„Nikdy som si ani len nepredstavovala, že budem takto naplno slúžiť Jehovovi,“ tak opísala svoje pocity Gwen, ktorá pochádza z Anglicka a presťahovala sa do Albánska, kde je potrebných viac zvestovateľov. a

 Gwen je jednou z mnohých Jehovových svedkov, ktorí sa presťahovali do Albánska, aby tam hľadali „drahocenné poklady všetkých národov“. (Aggeus 2:7) Čo ich motivuje? Čo všetko museli urobiť, aby sa mohli presťahovať? A čo im pomáha, aby tu naďalej s radosťou slúžili napriek tomu, že to nie je vždy jednoduché?

 Všetci, ktorí prišli pomáhať do Albánska, sem prišli z rovnakého dôvodu: milujú Jehovu a chcú pomôcť aj druhým, aby ho spoznali.

 Začali slúžiť viac už predtým, ako sa tam presťahovali. Vďaka tomu ľahšie zvládajú službu v zahraničí. Gwen hovorí: „Začala som slúžiť v albánskej skupine v našom meste. Potom som išla do Albánska na zjazd a neskôr som sa tam ešte na nejaký čas vrátila, aby som sa lepšie naučila po albánsky.“

 Keď mala Manuela, ktorá je z Talianska, 23 rokov, presťahovala sa do inej časti krajiny, aby tam pomáhala v jednom malom zbore. Hovorí: „Bola som tam štyri roky. Potom som sa dozvedela, že v Albánsku sú veľmi potrební ďalší zvestovatelia. A tak som tam išla na pár mesiacov priekopníčiť.“

 Federica mala len sedem rokov, keď na zjazde počula o zvestovateľskej službe v Albánsku. Spomína: „Brat, ktorý o tom hovoril, povedal, že zvestovatelia tam vedú veľa biblických štúdií a záujemcovia chodia na zhromaždenia. Odvtedy som rodičom hovorila, že chcem ísť do Albánska aj ja. Hoci to otca prekvapilo, povedal mi: ‚Modli sa o to, a ak to je Jehovova vôľa, tak to vypočuje.‘ O pár mesiacov našu rodinu pozvali slúžiť do Albánska.“ Odvtedy ubehlo už veľa rokov. Federica sa medzičasom vydala za Orgesa a spolu v tejto krajine slúžia celým časom.

 Keď Gianpiero, ktorý je z Talianska, odišiel do dôchodku, spolu s manželkou Gloriou sa rozhodli, že sa presťahujú do Albánska. Hovorí: „Máme piatich synov. Traja z nich slúžia v zahraničí tam, kde je potrebných viac zvestovateľov. Veľmi na nás zapôsobil článok v Strážnej veži ‚Môžeš prejsť do Macedónie?‘ A tak sme začali uvažovať, či by sme nemohli využiť to, že som odišiel do dôchodku, na to, aby sme išli slúžiť do Albánska.“

 Ak chce ísť niekto slúžiť do zahraničia, musí si všetko dobre naplánovať. (Lukáš 14:28) Okrem iného si musí premyslieť, z čoho bude žiť. Napríklad Gwen, ktorú sme už spomínali, sa ešte kým bola v Anglicku, presťahovala k svojej sestre, aby ušetrila nejaké peniaze. Sophia a Christopher, ktorí sú tiež z Anglicka, hovoria: „Predali sme auto a nejaký nábytok a dúfali sme, že vďaka peniazom z tohto predaja budeme môcť zostať v Albánsku aspoň rok.“ Nakoniec boli veľmi radi, že tam mohli zostať oveľa dlhšie.

 Niektorí zvestovatelia slúžia v Albánsku niekoľko mesiacov a potom sa vrátia späť do svojej krajiny, aby si zarobili nejaké peniaze a mohli ísť znovu do Albánska. Tak to robia aj Eliseo a Miriam. Eliseo hovorí: „Miriam pochádza z časti Talianska, kde chodí veľmi veľa turistov. V sezóne je tam ľahké nájsť si prácu. Vždy v lete tam ideme na tri mesiace a potom deväť mesiacov žijeme v Albánsku z toho, čo zarobíme. Tak to robíme už päť rokov.“

 Zvestovatelia, ktorí sa presťahovali do Albánska, sa museli prispôsobiť mnohým veciam. Veľmi im v tom pomáhajú miestni bratia a sestry. Sophia, ktorú sme už spomínali, hovorí: „V zime je v Albánsku omnoho chladnejšie, než som bola zvyknutá u nás. Ale od miestnych sestier som sa naučila, ako sa obliecť tak, aby mi nebola zima.“ Grzegorz a jeho manželka Sona sa presťahovali z Poľska do malebného mestečka Prizren v Kosove. b Grzegorz hovorí: „Miestni bratia sú veľmi pokorní, láskaví a trpezliví. Pomáhajú nám s jazykom a aj s mnohými ďalšími vecami. Ukázali nám napríklad, kde sa dá dobre a lacno nakúpiť a tiež ako nakupovať na miestnom trhu.“

