu na neďalekom ostrove Samos. Niektorí hovoria, že toto tajuplné svetlo je statická elektrina, ale nábožní usadlíci na Patmose trvajú na tom, že oni to vedia lepšie. Utekajú susedom povedať, že dostali ďalšie znamenie od najslávnejšieho obyvateľa Patmosu, ktorý bol na tomto malom gréckom ostrove pri pobreží Malej Ázie vo vyhnanstve pred takmer 1900 rokmi.

Tohto slávneho muža odsúdil do vyhnanstva na Patmos pravdepodobne rímsky cisár Domicián za to, že „hovoril o Bohu a svedčil o Ježišovi“. Tu počul Boží hlas „ako hlas trúbky“, ktorý povedal: „Ja som Alfa a Omega... Čo vidíš, napíš do zvitku.“ — Zjavenie 1:8–11.

Ten zvitok, čiže kniha, je epilógom bestselleru všetkých čias. Niektorí ho opisujú ako jedno z najmenej pochopených diel, aké kedy boli napísané — je to biblická kniha pomenovaná Zjavenie, čiže Apokalypsa, posledná kniha Biblie. Napísal ju Ján, Ježišov apoštol. Videnia, ktoré Ján dostal v súvislosti s konečnou kataklizmou skazeného sveta, zaujímajú čitateľov celé stáročia. *

Patmos dnes

Mnohí návštevníci súhlasia, že Patmos — najsevernejší z dodekanézskych ostrovov — slúži ako ideálna scenéria pre túto knihu: vysoké vulkanické útesy a prudko sa zvažujúce tienisté rokliny hraničia so stupňovitými zelenými vrchmi a rozkvitnutými lúkami, na ktoré páli žeravé egejské slnko.

Aby som zistil, ako dnes vyzerá Patmos, vydal som sa na cestu trajektom z Pirea, hlavného prístavu Grécka. Keď po polnoci trajekt vplával do prístavu Skala podobajúcemu sa fjordu — tento prístav je zároveň najväčším mestom Patmosu —, oblaky sa rozplynuli a odhalili ostrov vo svetle mesačného splnu.

Nasledujúce ráno som si usŕkal z horkej gréckej kávy a pripravoval som sa na začiatok objavovania tohto ostrova. V to skoré ráno sa mi naskytol pohľad na staré matky oblečené od hlavy po päty v čiernom a snažiace sa udržať krok s utekajúcimi deťmi. Nablízku sediaci rybár s bokombradami si otĺkal obed — chobotnicu, ktorú práve harpúnou vytiahol z vody — o betónovú prístavnú hrádzu, aby ho naklepal.

 Namiesto cesty loďou som sa rozhodol, že vyjdem na úbočie vrchu za Skalou, odkiaľ je výhľad na celý ostrov. Bol to neobyčajný pohľad. Ostrov, ktorý sa predo mnou rozprestieral ako obrovská reliéfna mapa, je vydaný napospas moru. Patmos vyzerá ako tri ostrovčeky v jednom — mysy spojené zníženými šijami. Jeden z týchto úzkych pásov pevniny sa nachádza pri Skale. Ďalší sa nachádza na vhodne pomenovanom Diakofti, čo znamená „rozťatý“, blízko neobývaného južného okraja ostrova. Patmos je dlhý sotva 13 kilometrov a na jednom mieste široký čoby kameňom dohodil.

V búrlivých časoch

Patmos sa považuje za posvätný takmer odvtedy, čo sem asi pred 4000 rokmi prišli prví usadlíci z Malej Ázie. Raní obyvatelia si vybrali druhú najvyššiu lokalitu ostrova ako miesto chrámu Artemis, bohyne lovu.

Asi v roku 96 n. l., keď podľa predpokladov tu bol apoštol Ján vo vyhnanstve, bol Patmos pod nadvládou cisárskeho Ríma. V štvrtom storočí sa ostrov stal súčasťou „pokresťančenej“ Byzantskej ríše. Neskôr, od siedmeho do desiateho storočia, tu začal prevládať islam.

Po čase bol Patmos opustený a zostal spustnutý. Potom v druhej polovici 11. storočia začal jeden mních gréckej pravoslávnej cirkvi stavať opevnený kláštor „svätého“ Jána na mieste pohanského chrámu bohyne Artemis. Ľudia sa sem postupne vracali a vybudovali zástavbu bielych domov so štvorcovým pôdorysom v Hore, meste, ktoré je dodnes učupené pri ochranných múroch kláštora.

Ostrov sa krátko tešil zo slávy v druhej polovici 19. storočia, keď niekoľko jeho obyvateľov vlastnilo jednu z najbohatších obchodných flotíl v Stredomorí. Táto flotila bola nepriamo zodpovedná za novú inváziu. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia niekoľko boháčov sveta objavilo krásu a lacné nehnuteľnosti v podstate zabudnutého ostrova. Prestavali mnohé zo starých sídiel námorných obchodníkov a to spolu s obnoveným prístavom pomohlo Patmosu dostať sa na turistické mapy.

