Unikátne hodiny v Prahe

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ČESKEJ REPUBLIKE

Pouliční predavači sa predbiehajú v snahe upútať pozornosť okoloidúcich turistov. Námestie napĺňa zmes smiechu, mnohojazyčnej vravy a hlučnej hudby. Ale počkajte! Prečo sa tento dav upokojuje? Je takmer celá hodina a oči všetkých sú upreté na dve modré okná na veži mestskej radnice. Tie sa náhle otvoria a objavia sa v nich figúrky predstavujúce Kristových apoštolov. Peter nesie veľký kľúč a celý ten sprievod vedie. Keď sa 12 figúrok po dvoch objavuje v oknách, vyzerá to, akoby si obzerali dav, ktorý je pod nimi.

SME svedkami strhujúceho výjavu na orloji na Staromestskej radnici v Prahe v Českej republike. Tento úžasný mechanizmus ožíva každú celú hodinu od ôsmej hodiny ráno až do ôsmej večer. Okrem mechanického sprievodu apoštolov sú na vonkajšej strane hodín aj ďalšie pohyblivé figúrky. Tie zobrazujú veci, ktorých  sa Pražania obávali najviac. Na jednej strane stojí Lakomec poťažkávajúci svoj mešec a predstavuje chamtivosť. Vedľa neho je Márnivosť — muž, ktorý sa obdivuje v zrkadle. Obaja, Lakomec i Márnivosť, prikyvujú hlavou, lebo sú spokojní sami so sebou. Na druhej strane hodín stojí kostlivec — Smrtka, ktorá jedným hnátom ťahá za zvonec a druhým obracia presýpacie hodiny. Kostlivec pritom otvára a zatvára svoje zubaté čeľuste a kýva na vedľa stojaceho Turka, ktorý predstavuje hrozbu vpádu. Turek krúti hlavou a nechce so Smrtkou ísť.

Rozpráva sa príbeh o vrabcovi, ktorý vletel kostlivcovi do úst práve vtedy, keď sa čeľuste v predstavení naposledy zatvorili. Bezmocný vrabec tam zostal uväznený celú hodinu, až kým kostlivec opäť neotvoril ústa! Keď sú ľudia v dnešnom počítačovom veku fascinovaní týmto výhradne mechanickým zázrakom, viete si predstaviť, ako pôsobil na ľudí, ktorí žili pred stáročiami?

Pozrime sa na orloj zblízka

Turisti sa prirodzene sústreďujú hlavne na pohyblivé postavičky, ktoré boli doplnené až niekoľko storočí po vytvorení hodín. Ale najstaršou a najdômyselnejšou časťou orloja je astronomický ciferník. Čo všetko z neho môžeme vyčítať? V prvom rade čas. Na čiernom vonkajšom kruhu sú vyznačené zlaté gotické číslice podľa staročeského spôsobu, ktorý delil deň na 24 hodín a začínal sa západom slnka. Tento kruh sa otáča tak, aby sa dvadsiata štvrtá hodina vždy zhodovala so západom slnka, bez ohľadu na ročné obdobie. Rímske číslice na vnútornej strane tohto čierneho kruhu rozdeľujú deň na dve 12-hodinové časti tak, že poludnie je navrchu a polnoc naspodku. Prsty zlatej ruky ukazujú, koľko je práve hodín.

Na astronomickom ciferníku sa pohybuje väčší zlatý kotúč, ktorý označuje dráhu Slnka, zatiaľ čo menší krúžok určuje fázy Mesiaca. Zdanlivé otáčanie hviezdnej oblohy okolo zemegule ukazuje menší excentrický kruh, na ktorom sú vyznačené súhvezdia zverokruhu. V strede ciferníka je umiestnená zem s poludníkmi, rovnobežkami a pólmi a uprostred je Praha. Na ciferníku sú aj tri kružnice, ktoré predstavujú rovník, obratník Raka a obratník Kozorožca. Ciferník teda ukazuje vzájomné postavenie Zeme, Mesiaca, Slnka a hviezd v priebehu roka. Pod astronomickým  ciferníkom je ciferník kalendára, na ktorom sú namaľované výjavy z vidieckeho života, znázorňujúce jednotlivé mesiace roku. Ciferník kalendára ukazuje dátum tak, že o polnoci postupuje vždy o jeden z 365 zúbkov — s výnimkou noci priestupného roka.

