Klesá hodnota života?

„Je to svet, v ktorom má život nízku hodnotu. Smrť sa dá kúpiť za niekoľko stovák libier [šterlingov] a nie je núdza o tých, ktorí sú ochotní takú službu poskytnúť.“ — The Scotsman.

Pri útoku, ktorý v apríli 1999 šokoval celý svet, dvaja adolescenti násilne vnikli na strednú školu Columbine v Littletone v Colorade (USA) a zanechali po sebe 15 mŕtvych. Vyšetrovanie ukázalo, že jeden z útočníkov mal webovú stránku, kam si napísal: „MŔTVI ĽUDIA NEPROTIREČIA!“ Obaja útočníci pri tejto tragédii zahynuli.

K VRAŽDÁM dochádza všade na svete a každý deň zomiera násilnou smrťou nesmierne množstvo ľudí. V roku 1995 bola s počtom 75 vrážd na 100 000 obyvateľov na prvom mieste na svete Južná Afrika. Život má výnimočne nízku hodnotu aj v jednej juhoamerickej krajine, kde bolo v roku 1997 z politických dôvodov zabitých viac ako 6000 ľudí. Bežnou vecou je tu vražda na objednávku. V jednej správe sa o tejto krajine uvádza: „Je príšerné, ako prudko vzrastá aj vraždenie detí — v roku 1996 bolo zabitých 4322 detí, čo je 40-percentný nárast za posledné dva roky.“ No aj z detí sa stávajú vrahovia — vrahovia iných detí alebo vlastných rodičov. Život má skutočne nízku hodnotu.

Aká je príčina „kultúry smrti“?

Na čo poukazujú tieto fakty a čísla? Na rastúci nedostatok úcty k životu. Ľudia túžiaci po moci a bažiaci po peniazoch zabíjajú bez akýchkoľvek škrupúľ. Narkobaróni si objednávajú vraždy celých rodín. Zabitie označujú zjemňujúcimi výrazmi, ako „udrieť“, „vytrieť“, „odstrániť“ alebo „skončiť“ s niekým prostredníctvom najatých vrahov. Aj genocída a etnické čistky prispeli k stratám na životoch  a spôsobili, že hodnota ľudského života sa znížila. Preto sa zabíjanie stalo dennou súčasťou spravodajstiev televíznych staníc celého sveta.

Pripočítajte k tomu násilie a mrzačenie, ktoré glorifikuje televízia a filmové plátno, a potom sa zdá, akoby sa ľudská spoločnosť opájala morbídnou kultúrou zameranou na smrť. Encyclopædia Britannica v tejto súvislosti hovorí: „V druhej polovici 20. storočia sa smrť stala nezvyčajne obľúbeným námetom. Možno je to na počudovanie, ale predtým sa seriózne vedecké a v menšej miere i filozofické úvahy tejto téme vo veľkej miere vyhýbali.“ Podľa katalánskeho profesora kultúrnej antropológie Josepa Fericglu „smrť sa stala posledným platným tabu našej spoločnosti, a preto je teraz jedným z najdôležitejších prostriedkov ideologickej manipulácie“.

Vari najvýznačnejšou charakteristikou tejto „kultúry smrti“ je obľúbený názor, že moc, nadvláda, peniaze a pôžitky sú omnoho dôležitejšie ako ľudský život a morálne hodnoty.

Ako sa táto „kultúra smrti“ šíri? Čo môžu rodičia robiť, aby úspešne prekonali negatívny vplyv „kultúry smrti“, ktorý ich obklopuje a ovplyvňuje ich deti? To sú niektoré z otázok, na ktoré odpovie nasledujúci článok.

[Rámček/obrázok na strane 4]

Akú má život hodnotu?

▪ „Mladší členovia gangov [v Bombaji, India] sú takí zúfalí, že vraždu na objednávku urobia už za 5000 rupií [115 amerických dolárov].“ — Časopis Far Eastern Economic Review.

▪ „Zabil okoloidúceho, ktorý mu odmietol dať cigaretu.“ — Titulok v novinách La Tercera (Santiago, Chile).

▪ „Vražda na objednávku stojí v Rusku [v roku 1995] asi 7000 [amerických] dolárov... Vraždy na objednávku sa hospodárskou expanziou postkomunistického Ruska prudko rozšírili.“ — Agentúra Reuters podľa správy v týždenníku Moscow News.

▪ „Brooklynský maklér s nehnuteľnosťami bol zatknutý... a obvinený z toho, že zaplatil jednému dospievajúcemu časť z odmeny 1500 dolárov, aby zabil jeho tehotnú manželku a jej matku.“ — Noviny The New York Times.

▪ ‚Cena vraždy v Anglicku klesá. Ceny vrážd na objednávku klesli z 30 000 libier spred piatich rokov na výhodnejších 5000 až 10 000 libier.‘ — Noviny The Guardian.

▪ ‚Brutálne balkánske gangy zatienia aj mafiu. Je to nový typ zločinca, s novými pravidlami a novými zbraňami. Má výbušniny i automatické zbrane a neváha ich použiť.‘ — Noviny The Guardian Weekly.