Patmosu zatiaľ nehrozia návaly turistov, ktoré takmer zničili iné grécke ostrovy. Hlavnými dôvodmi sú chýbajúce letisko a trvanie mníchov na tom, že ostrov zostane prevažne posvätným územím.

Spojenie histórie a tradície

Čašník sa mi snažil pomôcť naplánovať prehliadku ostrova a odporučil mi 400-ročnú cestu z mačacích hláv za mestom Skala, vedúcu nahor cez voňavý borovicový les ku kláštoru „svätého“ Jána a aj k jaskyni, o ktorej sú ľudia presvedčení, že bola Jánovým príbytkom. Na okraji mesta som prešiel popri zlovestnom červenom grafite, čerstvo namaľovanom na skalnej stene: „Ochi sto 666“ ​(Daj si pozor na 666), čo je jeden z nepochopených symbolov Zjavenia.

Kláštor Apokalypsy s malou kaplnkou „svätej“ Anny bol postavený v roku 1090  a uzatvára vchod do jaskyne, v ktorej Ján podľa tradície dostal videnia. Sledoval som osamelú ženu, ako kľačí a pripevňuje tama (obetu) k ikone „svätého“ Jána. Pravoslávni veriaci, ktorí sú presvedčení, že táto ikona robí zázraky, k nej prinášajú tamata — malú kovovú podobizeň ľudí, zobrazenia častí tela, domov a dokonca áut i lodí. Pamätám si, že podobné obety vyrobené z hliny som videl blízko Korintu v chráme starovekého gréckeho boha lekárstva Asklepia. Je to číra náhoda?

Kultúrne pamiatky a rukopisy

Keď som vstúpil na nádvorie kláštora „svätého“ Jána, z tmavého labyrintu chodieb sa vynorila priateľská postava. „Papa Nikos“ ​(otec Nikos) sa mne a niekoľkým ďalším turistom osobne popýšil pokladmi kláštora. Tento kláštor vlastní väčšiu časť Patmosu a je jedným z najbohatších a najvplyvnejších kláštorov v Grécku.

Prechádzali sme chladnou, sviečkami očadenou kaplnkou, v ktorej sú uložené pozostatky zakladateľa kláštora, a potom Kaplnkou Panny, sčasti postavenou z kameňov chrámu bohyne Artemis. V múzeu sme videli nesmierne množstvo zlata a šperkov, ktoré darovali cári; prevodnú listinu podpísanú byzantským cisárom Alexiom I. Comnenom z 11. storočia, ktorou ostrov pripadol mníchom; a nádherný fragment Evanjelia podľa Marka zo 6. storočia, napísaný na purpurovom pergamene skôr striebrom ako atramentom. Okrem tohto fragmentu je v kláštore uložená veľká zbierka biblických a teologických rukopisov.

Scenéria ostrova

Ostrov ponúka aj prírodné krásy. Niekoľko kilometrov južne od Skaly sa okolo chráneného pobrežia vinie nedotknutá pláž. Pláž je plochá a jednotvárna, s výnimkou Kallikatsou, čo znamená „kormorán“; je to balvan v strede pláže dosahujúci výšku päť až šesť podlaží a je prederavený jaskyňami ako obrovský švajčiarsky syr.

Najlepším spôsobom, ako preskúmať Patmos, je jednoducho sa po ňom potulovať. Možno si budete chcieť posedieť pod páliacim slnkom uprostred nevykopaných ruín starovekej akropoly v Kastelli a počúvať vzdialené zvonce oviec a prenikavé pískanie pastierov. Alebo si v niektorý podvečer, keď oblohu nad Egejským morom zastrie hmlistý opar, azda budete chcieť sadnúť a pozorovať pobrežie s odchádzajúcimi loďami, ktoré v stúpajúcej hmle vyzerajú, ako keby sa vznášali k oblohe.

V posledný deň pobytu nádherný, červeno sfarbený západ slnka akoby zväčšil mesto podo mnou. Vonku v zátoke pripravovali rybári s lampami malé bezmotorové člny, ktoré sú známe ako gri-gri, kačiatka, lebo ich v rade za sebou ťahá materská loď.

Zdalo sa, akoby celý ostrov žiaril. Chladivý vietor a vysoké vlny nebezpečne sácali gri-gri. O niekoľko hodín som z paluby trajektu vracajúceho sa do Pirea znova videl tieto člny, ako sa svižne presúvajú v rybárskych loviskách niekoľko kilometrov od pobrežia. Muži rozsvietili oslepujúce lampy, ktoré používajú na prilákanie rýb. V tú noc zotrvával v mojej mysli obraz Jána vo vyhnanstve spisujúceho svoje videnia na Patmose, až kým mi tí muži a ostrov za nimi nezmizli z dohľadu.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 27]

Kláštor „svätého“ Jána

[Prameň ilustrácie na strane 26]

© Miranda 2000