Pri pohľade do mechanizmu týchto hodín sa človeku z toľkých kolies a koliesok zatočí hlava. O toto zložité zariadenie sa stará mechanik, ktorý ho každý týždeň dôkladne prezerá.

Dejiny orloja

S pražským orlojom je spojených mnoho legiend. Podľa jednej z nich ho zhotovil istý majster Hanuš. Orloj bol úžasným majstrovským dielom a radniční páni sa obávali, že majster postaví rovnaké hodiny niekde inde a Praha tak príde o svoju slávu. Aby mu v tom zabránili, najali si mužov, ktorí majstra Hanuša prepadli a oslepili. Legenda sa končí tým, že zomierajúci Hanuš ešte siahol na kolieska týchto hodín a zničil ich.

Našťastie je to len vymyslená povesť. Hanuš však skutočne žil a v rokoch 1475 až 1497 bol hodinárom v Prahe. Odborníci boli mnoho rokov presvedčení, že orloj zhotovil on. Posledný výskum však ukazuje, že tieto hodiny zhotovil už v roku 1410 Mikuláš z Kadane. Hanuš ich v roku 1490 prerobil. Od 16. storočia sa tento mechanizmus odmeriavajúci čas niekoľkokrát opravoval. V roku 1865 prebehla posledná rekonštrukcia a odvtedy je väčšina súčiastok rovnaká.

Keď nacistickí vojaci na konci druhej svetovej vojny opúšťali Prahu, vypálili Staromestskú radnicu. Orloj bol vážne poškodený. Po vojne sa zvažovali dva návrhy na jeho rekonštrukciu — či obnoviť pôvodný vzhľad, alebo dať nové ciferníky a postavičky s úplne odlišnou symbolikou. V Prahe silnelo ateistické zmýšľanie, a tak sa postavičky apoštolov komunistickým predstaviteľom nepáčili. Predtým ako sa vzhľad hodín zmenil, sa však trom hodinárskym majstrom podarilo celkom obnoviť hodiny v ich predvojnovej podobe. Tak ešte aj dnes môžeme vidieť lakomca, kostlivca, Turka a apoštolov, a nie povedzme tesára, murára, krajčíra a práčku.

Nakoniec zakikiríka kohút

Na orloji je sprievod 12 apoštolov, ale niektoré detaily v skutočnosti nezodpovedajú biblickej správe. Judáš Iškariotský a Jakub, syn Alfeov, boli nahradení Pavlom a Barnabášom, ktorí podľa Biblie k 12 apoštolom nepatrili. (Skutky 1:12–26) Každý apoštol má nad hlavou svätožiaru, čo je pohanský symbol, ktorý raní kresťania nepoužívali.

Po tom, čo sa objaví postavička posledného apoštola, pozlátený kohút sediaci nad oknami zakikiríka. Zvony odbijú celú hodinu, okná sa zatvoria a zástup sa pomaly rozchádza. Chceli by ste to vidieť ešte raz? Nuž budeme musieť počkať ďalšiu hodinu. Zatiaľ môžeme preskúmať ciferníky týchto hodín, ktoré k pražskej Staromestskej radnici priťahujú návštevníkov už takmer 600 rokov.

[Nákres/obrázok na strane 17]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ASTRONOMICKÝ CIFERNÍK

Presný čas: 12.57

Západ slnka: 17.21

[Nákres/obrázok na strane 18]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

CIFERNÍK KALENDÁRA

Dátum ukazuje 1. januára

[Obrázok na strane 16]

Márnivosť a Lakomec

[Obrázok na strane 17]

Smrtka a Turek