Pozorujeme svet

V strese

„Takmer polovica Kanaďanov sa sťažuje, že zažíva stres od mierneho stupňa až po vysoký stupeň, keď sa snaží vyvážiť zamestnanie a domáce povinnosti,“ oznámili noviny Vancouver Sun. „Je to dvakrát viac ako pred desiatimi rokmi.“ Prečo taký nárast? Prieskum, ktorého výsledky zverejnil Conference Board of Canada, odhalil percentuálny nárast počtu kanadských pracujúcich, ktorí opatrujú členov rodiny. Viacerí majú deti v neskorších rokoch života a často sa musia vyrovnávať s ťažkou úlohou „opatery detí aj rodičov v tom istom čase“. Hoci 84 percent respondentov tohto prieskumu bolo ešte spokojných so zamestnaním, správa poznamenáva, že keď vznikne problém zosúladiť požiadavky v rodine s požiadavkami v práci, „väčšina sa oberá o svoj vlastný čas vrátane času na spánok“. Conference Board poznamenáva: „Výsledkom je stres a trpí zdravie.“

Učiť uznávať autoritu

„Dnešní rodičia vyžadujú tak málo úcty voči autorite, že vlastne možno znižujeme sebavedomie našich detí,“ uvádza správa v novinách The Toronto Star. „Ak deti poznajú svoje obmedzenia, je to v súlade s ich potrebou predvídavosti a istoty — ktoré im potom pomáhajú zvýšiť sebavedomie,“ poznamenáva odborník v otázkach správania Ronald Morrish. „Deti, ktoré nemajú zmysel pre pravidlá a zodpovednosť, vyrastajú bez pocitu bezpečia a dôvery.“ Dodáva: „Poznám šesťročné deti, ktoré si samy určujú, kedy pôjdu spať. Poznám trojročné deti, ktorých matky sa ich snažia presvedčiť, aby sa nesprávali neslušne, tak, že im vysvetľujú, ako sa pri tom mamička cíti.“ Deti sa musia naučiť prispôsobovať pravidlám rodiny a predstava, že je prirodzené, keď časom stále menej spolupracujú, je nesprávna, hovorí Morrish. „Očakávame, že deti si budú každý rok postupne rozširovať akademické vzdelanie. Prečo potom neočakávame každý rok aj zlepšenie v ich správaní?“ pýta sa. „Ak nedosiahnete, aby si batoľa zodvihlo hračku, nebudete mať z neho teenagera, ktorý bude chodiť domov načas.“

Nahrávky k jedlu vo výkrmni

Kanadskí vedci zistili, že mláďatá domácich zvierat možno povzbudiť do jedenia prehrávaním nahrávok, oznamuje časopis New Scientist. „Nahrali sme hlas kvočky, keď nájde niečo, čo chce, aby zjedli jej kurčatá,“ hovorí Luis Bate z Univerzity Ostrova princa Eduarda. Keď im prehrali nahrávky cez reproduktory umiestnené v blízkosti potravy, kurčatá jedli napriek tomu, že tam nebola ich matka. Ale hlas musí byť presný. Bate si všimol: „Keď sme im prehrali hlas, ktorý vydáva kvočka po vyliahnutí kurčiat, čo mojim ušiam znelo identicky s hlasom pred kŕmením, kurčatá znehybneli.“ Cieľom vedcov je urýchliť rast zvierat a pri prvých experimentoch rástli kurčatá o 20 percent rýchlejšie, ako je normálne počas prvých troch týždňov ich života. V podobných experimentoch to povzbudilo do častejšieho jedenia aj morčatá a prasce.

Nebezpečné lieky

„Minulý rok si v Nemecku lieky vyžiadali viac životov ako dopravné nehody,“ uviedli noviny Stuttgarter Nachrichten. Podľa správ zomrelo v roku 1998 asi 25 000 ľudí pre nesprávne predpísané lieky. Je to trojnásobne viac než počet usmrtených pri dopravných nehodách za to isté obdobie. Hovorí sa, že samoliečba v tom zohráva len vedľajšiu úlohu. Zdá sa, že hlavným problémom je to, že lekárom chýba dostatok informácií a školenie o liekoch a ich účinkoch. Farmakológ Ingolf Cascorbi povedal, že podľa jedného odhadu „by sa v Nemecku dalo každoročne predísť 10 000 úmrtiam a 250 000 prípadom osôb trpiacich vážnymi vedľajšími účinkami, keby bol plne využitý výskum a školenie,“ poznamenáva sa v správe.

Podobne francúzsky časopis Sciences et avenir píše o nedávnej štúdii vo Francúzsku, ktorá odhaľuje, že zo 150 000 receptov vypísaných ľuďom nad 70 rokov bolo asi 10 700 receptov nesprávnych alebo neúčinných. Takmer každý päťdesiaty bol potenciálne nebezpečný pre možné reakcie s ďalšími predpísanými liekmi alebo pre iné riziká. Podľa odhadu každý rok strávia starší ľudia vo Francúzsku milión dní v nemocnici v dôsledku nepriaznivej reakcie na lieky.