 Bratia a sestry, ktorí sa presťahovali slúžiť do zahraničia, si tam našli dobrých priateľov. Veľmi ich povzbudilo, keď zistili, čo všetko miestni bratia zažili. Sona hovorí: „Videla som, aká silná je Jehovova láska. Keď som videla, čo všetko boli bratia a sestry ochotní urobiť, keď spoznali Jehovu, že zmenili svoj spôsob života a to, čomu verili, veľmi to posilnilo moju vieru. Cítime, že sme v zbore užitoční a že tu môžeme s veľa vecami pomôcť. Slúžime spolu s našimi bratmi a sestrami, ktorí sa stali našimi dobrými priateľmi.“ (Marek 10:29, 30) Gloria to vyjadrila podobne: „Poznám veľa sestier, ktoré zažili prudký odpor od ľudí vo svojom okolí len preto, že sa stali Jehovovými svedkyňami. Ich láska k Jehovovi na mňa veľmi zapôsobila.“

 Tí, ktorí sa presťahovali, sa naučili mnohé veci, ktoré by sa doma asi nenaučili. Napríklad zistili, koľko radosti to prináša, keď človek vystúpi zo svojej komfortnej zóny, aby pre Jehovu mohol robiť viac. Stefano v tejto súvislosti hovorí: „Doma sme zvestovali hlavne cez zvončeky a mali sme priestor len na krátke úvody. Ale v Albánsku sa ľudia veľmi radi rozprávajú, hlavne pri káve. Som dosť hanblivý, a preto som spočiatku nevedel, ako sa mám s nimi rozprávať. No snažil som sa ich lepšie spoznať a viac sa o nich zaujímať. A teraz sa s nimi rozprávam veľmi rád. A mám zo zvestovania aj väčšiu radosť.“

 Leah sa spolu so svojím manželom Williamom presťahovala do Albánska zo Spojených štátov. Hovorí: „Vďaka tomu, že sme sa sem presťahovali, sme mnohé veci začali vnímať úplne inak. Napríklad sme sa veľa naučili o pohostinnosti, úcte k druhým a priateľstve. Naučili sme sa nové spôsoby, ako zvestovať, ako argumentovať z Biblie a inak sa vyjadrovať.“ William dodáva: „Väčšina ľudí, ktorí sem prídu, je očarených albánskymi plážami. Ja mám veľmi rád turistiku v drsných albánskych Alpách. Ale najviac som si Albánsko obľúbil kvôli ľuďom, ktorí tu žijú. V našom obvode máme veľa dedín, v ktorých sa zvestovalo len počas mimoriadnych kampaní. A preto sa nám často stáva, že keď tam ideme, tak sa celý deň rozprávame len s niekoľkými rodinami.“

 Najväčšiu radosť majú bratia a sestry z toho, keď vidia, ako títo ľudia reagujú na dobrú správu. (1. Tesaloničanom 2:19, 20) Laura, ktorá sa presťahovala do Albánska ako mladá slobodná sestra, hovorí: „Nejaký čas som slúžila v meste Fier. Len za dva a pol roka tu pribudlo 120 nových zvestovateľov! Ja som študovala so 16 z nich.“ Iná sestra, Sandra, spomína: „Vydala som svedectvo jednej žene, ktorá predávala na trhu. Stala sa našou sestrou a presťahovala sa do svojej rodnej dediny. Keď som sa s ňou naposledy rozprávala, mala 15 biblických štúdií!“

 Niektorí sa do Albánska presťahovali už pred mnohými rokmi. Niekedy až žasnú, keď vidia, že semienka pravdy prinášajú ovocie dlho po tom, ako ich zasiali. (Kazateľ 11:6) Christopher, ktorého sme už spomínali, hovorí: „Nedávno som stretol jedného muža, s ktorým som študoval, keď som sa sem prisťahoval. Dojalo ma, keď mi do detailov opisoval naše prvé rozhovory o Biblii. Dal sa pokrstiť on aj jeho manželka a spolu slúžia Jehovovi.“ Federica, ktorú sme už spomínali, povedala: „Raz po zhromaždení za mnou prišla jedna sestra a spýtala sa ma, či si ju pamätám. Povedala mi, že som jej pred deviatimi rokmi vydala svedectvo. Krátko nato som sa presťahovala do iného mesta, ale ona začala študovať Bibliu a dala sa pokrstiť. Myslela som si, že naša služba v Albánsku prvé roky nepriniesla žiadne výsledky. Ale mýlila som sa!“

 Bratia a sestry, ktorí sa presťahovali do Albánska a Kosova, sú Jehovovi veľmi vďační za to, že žehná ich službu a že majú život plný krásnych zážitkov. Eliseo hodnotí svoju dlhoročnú službu v Albánsku takto: „My ľudia máme sklon myslieť si, že istoty v živote budeme mať len vtedy, keď sa zameriame na to, čo ponúka svet. Ale je to len ilúzia. Skutočnú istotu a stabilitu v živote nám môže dať len to, keď sa budeme držať Jehovových zásad. To, že som sa sem presťahoval, mi pomáha, aby som na to nezabudol. Cítim, že som tu užitočný a že bratia sú radi, že ma tu majú. Mám tu pravých priateľov, ktorí majú rovnaké ciele ako ja.“ Sandra hovorí: „Keď som sa sem presťahovala, bolo to, akoby mi Jehova splnil môj dávny sen byť misionárkou. Ani raz som neoľutovala, že som sem prišla. Nikdy som nebola šťastnejšia.“