Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

Nsɛm A Akenkamfo Bisa

Nsɛm A Akenkamfo Bisa

Ebɛnadze ntsi na 2 Samuel 21:7-9 no kãa dɛ David gyee “Mephibosheth nkwa” naaso ekyir yi oyii Mephibosheth mae ma wokum no?

Sɛ obi kenkan dɛm kyerɛwsɛm yi na ɔaanntɔ no bo ara anndwendwen ho a, bi a obebisa dɛm asɛm yi. Naaso, dɛm kyerɛwtohɔ yi rekã mbarimba beenu bi a nna wɔfrɛ hɔn Mephibosheth ho asɛm. Sɛ yesusu asɛm no ho a, yebotum enya esuadze bi wɔ mu.

Nna Israelhen Saul wɔ mbabanyin beesuon nye mbabaa beenu. Nna ne mbabanyin mu kor nye Jonathan; nna ɔno nye ne babanyin a odzi kan. Kor so nye Mephibosheth a ɔnye no mpona yer Rizpah woo no no. Dza ɔma asɛm no yɛ enyika nye dɛ nna Jonathan so wɔ babanyin bi a wɔfrɛ no Mephibosheth. Iyi ma yehu dɛ nna Ɔhen Saul wɔ babanyin nye nana a wɔfrɛ hɔn nyina Mephibosheth

Mber bi, Ɔhen Saul soɛree tsiaa Gibeonfo a nna wɔnye Israelfo tse no, na ɔbɔɔ mbɔdzen dɛ ɔbɔtɔr hɔn ase koraa. Obotum aba dɛ okunkum hɔn mu binom. Ɔda edzi dɛ nna dza Saul reyɛ no nnyɛ. Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ wɔ Joshua n’aber do no, Israel mbapɔmba nye Gibeonfo no yɛɛ asomdwee ahyɛmu.​—Josh. 9:3-27.

Ɔhen Saul n’aber do no, nna dɛm ahyɛmu no da ho ara yɛ edwuma. Naaso, Saul enndzi dɛm ahyɛmu no do, mbom ɔbɔɔ mbɔdzen dɛ ɔbɔtɔr Gibeonfo no ase koraa. Dɛm a Saul yɛe no dze bɔgya ho afɔdzi baa ɔnye ne fiefo do. (2 Sam. 21:1) Ekyir yi David bɛyɛɛ ɔhen. Gibeonfo a wɔaka no kãa bɔn kɛse a wɔdze ayɛ hɔn no ho asɛm kyerɛɛ no. David bisaa Gibeonfo no dza obotum ayɛ dze apata hɔn wɔ ndzɛmba bɔn a Saul yɛe tsiaa hɔn no ama Jehovah eehyira asaase no. Gibeonfo no emmbisa David hɔ sika. Mbom wɔkãa kyerɛɛ no dɛ ɔbarimba a ‘ɔpaam hɔn tsir do, dɛ wɔnsɛɛ hɔn’ no, wonyi ne mbabanyin beesuon mma hɔn ma wonku hɔn. (Nka. 35:30, 31) David gyee hɔn adzeserɛdze no too mu.​—2 Sam. 21:2-6.

Dɛm aber no, nna Saul na Jonathan ewu wɔ ɔkõ mu. Naaso, nna Jonathan ne babanyin Mephibosheth tse ase. Aber a ɔyɛ abofra no, ɔhwee famu ma ɔbɛyɛɛ obubuafo. Pɔw a ne nana Saul bɔe faa Gibeonfo no ho no, nna ɔnnka ho. Nna David nye Jonathan ayɛ ahyɛmu dɛ wɔbɔkɔ do ayɛ anyɛnkofo. Nna ahyɛmu yi fa hɔn asefo so ho a Jonathan ne ba Mephibosheth so ka ho. (1 Sam. 18:1; 20:42) Bible no kã dɛ: “Ɔhen [David] gyee Saul ne ba Jonathan ne ba Mephibosheth nkwa, osian Ewuradze ne ntam a ɔda hɔn ntamu ntsi.”​—2 Sam. 21:7.

David yɛɛ Gibeonfo no hɔn adzeserɛdze no maa hɔn. David yii Saul ne mbabanyin beenu a wɔfrɛ kor Mephibosheth nye ne mbanana beenum so maa Gibeonfo no. (2 Sam. 21:8, 9) Dza David yɛe yi maa bɔgya ho afɔdzi no fii ɔman no do.

Asɛm a osii yi nnyɛ abakɔsɛm kɛkɛ mbom yebotum esũa biribi efi mu. Nyankopɔn kãe ma no mu daa hɔ pefee wɔ mbra yi mu dɛ: “Mma wonnku mba wɔ egyanom ntsi.” (Deut. 24:16) Ɔno ntsi, sɛ nna asɛm biara nnyi Saul ne mba beenu nye ne mbanana beenum no ho a, nkyɛ Jehovah nnkɛpen dza David yɛe no do. Dɛm mbra ne fã bi so ka dɛ: “Nyimpa biara nankasa no bɔn ntsi na wonku no.” Obotum aba dɛ Saul n’asefo beesuon a wokunkum hɔn no, nna wonyim pɔw a Saul bɔɔ dɛ ɔbɔtɔr Gibeonfo no hɔn ase no ho bi. Iyi ntsi dɛm nyimpa beesuon yi wui osian hɔn bɔn ntsi.

Dɛm asɛm yi ma yehu dɛ obi runntum nnyɛ bɔn na ekyir yi ɔnnkã dɛ nna oridzi akwankyerɛ bi ekyir mmfa nnyi noho ano. Abɛbusɛm bi kã dɛ: “Taataa w’anamɔn pɛpɛɛpɛr, na ma w’akwan nyinara ntsim.”​—Mbɛ. 4:24-27; Eph. 5:15.