„Hodnotný čas“ na prídel

DNES len málo rodičov venuje svojim deťom dostatok času. Mnohí sú osamotení a musia sa namáhať, aby sa postarali o svojich potomkov bez pomoci partnera. A následkom zhoršujúcich sa ekonomických pomerov stále viac rodičov žijúcich v manželstve zisťuje, že obaja, otec aj matka, musia pracovať mimo bydliska, aby finančne udržali rodinu nad vodou. Preto neprekvapuje, že pojem ‚hodnotný čas‘ sa stal veľmi obľúbeným.

Všeobecne sa uznáva, že k hodnotnému času zvyčajne patrí plánovaný čas strávený s deťmi, často s konkrétnou činnosťou na mysli — nejakou mimoriadnou vychádzkou, napríklad výletom do zoologickej záhrady. Je jasné, že taký zámer je cenný. Deti potrebujú každú zvláštnu pozornosť, ktorá sa im len môže dostať. Ale populárna predstava hodnotného času má niektoré nedostatky, ktoré sú stále viac zrejmé odborníkom v oblasti starostlivosti o dieťa.

Mnohí zaneprázdnení rodičia, usilujúci sa o kariéru, očividne prijali falošnú predstavu, že na uspokojenie všetkých potrieb dieťaťa zo strany rodiča stačí stráviť s dieťaťom nejaký vymedzený, naplánovaný krátky časový úsek. Preto newyorské noviny Daily News citujú Dr. Lee Salka, profesora na lekárskej fakulte Cornellovej univerzity v Spojených štátoch, ktorý hovorí: „Predstava hodnotného času je nezmysel.“ A vysvetľuje: „Tento termín sa zrodil z pocitu rodičovskej viny. Ľudia si sami dali povolenie tráviť so svojimi deťmi menej času.“

Ale nie je hodnota tohto času, v ktorom rodič venuje dieťaťu svoju nerozdelenú pozornosť, dobrou náhradou za nedostatok väčšieho množstva času? Nie, a to z jednoduchého dôvodu — rodičia najúčinnejšie učia deti svojím príkladom. Temná stránka tejto jednoduchej pravdy bola hrozivo ilustrovaná nedávnou štúdiou o mladistvých z mestských centier. U tých, ktorí v období dospievania mali členov rodiny vo väzení, bola dvakrát väčšia pravdepodobnosť, že sami skončia vo väzení. Podobne u tých, čo vyrastali pod dohľadom osôb zneužívajúcich alkohol alebo drogy, bola takmer dvojnásobná pravdepodobnosť, že si tieto smrtiace návyky sami osvoja.

Práve taký mocný môže byť dobrý rodičovský príklad. Problémom je, že dávať dobrý príklad si vyžaduje čas, veľa času, nielen úhľadné malé balíčky hodnotného času. Ako sa vyjadrili newyorské Daily News: „Problém predstavy o hodnotnom čase spočíva v tom, že kľúčové okamihy medzi rodičom a dieťaťom — rozhovory a rozhodnutia, ktoré vštepujú pocit bezpečia, správne hodnoty a sebaúctu — sú spontánne.“ Nikto nemôže naplánovať spontánny okamih. Rodič si môže vyhradiť 15 minút hodnotného času, ktorý chce stráviť so svojím dieťaťom, ale kto zaručí, že rodič i dieťa budú v tom čase cítiť pohodu? A ako sa dieťa bude učiť z príkladu, keď trávi s rodičom len niekoľko minút denne?

Keďže rodičia majú tak málo voľného času, aké je riešenie? Odpovedať na to nie je jednoduché. Nedá sa nič zmeniť na skutočnosti, že tento svet urobil z výchovy detí veľmi ťažkú úlohu. Niektorí rodičia však možno budú schopní venovať menej pozornosti svojej kariére. Jeden autor nedávno vydanej knihy zaoberajúcej sa starostlivosťou o dieťa, nabáda každého rodiča, ktorý to môže urobiť, aby zostal s deťmi doma. Ale mnohí rodičia takúto možnosť nemajú. A aj pre tých, ktorí majú pružný pracovný čas, či pre tých, ktorí nechodia do zamestnania, je ťažké tráviť so svojimi deťmi dostatok času.

Niektorí odborníci nabádajú rodičov, aby sa zamysleli nad prácou, ktorú vykonávajú okolo domu, ako je upratovanie, varenie,  údržba, starostlivosť o auto, pranie a nakupovanie, a aby uvážili, či by niektoré z týchto úloh nemohli robiť so svojimi deťmi. Aj spolupráca pri tých najobyčajnejších domácich prácach, či jednoducho spoločný oddych, môže rodičom poskytnúť čas potrebný na to, aby udržiavali otvorenú výmenu myšlienok a dávali pozitívny príklad. Kresťanskí rodičia majú ešte inú prácu, ktorú budú chcieť robiť spolu so svojimi deťmi. Kresťanské zhromaždenia, služba, rodinné štúdium Biblie, spoločenstvo so spoluveriacimi — to všetko predstavuje veľmi dôležitý čas, ktorý rodičia môžu tráviť so svojimi deťmi.

Je zaujímavé, že Zákon daný izraelskému národu asi pred 3000 rokmi zdôrazňoval podobnú myšlienku. V 5. Mojžišovej 6:6, 7 čítame: „Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú na tvojom srdci; a budeš ich vštepovať svojmu synovi a hovoriť o nich, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.“ Život v staroveku zrejme nebol ľahší. Predstav si, koľko času si vyžiadala len starostlivosť o základné životné potreby — koľko práce dalo otcovi postarať sa o rodinu, alebo koľko námahy si vyžiadali také práce, ako je varenie či pranie! Ale rodičia, ktorí milovali Jehovu, robili spoločne so svojimi deťmi toľko vecí, koľko len mohli, a tak nachádzali denne veľa vhodných príležitostí na to, aby vštepovali Boží zákon do ich mladých sŕdc.

Kresťanskí rodičia dnes musia robiť to isté. Keď ide o trávenie času s deťmi, nesmú hľadať ľahšiu cestu. Pri výchove neplatí staré úslovie: Nie kvantita, ale kvalita. Deti, najmä počas tvárnych rokov, nepotrebujú len zvláštny čas, ale tiež proste „spoločný“ čas.

[Obrázok na strane 17]

Rodina pracuje doma spolu s deťmi

[Obrázok na strane 17]

Slúžte Jehovovi spoločne